Hry vedomia, hráčska vášeň systému. Na príkladoch závislostí na počítačových hrách je ukázané, ako je človek vtiahnutý do iluzórnej hry systému, ktorá ho vyzýva, aby utrácal čas a pozornosť na život iluzórneho obrazu - "avatára". Človek strávi roky na dosiahnutie významnosti a hierarchického postavenie svojho "avatára" a výsledkom je prázdnota, sklamanie, osamelosť, zatrpknutosť, pocit krivdy. Väčšina ľudí slepo hrá hry vedomia, nechápe, ako s nimi ono manipuluje, a čím to pre nich končí. Sú natoľko emocionálne závislí na stereotypných scenároch vedomia a jeho diktátu, tak ponorení do ilúzie "života" svojich myšlienok-obrazov, že si niekedy nevšimnú, ako v tom istom čase systém odoberá ich skutočný život. Človek sa nachádza v otroctve systému, kým si neuvedomí, že ho sám sponzoruje svojou vlastnou pozornosťou.
