"Nie je vhodné znepokojovať Pána z akéhokoľvek iného

dôvodu, než pre spásu svojej duše. Neproste o telo,

o zdravie, nestrachujte sa o život – to všetko je len prach

a túžby nenásytné. Nie je dôstojnejšej prosby, ako prosba

o spasenie svojej duše."
                                                                 Agapit Pečerský

Svätý Agapit Pečerský, lekár Nezištný. Jeho ostatky sú dodnes uložené v blízkych jaskyniach Kyjevsko - Pečerskej Lavry. Ako mních položil Svätý Agapit Pečerský základy lekárskej praxe v Pečerskom kláštore a je uctievaný ako prvý lekár Kyjevskej Rusi. Avšak, jeho liečba sa neobmedzovala len na zbavovanie telesných neduhov. Mnohým ľuďom dodal (ako za svojho života, tak i po smrti) unikátnu, pre ľudské oko neviditeľnú, liečivú silu a duchovnú podporu. Zaujímavé informácie o Agapitovi Pečerskom, o jeho živote a činoch, sú popísané v druhom dieli knihy "Sensei zo Šambaly " a v knihe AllatRa.
***
"Agapit okrem svojich ďalších predností, bol tiež vynikajúcim lekárom. Vďaka svojmu srdečnému a starostlivému prístupu k chorým získal nebývalú slávu a úctu medzi ľuďmi ďaleko za hranicami Kyjeva, a to aj napriek tomu, že takmer nikdy nevychádzal za brány kláštora. Stal sa jedným z najslávnejších lekárov 11. storočia. Ľudia mu hovorili Liečiteľ od Boha. Dokázal vyliečiť aj veľmi ťažké choroby, na ktoré si nikto z vtedajších lekárov netrúfal. Trebárs už len historicky známy fakt, kedy Agapit vyliečil smrteľne choré
černigovské knieža Vladimíra Vsevolodoviča Monomacha. Lekár, známy pod menom Armén, ktorý bol považovaný za najlepšieho aeskulapa medzi bohatými ľuďmi, nedokázal kniežaťu nijako pomôcť. Agapitovi pritom stačilo, aby odovzdal kniežaciemu poslovi zázračný „lektvar“ pripravený za prednášania jeho modlitby a Vladimír Monomach sa uzdravil počas niekoľkých dní. Neskôr knieža prišiel do jaskýň Pečerského kláštora, aby Agapitovi poďakoval, priniesol mu veľa drahých darčekov a zlata. Lenže Agapit odmietol prijať tieto dary ako z rúk kniežaťa, tak z rúk bojara, ktorého knieža neskôr poslal vo svojom mene. Agapit totiž rovnako horlivo a nezištne liečil ako prostý ľud, tak aj boháčov, za čo bol nazývaný Agapitom Lekárom Nezištným. Prirodzene, že to vyvolávalo obyčajnú ľudskú závisť, hraničiacu so zlobou, najmä u Arména a iných lekárov. Ale, keď už spomínam samotného Arména, ten si nakoniec uvedomil, kým v skutočnosti Agapit bol. A práve vďaka tomu sa Armén neskôr stal mníchom Pečerského kláštora."...
Agapit učil mníchov ako majú skutočne slúžiť Bohu. Hovoril, že pojmy zlato a mních sú nezlučiteľné. Človek nemôže slúžiť dvom pánom súčasne - buď bude slúžiť Bohu, alebo pozemskému bohatstvu, čiže diablovi. Tretia možnosť nie je. Za všetky svoje činy mních očakáva na onom svete pravú odmenu iba od Boha, nie od ľudí tu a teraz. Zlato špiní dušu a pokúša myseľ. Je to vec nízka, po ktorej mnohí prahnú, ale v skutočnosti je to len pominuteľný klam. Skutočnú hodnotu nachádza  mních v úprimnej modlitbe za svoju dušu. Nie o sýtosť brucha a zdravie tela by ste sa mali starať. Aj keď sa teraz najete do sýtosti, skôr či neskôr i tak budete opäť hladní. Aj keď budete mať pevné zdravie, skôr alebo neskôr vaše telo i tak zomrie. Ale duša je večná. A len ona si zaslúži skutočnú starostlivosť. Ako hovorieval Agapit, mních sa modlí z celého srdca za všetkých ľudí, lebo zmysel mníšstva je v službe Bohu a v tom, aby si vymodlil spásu pre svoju dušu."

***
Agapit založil duchovný príbytok, kde sa po celú dobu jeho existencie ľudia uzdravovali zo smrteľných chorôb, a vďaka Bohu, sa uzdravujú stále. To ale nie je podstatné. Podstatné je to, že mnohí tu nadobudli duševné zdravie, čo je oveľa dôležitejšie, než zdravie fyzické. Stručne povedané, vďaka Agapitovi a jeho ostatkom, v ktorých sa zachovala uzdravujúci sila Ducha svätého, získal Kyjevsko - Pečerský kláštor večnú slávu.

Zoberme si napríklad súčasnosť. Mnohí ľudia z rôznych krajín sveta, rôzneho vyznania alebo dokonca aj tí, ktorí sa považujú za ateistov, sa počas návštevy Pečerskej jaskyne, kde sú uložené ostatky svätých, najdlhšie zdržia práve pri Agapitových pozostatkoch. Prečo? pretože človek intuitívne cíti skutočnú sviatosť, veď duša sa nedá oklamať. Lenže keby títo ľudia vedeli, že môžu nielen žiadať o uzdravenie tela, ale prosiť aj o spásu svojej duše, a to najmä v dňoch, kedy Duch Svätý prebýva v Agapitových relikviách, ich dušiam by to prospelo neporovnateľne viac. K tejto udalosti dochádza každoročne po celý týždeň počnúc 25. februárom. Pretože nie je v týchto dňoch na Zemi posvätnejšieho miesta, kde by človek, bez ohľadu na svoje vyznanie, mohol byť so svojou prosbou tak blízko Bohu. Túto šancu má každý človek a môže ju využiť len sedem dní v roku. Veď nie je isté, že sa dočká roku nasledujúceho. Pominuteľné sú dni ľudské na rázcestí časov. Žalostné sú činy ľudské pred tvárou Hospodina. Už dnes je každý okamih na miske váh. A nie je pre dušu dôležitejšej úlohy, ako je túžba po spasení. Nie vo viere vonkajšej, ale vo viere vnútornej je skrytý kľúč k Bráne. Iba slepý, zaslepený prachom, to neuvidí.

Človek môže darovať Bohu iba svoju vieru a úprimné modlitby. Nič viac Pánovi dať nemôže. Pretože všetko, čo okolo človeka je, je dielom Božím. A nie je vhodné dávať Pánovi ako dar to, čo je jeho vlastníctvom. Veď Boh nepotrebuje od človeka nič viac, než jeho Lásku a Vieru! Čo môže malé dieťa dať svojmu rodičmi, aby potešilo jeho srdce? Iba Poslušnosť a Lásku. "Kým žiješ, človeče, máš príležitosť vyprosiť  si v modlitbách večnosť pre svoju dušu v Božej láske. A pokým máš túto MOŽNOSŤ, príď k Agapitovi počas  svätej nedele a modli sa pred Duchom svätým iba za svoju dušu. Pretože tvoje telo je pominuteľné, telo tvoje je len prach. A všetky starosti pozemské sú tiež len prach. Avšak pamätaj, človeče, že to, čo sľubuješ pred tvárou Božou, musíš tiež splniť! Pretože On, ako každý otec, neznáša lož, odpúšťa, avšak nedôveruje už viac ... "
(Úryvky z knihy Anastasie Novych
Sensei zo Šambaly. Kniha 2)

 

Agapitova modlitba za spásu duše:

Otče môj všemohúci, v Teba jediného vkladám svoje nádeje

a modlím sa k Tebe, Pane, len za spásu duše svojej.

Buď vôľa Tvoja svätá, posilnením mojím na tejto ceste,

lebo život bez Teba je len okamih pustý a v službe Tebe život večný.

Amen