(Očistenie mysle od všetkého negatívneho)

"... Dnes budeme vykonávať rovnakú meditáciu ako na minulých cvičeniach – na očistenie mysle od všetkého negatívneho. Pre tých, ktorí chýbali, zopakujem. Takže sa postavte pohodlne, nohy na šírku ramien. Ruky sa musia navzájom dotýkať končekmi roztiahnutých prstov na úrovni brucha. konček ku končeku, teda palec k palcu, ukazovák k ukazováku a tak ďalej. Takto." Sensei mi ukázal toto spojenie.

"Je nevyhnutné, aby ste sa uvoľnili, zahnali všetky myšlienky a sústredili sa len na normálne dýchanie. Potom, keď už dosiahnete stavu plného uvoľnenia vo všetkých končatinách a pocit vnútorného pokoja, začínate si predstavovať, že ste džbán. Teda, vrchná časť vašej hlavy je akoby zrezaná, tak ako je to na džbáne ... Miestom, kde pramení voda, je duša. Táto voda zapĺňa celé telo a nakoniec ho preplní, vylieva sa cez okraj džbánu, steká po tele a vchádza do zeme. Ako voda zapĺňa telo a vyteká do zeme, spolu s ňou vytekajú aj všetky zlé myšlienky, všetky problémy, celá tá špina a nepokoj, ktoré sú prítomné v ľudskom rozume. Človek sa akoby vnútorne od toho všetkého očisťuje. A keď sa takýmto spôsobom očistí, začína pociťovať presné rozdelenie duše a mysle. Pričom sa jedná o dušu, ktorá sa nachádza vo vnútri neho, a o dušu, ktorá sa nachádza nad džbánom, ktorá sleduje tento proces. V konečnom dôsledku, keď budete každodenne cvičiť túto meditáciu, očistíte svoje myšlienky od negatívneho a ďalej sa ich naučíte kontrolovať a neustále udržiavať svoj rozum v čistom stave ... Máte otázky? "

"A prečo sa musia ruky dotýkať práve takýmto spôsobom?" opýtala som sa.

"Pretože počas tejto meditácie dochádza k cirkulácii určitých energií vnútri organizmu, o ktorých vám poviem niekedy neskôr. A končeky prstov uzatvárajú tento okruh. Okrem toho dochádza k podráždeniu nervových kožných receptorov, ktoré sa nachádzajú na končekoch prstov, a to má priaznivý, upokojujúci vplyv na mozog ...

" Pod vedením Senseia sme začali vykonávať túto meditáciu. Snažila som sa predstaviť si, že som džbán. Ale moja predstavivosť formovala tento obraz akosi polovičato, pretože rozum vôbec nesúhlasil s týmto vymedzením. Tak už som si nič nedokazovala a len som si predstavila, že "som jednoducho džbán" a sústredila sa na "vnútorný prameň vody". A hneď sa vo mne objavil zaujímavý pocit, ako by moje vedomie ustúpilo do môjho vnútra, do duše, a sústredilo sa v solar plexe. A tento bod sa začal postupne rozširovať spolu s krištáľovo čistou vodou, ktorá sa točila v špirále. Nakoniec bolo vody toľko, že ​​vytryskla a naplnila všetkou svojou príjemnou prúdiacou vlahou celé telo. Keď sa takto "nádoba" zaplnila, potom sa tento príjemný pocit "vylial cez okraj". Vlna akéhosi rozochveného mravčenia mi začala behať po tele odhora dole, vchádzala akoby do zeme. Predstavila som si, že sa moje telo očisťuje od všetkých zlých myšlienok. A v určitom momente mi začalo byť vnútri tak dobre, tak príjemne, tak radostne, že som to nevydržala a ľahko som sa odchýlila od meditácie a vnútorne poďakovala z celej duše Bohu za všetko, čo mi v živote dal a za všetku jeho obrovskú Lásku k svojim deťom. V nasledujúcej chvíli som si nečakane všimla, že moje vedomie, teda "ja" - pravé, sa nachádza akoby nad telom. A samotné telo sa vôbec telu ani nepodobalo. Z hlavy "džbánu" vychádzali tisíce tenkých rôznofarebných nitiek, ktoré vo svojom stálom pohybe vošli do zeme. A v hĺbke samotného džbánu žiarilo niečo jasné, ​​čo menilo farby týchto nitiek na sýtejšie odtiene. Bola to krása priamo čarovná. Ale zrazu som začula melodický hlas Senseia, ktorý sa ku mne doniesol odkiaľsi zďaleka:

"A teraz urobte dva hlboké, prudké nádychy a výdychy. Prudko zovrite a roztvorte päste. Otvorte oči."

Rýchlo som prišla ku zmyslom. Ale stav tejto vnútornej eufórie zostal niekde v hĺbke môjho "ja". Ako sa potom ukázalo, každý z kamarátov prežíval tento stav inak. Starším chalanom sa darilo ešte lepšie ako mne a moji kamaráti prežívali všetko len na úrovni "holých" predstáv. Sensei im povedal, že je to spočiatku u mnohých ľudí bežné. Ale ak budú každý deň doma usilovne trénovať a ak si budú želať zlepšiť svoje morálne kvality, je možné za nejakú dobu dosiahnuť určité pocity a potom sa naučiť stále kontrolovať svoje myšlienky. Hlavné je veriť v seba, vo svoje sily a nezaháľať.

***

Dni ubehli ako voda. Táto nová meditácie sa mi tak páčila, že som ju s radosťou vykonávala pred spánkom, mimochodom rovnako ako všetky predchádzajúce, jednu po druhej.

Raz som sa spýtala Senseia, či mi neuškodí, že ich vykonávam postupne v jeden večer. On mi na to ale odpovedal, že práve naopak, že je to dokonca veľmi užitočné, pretože človek na sebe pracuje viac práve v duchovnej rovine a Lotosový kvet okrem toho prebúdza aj dušu. "Najlepšie je vykonávať meditácie večer pred spaním a ráno, keď sa zobudíš. Sú to tie najjednoduchšie meditácie ku koncentrácii pozornosti, rozvinutiu vnútorného videnia a kontroly myšlienok. Sú úplne neškodné, preto sa ich môže naučiť každý človek, dokonca aj ten, ktorý sa nikdy nestretol s duchovnými praktikami. A súčasne sú tieto meditácie, okrem jednoduchosti a dostupnosti, aj najúčinnejšie."

***

Robili sme rovnakú meditáciu ako na minulých cvičeniach, na "čistotu našich myšlienok". "Vodu", ktorá sa prelievala cez okraj "džbánu", som cítila už zreteľnejšie, v akýchsi pohyboch v tvare vĺn. Po cvičení nám Učiteľ pripomenul, aby sme sa neustále učili koncentrovať svoje myšlienky a "loviť" negatívne "parazity vedomia". Tiež zdôraznil, aby sme nedávali priechod agresii, ak sa objaví. A to najdôležitejšie, aby sme v sebe stále pestovali božskú Lásku, prevádzali Lotosový kvet.

Úryvky z knihy Anastasie Novych Sensei zo Šambaly. Kniha 1.

Strana 53-56