Vďaka meditáciám, duchovným praktikám človek samostatne spoznáva svet za hranicami trojrozmernej  dimenzie,  nie však  logikou rozumu, ale skôr svojím dokonalým nástrojom - intuitívnym citom (šiestym zmyslom).

Anastasia: Ale kým prejdeme k vysvetleniu samotnej techniky vykonávania tejto unikátnej meditácie, mali by sme čitateľom spresniť niekoľko podstatných okamihov, ktoré sa týkajú pochopenia toho, čo je to zmenený stav vedomia počas meditácie. Viete, stretla som sa s prípadmi, kedy si ľudia dokonca prečítali knihy a zaoberali sa meditáciou, vykonávali ju, mierne povedané, len na predstavách. Počas podrobnej diskusie sa ukázalo, že jednoducho nechápali, čo v skutočnosti je meditácia, čo v praxi znamená zmenený stav vedomia, aj keď o mnohom čítali. V niektorých prípadoch sa ľudia domnievali, že robia meditáciu, v skutočnosti ale prakticky zostávali počas dňa v obvyklom stave bdelosti a vôbec sa neobťažovali nejakým prepnutím do iného stavu vedomia. Preto ich počas tej činnosti často napádali myšlienky o každodenných záležitostiach, o ich súčasnej práci, každodennom živote, denných zážitkoch a tak ďalej, teda najrôznejšie odvádzajúce myšlienky. Samozrejme, že taká meditácia, ako teória, sa uskutočňovala na holých predstavách. V iných prípadoch ľudia namiesto meditácie zaspali. Bolo to najmä po tom, čo sa počas pracovného dňa veľmi unavili, a potom si sadli, že sa budú venovať meditácii. Spánok, ako je známe, je tiež jeden zo zmenených stavov vedomia. Chybne tento stav považovali za meditáciu, pretože do toho vkladali také "húževnaté úsilie", v tom zmysle, že sa donútili meditovať, nehľadiac na únavu po pracovnom dni. V skutočnosti ale necítili žiadne výsledky.
Rigden: Títo ľudia musia pochopiť, čo je to zmenený stav vedomia, ako sa tieto stavy prejavujú a čím sa navzájom líšia. Pre takéto zmenené stavy vedomia, ako je napríklad práve spánok alebo meditácia, je typické absolútne uvoľnenie tela, myšlienkový pokoj, polospánok. Ale to je len ukazovateľ začiatku zmeneného stavu vedomia, potom už prichádza rozdelenie: na tých, čo sa ponoria do meditácie (vedomé ovládanie jemných procesov neviditeľného sveta), a tých, čo sa ponoria do spánku (bezvedomý stav).
Anastasia: To je to, o čom som hovorila! Ľuďom chýba reálne praktické chápanie toho, čo je to taká naozajstná meditácia a ako v skutočnosti prebieha.
Rigden: Týmto ľuďom by som na začiatok poradil, aby pochopili a vyznali sa v tom, čo je elementárne autogénne cvičenie, naučili sa uvoľniť telo, kontrolovať svoje myšlienky. Aby sa naučili dlho udržať pozornosť na jednej veci, a až potom môžu pristúpiť k praktizovaniu meditácie, teda ešte hlbšieho ponorenia sa do zmeneného stavu vedomia. Potrebujú si osvojiť prvotné techniky meditácie, ktoré si opísala v knihe Sensei zo Šambaly 1.diel a v ďalších knihách tejto série a až potom si môžu začať osvojovať základné duchovné praktiky.
Anastasia: Súhlasím s Vami, ľudia sú rôzni. Jedni rýchlo chápu podstatu, iní potrebujú čas, aby sa v tom všetkom vyznali detailnejšie. Najčastejšie ale človeku elementárne vedomosti o sebe samom, o všeobecných mechanizmoch práce mozgu v rôznych stavoch vedomia nestačia. Viem, že disponujete unikátnymi znalosťami z oblasti neurofyziológie a fungovania ľudského mozgu. Nemohli by ste nám podrobnejšie objasniť tému zmenených stavov vedomia, aby sme sa zorientovali aspoň vo faktoch, zrozumiteľných pre čitateľa, alebo sa podelili o poznatky, ktoré je možné zverejniť?
Rigden: No, na úrovni dnešného chápania vedy o fungovaní ľudského mozgu, aby ľudia pochopili, o čo ide a akým smerom by mali viesť svoje výskumy, je to možné. Ako vieme, činnosť mozgu je spojená s elektromagnetickými vlnami. Mozog môže pracovať v rôznych režimoch a pre každý z nich je typický konkrétny psychofyziologický stav vedomia. Človek ako Osobnosť môže, vďaka koncentrácii svojej pozornosti, ovládať niekoľko takýchto stavov vedomia. V každodennom živote sa človek najčastejšie nachádza v jednom zo stavov, ktorému sa vo vedeckých kruhoch hovorí bdelosť. Vedci urobili meranie elektrickej aktivity ľudského mozgu a nazvali stav aktívnej bdelosti beta-rytmom (β-rytmom). Jeho rozsah je od 14 do 35 Hz, napätie 10-30 mikrovoltov. Beta-vlny patria k rýchlym vlnám a sú nízkoamplitúdovým kolísaním celkového (všeobecného) potenciálu ľudského mozgu. Tvar vlny na elektroencefalograme pripomína, hypoteticky, "trojuholníky" so
špicatými vrcholmi. Beta rytmus zachytávajú najmä pri činnosti čelnej a centrálnej oblasti mozgu. Keď ale človek zameria pozornosť na niečo nové, neočakávané, na nejakú započutú informáciu, intenzívnu rozumovú činnosť, silný emocionálny podnet, potom sa tento rytmus zvýši a môže sa šíriť do ďalších častí mozgu. Beta-rytmus je typický pre činnosť mozgu pri rozumovej práci človeka, pri jeho emocionálnom napätí, pri pôsobení najrôznejších impulzov. Mali by sme poukázať na to, že v skutočnosti pre mozog vôbec nie je typický taký pojem, ako únava. Musíme jednoducho rozumieť, ako pracuje a pohotovo prechádza z jedného typu činnosti na iný, musíme vedieť kvalitne a včas meniť stavy svojho vedomia. Každodenný život je neustále spojený s psychologickým "preladením" človeka, od čoho tiež závisí aj celkový stav organizmu. Na človeka počas dňa pôsobia najrôznejšie vonkajšie faktory, také ako napríklad zvuk, svetlo, o to už nehovorím o vplyve neviditeľného sveta. To všetko predstavuje každodenné impulzy, ktoré tak či onak pôsobia na fyziologické a iné procesy činorodosti človeka. Nadmerné rozrušenie, hnev, podráždenosť, psychologická únava sú sprevádzané napätím svalov tváre, šije, rúk a tak ďalej. Napnutý sval zároveň tiež predstavuje generátor dráždivých impulzov. Úlohou človeka, ktorý vykonáva autogénne cvičenia, či sa pripravuje na vykonanie meditácie, je obmedziť tok dráždivých signálov. Preto sa usádza do vhodnej, pohodlnej pozície v tichu (vylučuje zvuky - podnety), zatvára oči (vylučuje pôsobenie zdrojov zrakových impulzov), prepína pozornosť od rôznych všedných myšlienok, zážitkov, nepokoja na vnútorný pokoj, ticho (teda podľa možnosti vylučuje bezprostredné pôsobenie neviditeľného sveta). Ďalej sa sústredí na uvoľnenie svalov (vylučuje ešte jeden kanál vzrušenia), potom úplne dosahuje stave absolútneho pokoja. Tak človek prelaďuje režim činnosti svojej psychiky a teda i nervovej sústavy. Vďaka takémuto "preladeniu" sa môže sám ovládať s pomocou presných myšlienkových autopríkazov.
Anastasia: Disciplína myšlienok človeku odkrýva veľké možnosti. V stave meditácie môže ovládať mechanizmy, pri iných stavoch (vrátane stavu bdelosti) svojej mnohovrstvovej energetickej konštrukcie nedostupné. Samozrejme že pri správnom vykonaní meditatívnej techniky je možné pozorovať duchovný vzostup, precitnutie, rozvoj intuitívneho poznania a tiež "vedľajšie účinky" ako pribúdanie síl, dobrá nálada, zvýšenie tvorivého potenciálu, čo sa tiež pozitívne prejavuje na celkovom stave človeka.
Rigden: Samozrejme. Je dôležité všetkým týmto mechanizmom rozumieť. Pozornosť pri meditácii je ako elektrický prúd v sieti: čo k nemu budeš pripájať, to bude fungovať. Preto je dôležité udržiavať koncentráciu pozornosti na hlavných procesoch, ktoré sa odohrávajú pri meditácii. Obrazne môžeme človeka, venujúceho sa duchovnej praktike, prirovnať k vojenskému letcovi, plniacemu bojovú úlohu v nadzvukovej stíhačke. Spočiatku si pilot na zemi natrénuje všetky činnosti na leteckom (pilotážnom) trenažéri - imitátori letu v lietadle. Je to rovnaké ako u človeka, ktorý si práve začal osvojovať prvotné etapy meditácie. Konkrétne proces uvoľnenia, oslobodenia sa od postranných myšlienok, pohrúženia sa do stavu meditácie, prvotných vnemov na úrovni fyzického tela, napríklad tepla v oblasti slnečnej pletene, či ľahkého mravčenia v oblasti čakier, či pohyb energie po rukách a tak ďalej. Túto etapu je možné nazvať ako prvotnú: od holých teoretických predstáv o meditácii, do získania prvých praktických návykov. Druhú etapu pri osvojovaní meditatívnych praktík by sme mohli obrazne prirovnať k získavaniu praktických skúseností pilota priamo vo vzduchu, keď sa posadí do bojového lietadla a trénuje let. Tu začína chápať, že riadiť lietadlo vo vzduchu nie je vôbec to isté ako vykonávať tie isté cvičenia na trenažéri na zemi. Podstatný rozdiel je v technike prevedenia a v pocitoch, chápaní procesu letu, živote v úplne inom priestore - vo vzduchu. Podobne ako pilot i Meditujúci jedinec vníma podstatný rozdiel medzi teoretickými poznatkami a tými praktickými, kedy vykonáva každodennú vnútornú prácu nad sebou, vykonáva kontrolu svojho Živočíšneho princípu. Človek sa začína meniť. To hlavné je, že samotná meditácia je len nástroj! Inými slovami začína v bežnom živote kontrolovať svoje myšlienky, starať sa o ich čistotu, sledovať svoje psychologické reakcie, nepripúšťa vo svojom vedomí žiadne negatíva. Keď človek nekontroluje svoje myšlienky, všetci môžu za jeho neúspechy a trápenia, všetkých odsudzuje, je s mnohým nespokojný, všetkých poučuje, aj keď svojimi radami sa v živote neriadi, a tak ďalej. Keď človek začína pracovať nad sebou, nevenuje pozornosť vonkajším, ale svojím vnútorným príčinám, prečo práve tak a nie inak, vníma a reaguje na okolitý svet. Človek začína chápať, prečo podlieha vonkajším provokáciám a ako treba odvádzať pozornosť od mnohých svojich egocentrických túžob, nepríjemností, agresií Materiálnej podstaty, ako sa prepínať na Prednú bytosť, hlboké vnútorné pocity, vychádzajúce z Duše, ako zostávať na duchovnej vlne. Keď potom človek na sebe samostatne pracuje každý deň, neospravedlňuje svoju Materiálne podstatu, potom sa mu aj v meditáciách odhaľuje úplne nová úroveň vnímania. Začína chápať, čo je to meditácia, začína prenikať do tohto, pre neho úplne neobvyklého procesu. Človek sa učí pracovať a prebývať v úplne inom stave vedomia, odlišnom od bdelosti aj spánku, teda v praxi začína pociťovať ten rozdiel v stavoch vedomia, chápať svet prostredníctvom hlbokých vnútorných pocitov, intuitívnych znalostí, ktoré nie sú produktom logiky.
A nakoniec tretia fáza. To keď pilot plní v nadzvukovej stíhačke bojovú úlohu. Vtedy už nepremýšľa o mechanizmoch fungovania lietadla, jednoducho všetko vykonáva automaticky. Nemyslí na ten neobyčajný priestor, v ktorom sa nachádza, ale tým priestorom žije. Pilot cíti každý pohyb lietadla a jeho pozornosť sa sústredí na to hlavné - na splnenie bojovej úlohy. Rovnako je to aj u človeka, ktorý sa vážne zaoberá duchovnými praktikami. V tejto fáze sa stáva jeho kontrola nad Materiálnou podstatou zvykom, automaticky spúšťa mechanizmus meditácie presným myšlienkovým príkazom a samotnú meditáciu vykonáva výhradne hlbokými vnútornými pocitmi bez akýchkoľvek myšlienok. Mechanizmus duchovných praktík (za podmienky seriózne práce jedinca nad sebou v každodennom živote) privádza človeka na úplne inú úroveň vnímania, vrátane 4., 5. alebo 6. dimenzie z pozície Pozorovateľa Duchovnej podstaty. Začína poznávať známy svet hmoty, svet jemných energií, a to výhradne hlbokými vnútornými pocitmi, a nie za pomoci logiky a materiálnych myšlienok. Veď myšlienky sú materiálny produkt, nič viac. A duchovné, hlboké vnútorné pocity - to je úplne iná kvalita vnímania, celkom iné uchopenie Znalostí, to, čomu sa hovorí osvietenie.
Anastasia: Na tej strane získavaš podivuhodnú jasnosť a presnosť vnímania procesov, ku ktorým tam dochádza. Avšak po meditácii, keď sa pokúšaš objasniť to, čo si prežil iným ľuďom chápeš, že nie je možné hodnoverne odovzdať pomocou zvyčajných predstáv a asociácií to, čo si na tej strane cítil. Vďaka tomu si uvedomíš, že aj v tvojom bežnom živote existuje podstatný rozdiel medzi reálnymi procesmi a hrou rozumu - tými asociáciami, s ktorými manipuluje logika z pozície materiálneho chápania sveta. Áno, keď to všetko začínaš poznávať v praxi, dotýkaš sa skutočnej reality, uvedomuješ si, prečo je taký dôležitý každý tvoj prežitý deň, strávený duchovnou prácou na sebe samom, prečo je také dôležité, akým myšlienkam a záležitostiam každodenne venuješ silu svojej pozornosti. Veď všetko má nevyhnutné dôsledky, predovšetkým pre tvoju Dušu a Osobnosť.