Strany 51-62 (čas od 03:01:30 do 03:44:20)

Text relácie „Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne Živému“ v redakcii Anastasie Novych.

Vysvetlenie skratiek v texte: vedúca Taťjana – T; Igor Michajlovič Danilov – IM; Žanna – Ž; Voloďa – V; Andrej – A).

Živý rozhovor

Od vopred mŕtveho k večne živému

Vedomie a Osobnosť

T: To znamená, že keď sa človek stane účastníkom týchto iluzórnych hier vedomia, potom sú v ňom samom prítomné pochybnosti a strachy.

IM: Pochybnosti, obavy - to všetko pochádza od vedomia. Veď vedomie nevníma duchovno. Prečo ho priťahuje mágia? Je to niečo, čo je za hranicami pochopenia vedomia: „tu sa to prejavilo, tak sa to stalo“ a podobne. Skutočná mágia sa prejavuje úplne inak a pre vedomie je takmer neviditeľná. Vedomie ju vníma ako prirodzený proces. Práve to je skutočná mágia. Ale jej ani netreba venovať pozornosť. A strachy a pochybnosti – to je všetko z rozumu, z vedomia, ono musí pochybovať. Avšak ty ním neži, ži duchovnom, a to je všetko. Keď človek začne žiť duchovnom, tak miznú doslova všetky strachy, ktoré sú v materiálnom svete. Prečo? Pretože veľmi dobre chápeš, že je to ilúzia.

Lebo to neprežívaš...trebárs, keď sa ti niečo snívalo, a ty sa ráno zobudíš... Človeku sa prisnil sen. Ráno sa prebudí a prežíva tento sen, pokiaľ sa nerozptýli. Rozptýlil sa, sen pre neho stratil význam. A rovnako aj život tu, celá táto existencia - je to len dočasná ilúzia, ktorá veľmi rýchlo vyprchá. Dalo by sa o tom veľa hovoriť. Ale skutočne to možno pochopiť len vtedy, keď začneš žiť.

T: Systém veľmi aktívne propaguje medzi ľuďmi túto príťažlivosť mágie, veď vychádza zo svojich záujmov. Ale mnohí ľudia, ktorí sa nachádzajú pod vplyvom svojho vedomia, sa k tomu stavajú veľmi ľahkovážne.

Ž: V skutočnosti úplne nechápu zhubnosť mágie a vážne následky, ktoré pre nich má. To je priama cesta k subosobnosti. Je to kŕmenie systému. Ľudia jednoducho nechápu, že už len samotné pokušenie niečo ovládať, alebo túžiť po tom – to je priama cesta do pekla...

IM: Správne ste si všimli, že samotná túžba po magických schopnostiach - to je už ďaleko od duchovna. Prečo? Pretože túžba ovládať magické schopnosti – to je skrytá túžba po moci. A mať moc sa snaží vždy len vedomie. No povedzme, že systém prostredníctvom vedomia. A tak vedomie všetko buduje preto, aby získalo moc nad ostatnými ľuďmi, teda nad ich vedomím. A robí všetko pre to, aby získalo viac a viac tejto moci, po tom túži...

Systém vždy priťahujú najmä duchovné tajomstvá. Prečo? Aby si aspoň predĺžil svoju existenciu. Nie preto, aby dosiahol večný život, hoci to chce a túži po tom, lebo chápe pominuteľnosť času. Systém je veľmi rozumný a sám seba vníma ako „Ja“, preto sa aj stavia proti Bohu. Ale všimnite si, mnohí sa pýtajú: „A prečo systém... veď on ako rozumná bytosť chápe, že je smrteľný, tak prečo pokračuje v protivení sa Bohu, ale nechce sa zmieriť alebo niečo, a zachrániť si život? No, po prvé je to protivník. Systém nikdy nemôže pristúpiť na zmier, pretože na to bol vytvorený. To po prvé a po druhé, čo robia ľudia? Veď človek, len čo získa nejakú skúsenosť, alebo trochu moci, začne si budovať pozíciu a už rozpráva... vyvyšuje sa nad ostatných.

V hnutí poznáme veľa ľudí, ktorí nedokážu zvládnuť ani autogénny tréning, ale chodia a rozprávajú ostatným, že už sú „bódhisatva“ a podobne. Prečo? Pretože je pre nich dôležité, aby si to o nich mysleli, verili tomu. A systém robí presne to isté. Núti Osobnosť, aby ho vnímala ako Boha. A tvorí, ukazuje, lieči choroby, môže porušovať všetky zákony, ktoré sám vytvoril, predvádza rôzne metafyzické javy. Ale prečo? Preto, aby sa v očiach dokonca takého bezvýznamného stvorenia akým je v porovnaní so systémom človek, zdal byť Bohom. Nakoniec, ľudia robia to isté. Je to fraktálne opakovanie malého vo veľkom. Fraktálne sa opakuje malé vo veľkom.

T: Je to zaujímavé, ako šablónovito funguje vedomie. Práve ste Igor Michailovič spomínali ľudí, ktorí sa vyvyšujú nad ostatných, ale pritom sami na sebe nepracujú... A vedomie okamžite sústredí tvoju pozornosť konkrétne na niektorých ľudí, ktorých poznáš vo svojom meste, vo svojej krajine. Ale ostatní o nich nevedia, napríklad ľudia žijúci v iných štátoch. A tak každému, podľa jeho vlastnej pýchy, vykresľuje ilúziu nejakej miestnej konfrontácie vymyslenú jeho vlastným vedomím. Pre jedného je to Peter, pre druhého Vang a pre tretieho napríklad John. Vedomie každému predkladá už hotovú odpoveď vychádzajúcu z pýchy, to, o čom hovorila Žanna.

Ale ak vyjdeš za hranicu zúženého vedomia, tak vidíš situáciu globálne a tam už nie je miesto pre tvoju pýchu. Situácia je taká, že chápeš, ako šablónovite pôsobí systém už celé storočia. Týmto spôsobom, cez ľudské túžby vychádzajúce z pýchy, z túžby po moci, prenikla do prineseného Učenia, do toho, čo jediné je z Duchovného sveta. A systém to všetko rozdeľuje, rozdeľuje jednotné na množstvo a mení to na smery, ktoré má pod kontrolou. Na náboženstvá so svojimi autoritami, so svojimi „čiarkami“ a so všetkou svojou túžbou po moci. Tak, ako ste hovorili, všetko sa fraktálne opakuje.

Nie je teda jedno, akí ľudia to robia? Jednoducho v danú chvíľu slúžia vrtochom svojho vedomia, a preto plnia vôľu systému. A kde si v tom momente ty? Systém má dnes jedných sprievodcov, zajtra iných, tých, ktorí v skutočnosti túžia po moci a nazývajú napríklad sami seba svätými. V každom prípade veľmi chcú, aby si to ľudia o nich mysleli. Ale celkovo to nie je v konkrétnych ľuďoch, ale v systéme, v tom ako funguje. A keď o tom vieš, už tomu rozumieš a obraciaš pozornosť na vlastné vedomie, na svoje reakcie. Si vo vonkajšom? V konflikte? Vedomie ti vykresľuje ďalšieho nepriateľa? Alebo cítiš pravdu, vidíš globálne prejavy systému a nepodliehaš jeho provokáciám? Dávaš si otázku, a komu práve teraz slúžiš? Kde je tvoja pozornosť? Cítiš v sebe Duchovný svet? Čo teraz v sebe pestuješ?

Ž: To znamená, že keď v tele dominuje vedomie, čo v tej chvíli v sebe rozvíjaš? Akurát v sebe pestuješ pýchu, velikášstvo a túžbu po moci. A ty jednoducho dávaš svoju pozornosť, ako vidno, týmto hrám vedomia.

T: Pritom každý sa sústreďuje na svoju vlastnú hru. Jeden na náboženský fanatizmus, druhý na mágiu, tretí, ktorý úplne popiera náboženstvo aj mágiu sa zameria napríklad na vedu.

IM: Satan je mazaný: nechceš Boha, nechceš mágiu, tak tu máš vedu. Nie je to odvádzanie? Hlavne aby si venoval svoju pozornosť materiálnemu a dočasnému. A kým tak konáš, Satan žije. Keď z teba vychováva egoistu s pocitom pýchy, prevahy, tak čím viac je v tebe pýchy, tým viac si jeho otrokom. Z akejkoľvek strany sa na to pozeráš, je to tak. Čím viac sa vyvyšuješ vo svojich myšlienkach, považuješ sa za niečo viac ako ostatní, tým nižšie padneš, pretože sa stávaš otrokom, ktorého manipuluje a ovláda Satan. Keď na niekoho nadávaš, si otrok. No, je to samozrejmé.

T: Áno. Vedomia ľudí sa neustále navzájom obviňujú za nejaké vonkajšie rozhodnutie, za nejaké konkrétne vonkajšie rozdelenie. A ľudia strácajú množstvo síl a nervov, hádajú sa a polovicu života si niečo dokazujú. A medzitým čas plynie, vo vonkajšom sa všeličo mení, telo starne, možnosti sa zmenšujú. Ľudia v tom momente cítia, že v skutočnosti je to znovu klam, opäť rozčarovanie. V dôsledku toho nastáva vnútorná prázdnota a ľudia sú nešťastní.

IM: Veľmi správne.

Ž: V podstate je to jednoduché – neslúž systému.

IM: V skutočnosti ľudské vedomie, bez ohľadu na to, ako ho budeme velebiť, je veľmi primitívne. Ak ho prirovnáme k moderným technológiám, je to ako prvé Pentium. Jednoducho sa asociuje s nejakou slobodou alebo samoidentifikáciou „Ja“. Len čo dostane trošku slobody a právo výberu –  už začína byť agresívne. Ale to je len zdanlivé právo výberu. V skutočnosti vedomie o ničom nerozhoduje, všetko sú to len stanovené programy. Osobnosť si vyberá z tých programov, ktoré jej podsúva vedomie. A podsúva jej opäť len šablóny, dá sa povedať podľa zoznamu. Také je to všetko banálne a jednoduché, nič nové.

T: Skutočne, od nepamäti stále to isté. Rovnaké myšlienky vo vedomí človeka, ktoré ho pokúšajú, ktoré ním manipulujú. A koľko je príkladov v literatúre, najmä v náboženskej literatúre, kde sa tie isté javy pomenovávali rôznymi pojmami. Tak ako sa v  zoroastrizme jednoducho nazývali „dévami“, v islame rovnaký jav nazývali „džinmi“ a v kresťanstve „besmy alebo démonmi, vášňami, pýchou, želaniami“.

IM: Démonmi ich nazývali predtým. Dnes hovoríme iným jazykom – jazykom IT technológií. Môžeme ich nazývať programami. Prečo? Opäť platí, že vedomie má štruktúru pola. Je to ľahšie pochopiteľné, súčasnému človeku bližšie.

Je to štruktúra poľa, predpísané programy, ktoré sa dostanú do nášho vedomia  sa tam otvárajú ako v počítači a začínajú pracovať. Takže sme sa na ne pozreli, sústredili svoju pozornosť, alebo vložili silu svojej pozornosti. Urobili sme krok k aktivácii tohto programu a on začína pracovať, len... Predstav si, ako by sa to predtým dalo ľuďom vysvetliť: „dévy“ – bytosti, ktoré ťa prichádzajú zvádzať. Opäť sú to len slová. Prejde nejaký čas a budú ich volať inak. Ide o to, že nič sa nemení, podstata je tá, že: nie ty riadiš tento proces, to ty si riadený. A nie je rozdiel, či pomocou nejakého zavíreného programu, alebo pomocou nejakého „dévy“, ktorý ťa zvádza. Hlavné je, aby si sa nechal zlákať. A keď sa necháš zlákať, znamená to, že si otrok.

Ž: Ale ak máš znalosti, môžeš žiť inak.

IM: Musíš žiť inak. Preto, aby si mohol žiť, treba konať inak. Vedomie sa musí podriadiť. Na tom sa nič nemení. Vidíš, opäť sme sa vrátili k tomu, čo mnohí ľudia nechápu: Ako môžem kontrolovať vedomie? Ako môžem riadiť auto? A čo ja nemám rozmýšľať? Ale nie, aj auto sa dá riadiť, aj všetko ostatné. Život sa jednoducho stáva omnoho krajším a zaujímavejším, pretože život začína v Duchovnom svete, prebývajúc ešte v tele, vedomie sa stáva ľahko ovládateľným a kontrolovaným. Je to ako počítač. Povedzme, že ty si zmúdrel, ale počítač máš starý. Ochranné programy sú staré. A tak sa doň dostanú rôzne vírusy a rôzne programy, ktoré nechceš. Ale je to počítač, netreba otvárať všetko, čo ti ponúka, že? No tu vybehol nejaký obrázok , ktorý ťa láka. Veľmi dobre vieš, že keď ho otvoríš, počítač na dlho zamrzne. Prečo by si ho otváral? Zatvoríš, odložíš a ideš ďalej pracovať. Všetko je ľahké a jednoduché.

Ť: Tiež zaujímavý moment: zdá sa, že Osobnosť má takú slobodu voľby, ktorú systém v zásade nemôže ovplyvniť. Ale v poslednom čase došlo k aktivácii systému v čom? V tom, že človeku ponúka, aby uveril, že túto slobodnú voľbu nemá.

Ž: No áno, my sme práve uviedli názorný príklad vedeckých experimentov a zistení, že vedomie prijíma rozhodnutie oveľa skôr, ako ho človek vysloví... Tieto zistenia vedcov sa teraz aktívne propagujú v médiách. No, a aké závery z toho urobí vedomie laika? Aké myšlienky mu napadnú, keď systém predkladá takéto jednostranné informácie bez vysvetlenia podstaty?

T: Vznikla myšlienka...

IM: Že si otrok a nemáš na výber. V skutočnosti sa môžeme pozrieť, kedy začal tento proces? Nebolo to tak dávno, keď tvrdili, že duchovný svet neexistuje a všetko je to len pozostatok  minulosti, pozostatok vedomia vychádzajúci z predchádzajúcich chýb.

T: Systém skutočne začal akosi intenzívne oddeľovať ľudí od chápania Duchovného sveta. Čo vtĺkal do vedomia ľudí za posledné storočia? Stalo sa, že ľudia sa dohadovali len v rámci svetonázoru systému živočíšneho rozumu: „Hmota je prvotná a vedomie druhotné, alebo naopak“?

IM: Hmota sa vždy snaží dominovať a vnucovať svoje prvenstvo najmä nad Duchovným svetom. Ponúka, alebo skôr vkladá do vedomia ľudí, že hmota predstavuje všetko v tomto svete a celý svet sa skladá výlučne z hmoty.

Ž: Áno a možno povedať, že týmto sa začína učebnica filozofie na ktorejkoľvek škole, že údajne: „hmota predstavuje jednotu sveta“... s celou tou vyumelkovanou filozofiou vedomia: materializmu, idealizmu a podobne. Ale ani po skončení štúdia ľudia spravidla nechápu túto filozofiu, pretože vychádza z rozumu. Len okrajovo sa dotýka duchovných otázok. Prečo je to tak? Pretože to je obyčajná hra systému. Vedomie mnohonásobne komplikuje jednoduché, zdôrazňuje sa význam prázdneho a ľudia to ťažko chápu. Pretože tí, ktorý písali túto filozofiu pod vplyvom vedomia, jednoducho nechápu podstatu duchovna. Preto namiesto praxe vznikajú nekonečné úvahy „o tom, čo je hlavné“, a to je dôvod prečo sa komplikuje jednoduché. Ale nie je to preto, že by ľudia boli zlí. Systém sa jednoducho snaží týmto spôsobom vštepiť do chápania človeka, že matéria je prvotná. Namiesto toho, aby sa človek duchovne zdokonaľoval, tak do nekonečna sa zaoberá týmito vysokými kategóriami.

T: Je to taká hra systému: „V čom mi uveríš? V dialektickom materializme alebo v idealizme?“ Pre budúce generácie ešte všeličo vymyslí.

IM: Nuž čo, je to jeho úloha vymýšľať stále niečo nové.

T: Ale vo všetkom sa bude porovnávať s Duchovným svetom. No jeho rukopis je veľmi šablónovitý a rozpoznateľný. Napríklad ako tu: v jednom aj v druhom prípade systém propaguje sám seba, jednoducho si prisvojuje vlastnosti Duchovného sveta. To je to, o čom ste hovorili, systém sa vždy snaží stať pre človeka Bohom.

Je taký jednoduchý príklad: keď vlastnosti Duchovného sveta ako večnosť a nekonečnosť, si v materializme privlastňuje systém, a to isté hovorí aj o hmote, ktorá je v skutočnosti aj smrteľná, aj konečná. Systém tvrdí, že na svete „nie je nič, okrem rôznych stavov hmoty“, a že „najmä hmota tvorí jednotný obraz celého sveta“. Aj keď ľudia od nepamäti vedeli, že Boh je jeden, a že zdrojom všetkého je Duchovný svet.

Ž: Áno, a ako systém sám seba propaguje, požiera pozornosť tým, že prekrúca informácie z Duchovného zdroja, vysmieva sa mu. Ale všetko toto prekrúcanie, ktoré vychádza zo systému, je ľahké vycítiť. Cítiť ho ako prázdnotu, pretože ak máš ozajstnú skúsenosť s duchovným rozvojom, tak presne cítiš a vieš, čo prichádza z duchovného sveta a kedy je to len prázdnota od systému.

T: Áno. Alebo taký príklad: ten kto žije Duchovným svetom chápe, že počiatočná fáza poznania duchovného sveta - to je pocitové vnímanie, je to vnímanie hlbokými pocitmi. Systém to veľmi primitívne vzťahuje na seba, je viac naviazaný najmä na telesné pocity.

Akože „po pocitovom vnímaní príde nejaká vyššia úroveň“... od systému - úroveň akéhosi „abstraktno-logického myslenia“ namiesto vnímania hlbokými pocitmi, ktorým vedomie jednoducho nerozumie.

A to isté sa deje, keď sa pozrieme na vnímanie sveta z pozície systému, ale už cez prizmu idealizmu, kde sa kladie dôraz na aktívnu úlohu vedomia a tvrdí sa, že vedomie vytvára svet a napĺňa sa akýmsi mysticizmom vedomia, no to je jednoducho mágia.

IM: Systém má vždy dva extrémy, ako na hojdačke: buď železnú logiku z pýchy, alebo panický strach, mystika z nevedomosti. To je normálne...

T: Áno, systém sa snaží vytvárať akési paralely pri porovnávaní sa s Duchom. A opäť, na čo kladie dôraz. Na vedomie, na logiku. Napríklad systém hlása, že „vedomie človeka sa rozvíja cestou prekonania telesného obalu pre sebapoznanie absolútneho ducha“. Dôležité je tu to, že práve vedomie človeka, a nie Osobnosť ako Duch. Možno povedať, že celý idealizmus je postavený na novej verzii záverov pre súčasníkov, ale na základoch vedomia filozofov starovekých Grékov, Rimanov, práve tých, ktorých ste spomínali na začiatku programu, ktorí hľadali mágiu a nie duchovnú cestu.

Pre systém je vždy to najduchovnejšie - mágia, pretože je v tomto smere obmedzený. A k duchovnému poznaniu má samozrejme cestu uzatvorenú. A ako ste správne pripomenuli, cez vedomie, cez hlasy v hlave nie je možné poznať skutočný Duchovný svet. Pretože to je možné len prostredníctvom hlbokého pocitového vnímania.

Ž: Ale ak poznáš tieto duchovné kľúče, tak začínaš chápať, v čom je skrytá lesť systému. Všetok zmätok a zložitosť - to je len znak práce vedomia, sú to hry systému. A duchovné, skutočné praktické znalosti v tom samozrejme nie sú.

IM: Pretože duchovná cesta je vždy jednoduchá, ale vo vedomí je to zložité mlátenie prázdnej slamy.

Ž: Podstata práce systému, vedomia.

T: A keď sa vrátime naspäť k vede, už je jasné odkiaľ pochádza toto nastavenie - od systému. Ak chceš robiť vedu, musíš súhlasiť na úrovni svetonázoru svojho vedomia hlavne s politickou ideológiou minulých storočí - materializmom - teda s tým, „že vedomie je funkciou mozgu, odrazom objektívneho sveta“. V opačnom prípade, začalo sa to ešte v 19. storočí a je to tak doteraz, ťa nikto s iným svetonázorom k vede jednoducho nepustí. Prečo vôbec vzniklo takéto politické nastavenie?

IM: V prvom rade tento politický postoj vznikol po tom, čo sa ľudia v 19. storočí veľmi priblížili k pojmu ako je „éter“. Samotný éter poskytoval nekonečnú voľnú energiu, ktorá by mohla ľuďom zabezpečiť bezplatne a v akomkoľvek množstve potrebnú energiu. A to v žiadnom prípade nebolo v záujme mocných tohto sveta. Na čom by zarábali a ako by ovládali ľudí. To je jedna strana. A na druhej strane samotný dôkaz existencie niečoho nehmotného, čo vytvára hmotu, ktorá dáva energiu - to je veľmi blízko k Duchovnému svetu. Takáto paralela. Spôsobilo to napätie a strach medzi mocnými tohto sveta, a preto túto tému úplne zakázali.

Samozrejme, že svetová elita všetko rýchlo otočila a zaviedla politický systém, ktorý zaviedol civilizáciu do takej džungle materializmu, z ktorej je doteraz ťažké vymotať sa. A samozrejme následky toho sa odrazili vo vede, na blahobyte ľudí, na duchovnom rozvoji a iných faktoroch.

Na jednej strane by sa dalo povedať: a ako tieto udalosti môžu ovplyvniť duchovný rozvoj? Mohlo by sa zdať, čo má spoločné voľná energia a duchovný rozvoj? Veď človeku naozaj nič nebráni v duchovnom rozvoji. A opäť na čo narážame? Narážame na vedomie. Predstavte si jednoduchý príklad, že sa veda v oblasti fyziky rozvíja do takej miery, ktorá dokazuje, že existuje niečo presahujúce, čo vytvára tento svet, čo dáva tomuto svetu energiu.

A zdá sa, že usporiadanie nášho vesmíru je úplne odlišné od toho, čo nás učili v škole, či na univerzitách. Je oveľa zložitejšie a za ním je to, čo ľudia nazývajú Duchovným svetom. Vedomie tomu nemôže protirečiť, pretože je to pravda. Ovplyvnilo by to duchovný rozvoj? Samozrejme, radikálne by ho to ovplyvnilo.

Všetkých ľudí by to priblížilo k poznaniu toho, že existuje Duchovný svet, svet Boha. A to znamená, že to vylučuje všetky domnienky vedomia, pretože existencia Duchovného sveta by bola dokázaná vedou. Samozrejme, ak by ľudia začali žiť podľa duchovných zákonov, podľa iných zákonov, získali by duchovnú slobodu. A nech by im už ktokoľvek čo hovoril, ako možno ovládať takú spoločnosť, ktorá usiluje o Duchovný svet? Možno takých ľudí prinútiť, aby súťažili kto sa viac obohatí, kto viac nahromadí a podobne? Nemožno. A pestovať nenávisť jedného voči druhému, vnútiť im myšlienku o vlastnej nadradenosti nad ostatnými, keď pred Bohom sú si všetci rovní? To by sa nepodarilo. Samozrejme, že to vyvolalo množstvo otázok a obáv u takzvanej elity. To je dôvod prečo doteraz používame uhľovodíky... Preto dodnes tí, ktorí si hovoria vedci, sa boja čo len hlesnúť o tejto problematike, predstierajú, že neexistuje. Taký je systém.

T: Čiže znova tvrdenia a programy navodené systémom... Preto ani nie je prekvapujúce vo vedeckom prostredí, že ostrieľaní vedci - ateisti, sa veľmi snažia zdôrazňovať svoje materialistické názory. Otázka je, či sú skutočne ich. Horlivo bránia pozície materializmu, bránia vedomie: že bolo sformované počas evolučného vývoja, že všetko je materiálne a všetko sa deje v mozgu a podobne. A iní, ktorí sú mladší, im jednoducho pritakávajú bez pochopenia skutočnej príčiny vzniku tohto, povedzme v úvodzovkách, „vedeckého svetonázoru“. Pretože systém pôsobí na vedomie ľudí v predstihu a bohužiaľ stále nestráca svoju pozíciu.

IM: Správne. Pozrime sa pravde do očí... Trochu sa začali šíriť Znalosti. A veľa ľudí začalo hovoriť o inom. Ako sa hovorí, ako mávnutím čarovného prútika, sa jedného pekného dňa v hlavách ľudí, ktorí sa zaoberali štúdiom neurofyziológie, psychológie a podobne, objavili myšlienky: „Ako funguje naše vedomie? A prečo sa to deje?“ Všimni si, že u Satana je vždy všetko v protiklade. Prišli Znalosti - prišlo odôvodnenie. Ale odôvodnenie prišlo v niečom inom.

T: Takže také odôvodnenie od systému s jeho zámenami, ako odpoveď na duchovný vzostup a na Znalosti, ktoré prišli do tohto sveta.

IM: Áno. To znamená, že človek, ktorý začne používať to, o čom sme hovorili (proces pozorovania samého seba) uvidí, že myšlienky prichádzajú. Ale jemu už pred nami tieto „dévy“ alebo programy, ktoré fungujú vysvetlili že: „Východisko neexistuje. Áno myšlienky prichádzajú skôr, ako sme si niečo pomysleli. Áno, neriadime ich.“ Niektorí vedci, ktorí sa stretli s týmto javom, ho prestali skúmať a hovoria že: „Nie ďalej nejdeme, pretože to zaváňa metafyzikou a niečím transcendentným. Nič také neexistuje.“ Dokonca to odmietajú ďalej skúmať. Tým len potvrdzujú že: „Áno taký fenomén, ktorý potvrdzuje, že človek je riadený, existuje. Ale nemôžeš nič zmeniť, pretože ako sa zdá, nemáš žiadnu vôľu, plníš niečiu vôľu, ktorá prichádza zvonku.“

T: Je to o tom, že vedci sa boja skúmať ďalej, boja sa straty svojho vedomia. Je to akoby nepochopenie toho, že vedomia sa človek nezbaví do konca svojho života. Otázka je len či vedomie riadi teba, alebo ty ako Osobnosť sa oslobodíš spod nadvlády vedomia.

Ž: Áno, zdá sa, že vedomie jednoducho tají, že sloboda Osobnosti - to je život v Duchu. Pretože život v Duchu je pre vedomie nepochopiteľný, ale pre duchovne sa rozvíjajúcu Osobnosť je to prirodzené – Život v Duchu.    

IM: Samozrejme. Znova vidíš, ako zaujímavo a symetricky to všetko funguje, dokonca aj trošku dopredu. Veď len čo prišli znalosti, iba sa všetko začalo rozvíjať a hneď sa začali práce v tomto smere. Prečo to dovtedy nebolo? Prečo sa dovtedy o tom nehovorilo? Veď v náboženstvách minulosti to bolo všetko povedané. Aj proroci o tom hovorili. Je to zaujímavé...

T: Áno, ale počúvali ich ľudia? Ešte presnejšie, kto v nich počúval a reagoval? Veď vedomie je celé postavené na pýche, v ňom je všetko rozdelené, veľmi rozdrobené, nezmieriteľné.

Ž: Áno. A tak, bohužiaľ, vedomie otrokov drobí Znalosti, prinesené Duchovné znalosti a interpretuje ich po svojom, ako vedomie ľudí začína tieto znalosti meniť?! Môžeme to pozorovať aj teraz, deje sa to doslova pred našimi očami. A akú páku používa vedomie v hlavách ľudí? Pýchu. Ale otroci systému to nevidia, pretože závoj pýchy a vlastnej významnosti im zahmlieva zrak.

T: Áno. Dnes už existuje pochopenie, prečo systém... prečo vedomie, keď prichádzajú duchovné Znalosti, začína pritvrdzovať aj v náboženstve, aj vo vede. Zdá sa, že preto, aby sa ľudia na tomto základe postavili navzájom proti sebe. Je na to dobrý príklad, ak si vezmeme takú vedu akou je primatológia, teda vedu o štúdiu opíc. Keď si prečítate históriu jej vzniku, všetky problémy, s ktorými sa stretávala. Pričom vo väčšine prípadov boli problémy spojené práve s psychologickým prijatím výsledkov tohto výskumu spoločnosťou a sledovanie biológie opíc, biológie človeka a porovnávanie týchto výsledkov. Potom sa stáva zrozumiteľným, prečo to tak bolo, prečo sa ľudia tak báli akéhokoľvek porovnávania seba s primátmi a bránili rozvoju tejto vedy. Samozrejme, významnú úlohu tu zohral náboženský aspekt. Doteraz sa v tomto smere vedú spory.

A to všetko preto, že spoločnosť bohužiaľ stratila kľúče k duchovným znalostiam a ľudia nerozumejú sebe, nerozumejú svojej duchovnej podstate. Na príklade primatológie môžeme jasne pochopiť, ako presne vytvoril systém veľký problém pomocou interpretácie vedomia, a tým postavil ľudí študujúcich túto vedu a ľudí študujúcich náboženstvo proti sebe.

IM: To je pravda. O tom málokto vie, pretože málokto sa o to zaujíma. No v skutočnosti je vývoj dieťaťa a vývoj opičky do určitého veku úplne identický. Na túto tému existujú zaujímavé práce.

T: Áno, je to naozaj tak. Tento fakt bol dokonca zaznamenaný vedcami, aj keď príčina ostala pre nich neznáma, no, bola do odvysielania tohto programu. Ale ľudia z rôznych náboženských organizácií sa už začali rozhorčovať na vedcov: „Počkajte, ako to?! A čo viera? Veď v Biblii sa hovorí, že Boh stvoril človeka podľa obrazu svojho a podoby.“ A čo na to môžu povedať vedci, ktorí sú tiež len obyčajní ľudia, ktorí vedomím skúmajú hmotu? Môžu pracovať len s faktami a hypotézami... A potom ešte vedci zistili, že šimpanz má schopnosť verbálne komunikovať. A to tiež spustilo kritiku týchto experimentov ako následok, takpovediac, ešte inej „náboženskej traumy“. No celkovo, padla kosa na kameň. A vznikla agresivita jedného voči druhému, pretože v hlavách ľudí vládne vedomie. Vedomie zmiatlo a zatvrdilo ľudí proti sebe, nachytalo ich na pýche, na strachu, na nevedomosti... a dokonca aj na termínoch.

Dokonca slovo „primát“ (primates), čo v preklade z latinčiny znamená “hlavný“, "prvý“, ktorým vedci v biológii pomenovali skupinu vysoko rozvinutých živočíchov. Ukázalo sa, že tento termín sa používal v cirkevnej hierarchii. A nie náhodou bol v roku 2006 jeden z veľkolepých prastarých titulov Rímskeho pápeža pod všeobecným názvom „Patriarcha Západu“ oficiálne odstránený z pápežskej titulatúry. Dešifrovanie tohto titulu odhalí celý rad pomenovaní, medzi ktorými je aj titul „Primatus Italiae“. Tento titul naznačuje, že rímsky biskup je „prvý medzi rovnými“, medzi talianskymi biskupmi.

Vedomie sa z ľudí vysmieva. Zužuje vnímanie ľudí na konflikt. Keď sa pozrieme, čo sa deje vo svete: tu odstraňujú tituly, za oceánom sa hádajú, organizujú „opičie procesy“ proti hypotézam, teda proti výmyslom vedomia. A v Indii vytvorili kult Hanumana- boha opíc, boha fyzickej sily a mágie a ctia ho ako učiteľa vied. Pritom to je jeden z najpopulárnejších hinduistických bohov a je mu zasvätených množstvo chrámov a oltárov s jeho podobou.

IM: Tak vidíte ako pracuje vedomie.

Ž: Áno problémy vytvára vedomie. Nerozumie duchovnu a neustále prekrúca jeho podstatu.

T:Presne tak. Ľuďom jednoducho chýba porozumenie a zmierenie. Keby všetci poznali odpoveď na otázku, čo v skutočnosti znamená, že Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu, čo je to dvojitá podstata človeka, čo podsúva vedomie, a prečo opica žije v každom z nás... Keby poznali odpovede na tieto otázky, neboli by žiadne otázky ani v náboženstve, ani vo vede, ktorá aj tak skúma len hmotu, ale nič viac.

A pokiaľ ide o primatológiu, tak naozaj nemôžeš protirečiť faktom z biológie živočíšneho sveta. Oni, práve naopak, odhaľujú to, ako pracuje vedomie, ako štandardne funguje systém. Takže v podstate, ako ste nám predtým hovorili, Igor Michajlovič, že na príkladoch zo zoológie a jej disciplín, akými sú primatológia a etológia, ktoré skúmajú správanie sa zvierat, vrátane ľudí, možno pochopiť tieto programy, tieto primitívne šablóny systému, to, ako funguje.

A samozrejme, úprimne povedané, keď som sa prvýkrát stretla s touto otázkou, bolo to pre mňa ako by mi na hlavu vyliali kýbeľ studenej vody. Lebo sa zdá, že človek myslí, že je telo, že je myšlienkou, že je emóciou. Je na to hrdý. Ale keď sa zoznámiš s primatológiou, tak pochopíš, čo v tebe predstavuje opičiu povahu.

VIDEO č. 9

Takže aký je teda rozdiel medzi človekom a opicou, ak sú ich biológia, emócie a intelekt tak neobyčajne podobné?

IM: Do ôsmeho dňa sa človek ničím nelíši od zvieraťa. Celkom rozvinuté primárne vedomie má aj šimpanz. Podobnosť je veľmi blízka. Deti opice a človeka sa približne od troch rokov veku do piatich rokov vyvíjajú takmer rovnako. Ale potom sa človek začne vyvíjať oveľa rýchlejšie. Prečo sa to deje? Pretože práve na ôsmy deň po narodení sa človek podobne ako nádoba napĺňa ľudskou Dušou a Duša, tá vytvára Osobnosť.

T: Duša a Osobnosť - sú duchovnou podstatou človeka. A prečo sa človek stal Človekom a prečo bol stvorený podľa obrazu a podoby, pretože v ňom bola čiastočka Duchovného sveta.

IM: Osobnosť – to je presne to, čím je Človek v skutočnosti. To je ten, kým si.

T: Igor Michajlovič, ľudia píšu veľa listov o tom, ako si počas dňa podriadiť svoje vedomie?

IM: Keď človek položí otázku: „Ako môžem počas dňa ovládať svoje vedomie?“ Táto otázka prichádza od vedomia. To znamená, že ono môže hrať... Tu herci na scéne si budú jeden druhého podriaďovať, hrať a hovoriť ti, že je všetko v poriadku.

Keď človek získa určitú slobodu od vedomia, uvedomí si, že Osobnosť nepotrebuje ovládať vedomie. Chápe, že je to inak. To je tvoj počítač. A keď odídeš, nezoberieš ho so sebou, pretože je starý, veľký, nepohodlný. Nepotrebuješ ho.  

T: Pre Osobnosť je dôležité dostať sa spod jeho vplyvu a nie nad ním vládnuť. Áno?

IM: Úplne správne. Prvým víťazstvom je dostať sa spod jeho moci a správne rozdeliť to, čomu hovoríme pozornosť. No a pozornosť v tomto prípade funguje ako cukrík v cirkuse alebo nejaká iná maškrta pre medveďa, ktorý jazdí na bicykli. Prečo medveď jazdí na bicykli? Chce jesť. Tak aj vedomie pracuje pre Osobnosť, keď to Osobnosť potrebuje, pretože chce jesť. A cukríkom preň je naša pozornosť.

T: Igor Michajlovič ešte taká otázka že...

IM: A ešte toto je zaujímavé. Je jasné, že akokoľvek budú naši zvukári čistiť tento záznam, zostane veľa šumov. Všimli ste si to, že? Koľkokrát sme už nahrávali programy, len čo sa dotkneme zrejmých tajomstiev systému, príroda sa búri, všetko šumí, všetko sa rúti. Nielenže vypli svetlo, ešte aj zvukov je plno, od psov po ostatné. Aké zaujímavé...

T: Je zaujímavé, že vedomie sa takpovediac protiví, nenechá sa skúmať.

IM: Nachádzajúc sa v systéme, nie je možné študovať systém. Treba vyjsť za jeho hranice a vtedy ho môžeš študovať.

Videotext

 


Pokračovanie..