Strany 11-17 (čas od od 00:37:30 do 00:58:45)

Text relácie „Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne Živému“ v redakcii Anastasie Novych.

Vysvetlenie skratiek v texte: vedúca Taťjana – T; Igor Michajlovič Danilov – IM; Žanna – Ž; Voloďa – V; Andrej – A).

Živý rozhovor

Od vopred mŕtveho k večne živému

Vedomie a Osobnosť

IM: ...Kto je proti? Vedomie je proti. Už sme hovorili, že vedomie je vždy proti všetkému, čo je spojené s iným svetom, myslí sa tým so Svetom Božským. Prečo? Pretože vedomiu je tam cesta uzavretá a preň je to strašné, preto vznikajú také problémy.

T: Teda počas života Proroka nie vždy chápali.

IM: Chápali ho tí, ktorí smerovali k Bohu. Ale tí, ktorí žili podľa zákonov hmoty, tí, ktorí sa usilovali o moc, len využili jeho Učenie na to, aby vytvorili, no povedzme – svoje smery a nejaké manipulatívne školy. Sú to ľudia, ktorí vkladajú silu svojej pozornosti nie tam, kam treba a žijú podľa zákonov vedomia.
                                                                                                                                                                                                T: Igor Michajlovič, na začatie duchovnej cesty, snáď od prvého dotyku s Bohom, až po život v Duchovnom svete, sú potrebné nejaké nástroje. U niekoho sú týmito nástrojmi modlitba, meditačné techniky. Pričom sa to dialo po celú dobu, už od staroveku po súčasné náboženstvá. Rovnako vo filozofii toho možno nájsť veľmi veľa... Rovnako u Platóna, ktorý v Egypte hľadal nejaké mystické...
 

IM: Ale on nehľadal cestu k Bohu. Hľadal prostriedky manipulácie.

(Redakčná poznámka:  v štúdiu zhasli svetlá).

IM: No tak to vidíte, vypli svetlo. Systém je vždy proti tomu, aby sa hovorila pravda, niečo podniká. A toto je v princípe aj celá jeho mágia... Tak sme sa zastavili akurát pri Platónovi. Platón nehľadal cestu k Bohu, hľadal prostriedky manipulácie – mágiu, nie viac.

T: A tí ľudia, ktorí skutočne hľadajú cestu k Bohu? Tu sa opäť vraciam k tomu, že každé náboženstvo ponúka svoje nástroje – meditácie, modlitby...

IM: Ale to je podmienené tým, že aké sú opäť tradície, čo bolo pre koho prijateľné. Niekde používajú viac meditatívnu prax, niekde modlitebnú prax. Ale v skutočnosti sa všetci snažia postihnúť práve pocitové vnímanie. Teda modlitebné stavy – už sme napríklad v jednej relácii hovorili, že Ježišova modlitba – to je dosiahnutie pocitového vnímania.
Existujú tiež mantry. Je to v zásade tiež modlitba, kde sa po dlhú dobu opakujú jedny a tie isté slová preto, aby sa vyvolal spočiatku asociatívny, ale potom aj naozaj reálny hlboký pocit. Aj niektoré meditácie sú zamerané na pochopenie usporiadania svojho vedomia. Následne prechádzali na duchovné praktiky pre pochopenie práve samotnej cesty alebo pocitového vnímania. Toto všetko sa nazýva duchovnou cestou, tu práve duchovná cesta, t. j.  keď sa človek snaží... Rozdiel medzi všetkými týmito nástrojmi je v princípe veľký, ale podstata toho, na čo sú v celku zamerané,  je jedna. Hoci, ak zoberieme dávnejšie školy, všetko bolo jednoduché.

_____________

Videotext

Od vopred mŕtveho k večne Živému.
_____________


IM: Čo vedie k Bohu? Samozrejme, cesta k Bohu vedie cez duchovnú praktiku. Ale opäť, čo možno nazvať duchovnou praktikou? No všetko: aj autogénny tréning možno nazvať, aj meditáciu, aj modlitbu – toto je duchovná praktika, toto je práca na sebe kvôli pochopeniu Duchovného Sveta.
Niektorí ľudia idú veľmi ľahko a rýchlo. Teda sú schopní uvedomovať si podstatu tohto procesu a veľmi rýchlo prechádzajú k pocitovému vnímaniu. Ale to je... povedzme, trochu zložitejšie. Čiže, ak zoberieme kolektív, no tak z tisícky – najviac jeden. Ale ostatní, ak sa snažia, ak majú takú potrebu, budú musieť prejsť dlhšiu cestu, ktorá je overená tisícročiami – je to autogénny tréning, meditačná praktika. Iba prístup musí byť zodpovedný, ako k nástroju. A následne už aj duchovné praktiky. Nie je to taká  zložitá cesta a nezaberá príliš veľa času, ak sa usilovne cvičí a skutočne sa smeruje k tomu. Ale je tu ešte problémik v tom, že ľudia to robiť nechcú. Vedomie im bráni. Ani autogénny tréning nebudú robiť kvalitne, ale budú o tom hovoriť a túžiť po tom.

_____________

Videotext

Od vopred mŕtveho k večne Živému.
_____________

 
IM: Hovorili sme o postupnosti pre človeka, ktorý cíti vnútornú potrebu, ale nemôže premôcť svoje vedomie a podobne. Čo je potrebné? Od nepamäti existoval dobre vypracovaný vzorec: ak budeme hovoriť súčasným jazykom, je to autogénny tréning, meditácia, duchovná praktika. Predtým sa  autogénny tréning nazýval ináč. Bolo tam veľa vymysleného ľuďmi. Ale vďaka Schultzovi, ktorý odstránil všetku vymyslenú filozofiu, všetku metafyziku, ktorú predtým pridávali k banálnemu autogénnemu tréningu... odstránil to a vyčlenil obyčajný vzorec autosugescie, a to je všetko. Čiže práca vedomia so svojim telom.  Ale to bol len prvý základný krok.
Druhá etapa – to je meditatívna praktika. To je keď sa pracuje so svojím vedomím, prostredníctvom ktorého sa poznáva aj vedomie, aj zložitejšie techniky autogénneho tréningu (to je práve práca s čakrami a so všetkým ostatným). Tieto praktiky spočívali v čom? Jedná sa o pokročilejší autogénny tréning, ale nie viac. Teda v autogénnom tréningu sa pracuje s pomocou vedomia nad svojím telom. T. j. človek sa učí správne vkladať silu svojej pozornosti, správne presmerovať svoju pozornosť, sústrediť sa na určitú oblasť svojho tela. A takto usekával alebo zastavoval prúd myšlienok vo svojej hlave. Teda vyberal si len to, čo bolo potrebné.
Následne pri meditácii – je to viac práca vedomím so svojim vedomím. To znamená, že človek privykal  svoje vedomie disciplíne. No a, samozrejme, práca s telom v počiatočných etapách. Prakticky je to ten istý autogénny tréning, len sa pridávali pocity, a precítenie prúdov energie, práca čakier a podobne. Vlastne je to autogénny tréning. Nie je to nič iné, ako meditatívna praktika.
Duchovná praktika – to je čisto duchovná praktika, je to už mimo vedomia, je to pocitové vnímanie. Existuje prechodný... zmenený stav vedomia. Čo je zmenený stav vedomia? Je to forma vedomia. Je to rovnaké vedomie, ale so zmeneným vnímaním. Ale to nie je sloboda Osobnosti.

T: Teda zmenený stav vedomia – to je napríklad len zmena frekvencie v...

IM: ...Autogénny tréning, meditácia, hypnóza a rôzne veci. Teda toto všetko sú nástroje vedomia, ale nič viac. Duchovná praktika, pre pochopenie, je za hranicami možností vedomia.
Pokiaľ budeme hovoriť jazykom fyziky, naše vedomie je aktívne v trojrozmernosti. Môže zasahovať do šiestej dimenzie. Vyššie nemôže pracovať. Vyššia mágia celá prebieha práve na úrovni šiestej dimenzie, kedy pomocou vedomia, pomocou sugescie,  s použitím dodatočných síl, môže človek vplývať na tento svet alebo na iných ľudí. To nie je tajomstvom, bolo to odjakživa. Ale nad šiestym – nemôže, pretože tam sa už začína vplyv Duchovného Sveta.
Duchovná praktika – to nie je odpojenie vedomia. Ak odpojíš vedomie, prestávaš vnímať  trojrozmerný svet. Bez vedomia ho nikdy nepochopíš. Vedomie je prostredníkom medzi Osobnosťou a týmto svetom. Vďaka vedomiu komunikuješ, vidíš, cítiš, zarmucuješ sa alebo si vychutnávaš tento svet – žiješ v ňom alebo v ňom existuješ, povedzme tak, každý si pre seba vyberá inak. Ale vedomie je potrebným nástrojom pre komunikáciu v trojrozmernosti. Preto duchovná praktika nie je odpojením vedomia, je to vystúpenie Osobnosti za tie hranice, v ktorých môže fungovať vedomie.

_____________

Videotext

Duchovná praktika – to je vystúpenie Osobnosti za hranice, v ktorých môže fungovať vedomie.
_____________


IM: A tretia etapa - to je čisto duchovná praktika, kedy si už človek uvedomí, že je - Osobnosť. A keď si to už človek osvojil, začne konečne chápať a uvedomovať si, že on je Osobnosť, že sa stáva tým, kto môže riadiť svoje vedomie, kto môže vyberať myšlienky, ktoré sú mu ponúknuté – niektoré vylúčiť, niektoré prijať. Proces sa stal riadeným, a vtedy už prichádzalo pocitové vnímanie, t. j. pochopil, že on je ten, kto je. A presmerovával už silu svojej pozornosti práve na pocitové vnímanie Duchovného Sveta vo svojom vnútri. Nie hľadanie niekde vo vonkajšom, ale vo vnútri. Nakoniec to samozrejme viedlo, ako sa hovorilo predtým, k odhaleniu veľkých tajomstiev. Ale kto hovoril? Vedomie ľuďom hovorilo, že: "Nemôžeš to pochopiť, pretože je to veľké tajomstvo... bez učiteľa alebo niekoho iného. Najprv sa musíš dvadsať rokov povenovať meditáciám a len potom prejsť k duchovnej praktike."

V skutočnosti je všetko jednoduché. No znova, uvedomenie si toho, že človek je Osobnosť a nie  vedomie, ako sme už rozoberali – je len divákom v divadle tieňov, sa deje postupne. U niektorých veľmi rýchlo, ale to sú jednotlivci. Ale v základe sa to deje pomaly a postupne a ľudia sa často mýlia. Vedomie často prekáža, hovorí im: "Nie, nie je to tak... Nepodarí sa to." Ľudia zo zvyku začínajú počúvať a nič sa im nedarí.  Ale tí, ktorí skutočne smerujú k Bohu, ktorí sa naozaj snažia poznať, tí poznajú ľahko a rýchlo.

T: Teda človek si osvojuje duchovnú praktiku už pomocou hlbokých pocitov...                                                                                                                                                                            

IM: Duchovná praktika sa vykonáva hlbokými pocitmi, ale nevykonáva sa pomocou vedomia. Skeptici a milovníci hľadania potvrdení, čiže tí, ktorí netúžia hľadať sami, ale hľadajúci potvrdenie: "A kto o tom hovoril?", títo občania môžu slobodne prelistovať históriu tých duchovných starcov, ľudí, ktorí to dosiahli a uvidia, ako tí opisovali svoju duchovnú skúsenosť pochopenia Duchovného Sveta. Čo je nevyhnutné počas vykonávania modlitby alebo meditácie? Zavrhnúť každú myšlienku, akúkoľvek emóciu: či je dobrá a či zlá. To znamená, že všetko, čo pochádza z mysle sa odmieta a len pocitmi postihuješ Duchovný Svet. A nech by kto čo hovoril – toto je jediná cesta, pretože vedomie nemôže pochopiť Duchovný Svet. Je to ako oheň a voda, banálne nezlučiteľné veci.
A túto cestu prechádzali mnohí a mnohí. Ale vedomie niektorých divákov sa môže teraz aj rozhorčiť: "Čo tu sedia, rozprávajú, a podobne. Svätí otcovia nikdy nerobili autogénne tréningy, nerobili meditácie. Modlili sa a pochopili." Pravdaže pochopili. Ale ak odstránime všetko pozlátko, tak čo zostane? Zostane mantra. No modlitba, mantra – to je opakovanie toho istého, s cieľom dosiahnuť modlitebný stav. Tento modlitebný stav – to je pocitové vnímanie. A potom, postupne to rozvíjajúc, začali chápať Duchovný Svet. Ale položil by som otázku tým na druhej strane obrazovky, ktorí sa s nami sporia: "A koľkí svätí otcovia toto v skutočnosti pochopili?" Jednotlivci. A u tých, ktorí o tom písali (berieme písmo, otvárame a hľadíme na ľudské slová, aj keď sú zapísané znakopisom), ľahko vidno, kto a čo pochopil a kto od koho čo opisoval preto, aby dosiahol významnosť. Ale znovu, prečo sa to deje? Napodobňovanie, túžba ukázať sa, no nie byť a podobne.

Ale v skutočnosti sú všetky náboženstvá jednotné. Boh je jeden, a všetci tým prechádzajú. Nie je možné prísť k Bohu žiadnou  inou cestou ako skrze seba, odmietnuc vedomie a pochopiac Boha.


Akákoľvek, aj najmenšia, myšlienka počas modlitby neguje celú modlitbu. Vari to nie je tak? Tak. Kto o tom nehovoril? Len ten, kto tomu nerozumie, kto len  omieľa rozumom. Srdcom treba klopať. No znova, čo je to za výraz "klopať srdcom"? To neznamená, že...  Srdce – to je orgán. Ale v skutočnosti to bola len  metafora. Hovorilo sa práve o pocitovom vnímaní, pretože srdcu ako orgánu pripisovali chápanie lásky, pocitov a podobne. Ale Boh – to je šťastie, Boh – to je láska. Duchovný Svet – to je predovšetkým, to... Ten, kto to pochopil v minulej relácii, ten vie, čo to je. A ostatní sa budú musieť popasovať s rozumom, im nemá zmysel rozprávať jednoducho preto, že nenájdeme slová, nie preto, že oni nie sú schopní to prijať, nech sa neurazia. Nech by som to akokoľvek opisoval, bude to aj tak iba sústredenie sa na banálne – láska, šťastie, radosť, nekonečnosť, no... všetky slová, ktoré zužujú realitu.  

T: Čiže dialóg človeka, Osobnosti s Bohom prebieha najmä...

IM: ...prostredníctvom pocitového vnímania. A duchovná praktika – to je nástroj. Modlitba, meditácia – to nie sú nástroje komunikácie, to sú nástroje dosiahnutia komunikácie. To je takpovediac kľúč od dverí, za ktorými je Nekonečný Svet. Treba sa len naučiť používať ho, otáčať na správnu stranu a nebyť lenivý otvárať dvere. Alebo ešte lepšie sňať dvere a nezatvárať ich.

T: Igor Michajlovič, aby človek rozvíjal pocitové vnímanie, musí začínať od autogénnych tréningov?

IM: Človek môže začať od toho, od čoho chce. Každé náboženstvo má svoje základy, majú skúsenosti svojich mudrcov. Ale ak sa súčasnému človeku naozaj chce, a usiluje sa, tak mu bude predsa oveľa ľahšie použiť banálne jednoduché veci, ktoré mu skutočne pomôžu čo najskôr uspieť a prísť tam, kam smeruje.

T: Igor Michajlovič, ten autogénny tréning... ako ho predsa len správne vykonávať? Veľmi často ľudia po uvoľnení vyjadrujú takú frázu, že: " Nie som telo.  Nie som vedomie. Riadim telo aj vedomie. Som Duch."

IM: Ľudia veľmi často robia podobné chyby. Prečo? Pretože sa v psychológii opisuje, že keď si sugeruješ, že "som smelý", "nebojím sa", ... Na tomto je postavený aj princíp autogénneho tréningu, banálna autosugescia. Vedomie začína skutočne pracovať podľa tohto programu. Ale pokiaľ si bude človek sugerovať, že "Ja nie som vedomie, ja – som Duch", tak sa vedomie prispôsobí a bude mu hovoriť: "Ty si už Duch, už nič nepotrebuješ, no čo si... Už si svätec alebo anjel" – nuž ako sa mu páči, v závislosti na náboženstve, tak ho aj bude nazývať. "Čo si chcel? Pochopiť Boha? Je to na tebe ... tu sú Jeho obrazy". A Boha ukáže... v trojrozmernosti vykreslí. A človek bude komunikovať s týmto Bohom, s kýmkoľvek, so svätými s briadkami, ktorí budú k nemu prichodiť, sedieť a rozprávať sa, tak ako my s tebou. Tak to aj bude vidieť a hovoriť: "To je meditácia! To je silné! To je ozajstné!", alebo "To je autogénny tréning!" Duchom sa treba stať a nie omieľať o tom.

_____________

Videotext

Duchom sa treba stať
a nie omieľať o tom.
_____________


IM:Duchom sa treba stať a nie omieľať o tom. Vedomím netreba presviedčať svoje vedomie a pomocou neho seba samého, používajúc opäť svoje vedomie a jeho programy, pretože sú to práve programy vedomia nad Osobnosťou. Spomínaš si, hovorili sme o tých "hercoch" a divákovi. Keď Osobnosť je divák a "herci" – to je vedomie. Rozdeľujú sa a hovoria... jeden druhému hovoria: "Ty si Duch, ty si Duch! Už si všetko spoznal. Pozri, ako je krásne." Okamžite sa premieňa ako démon na akéhokoľvek svätého alebo niekoho, kohokoľvek. A o čom hovorili skutoční svätí otcovia? Nech by sa ktokoľvek objavil v podobe... ľudskej, žeň ho, pretože je to démon. Ale mnohí nechápali: "Ako to ?! Veď to je... hriešne, veď to práve tebe sa zjavili..." Avšak v trojrozmernosti sa nikdy nikto nezjaví. V trojrozmernosti sú ľudia a démoni.

_____________

Video č. 4   

IM: Už sme hovorili o "hercoch" na scéne, obrázky, ktoré ukazujú. Prečo? Pretože pri vyvolaní prudkej emócie vkladáš do nej pozornosť. A čím je obraz jasnejší, tým viac pozornosti sa investuje. Ale to je financovanie "hercov".
Už sme o tom rozprávali, všetko je jednoduché. A tu sú rovnakí "herci", ktorí... Tučný zdravý ujko zobrazuje akúsi tenkú, prepáč, trávičku. No on ju zobrazuje a vnucuje tebe. No ty predsa vidíš, že je to nesúlad. A tak aj Osobnosť cíti nesúlad a tieto zámeny. A ona chce a snaží sa rovnako sama, ako by si sa ty snažila vyjsť von a uvidieť túto trávičku a nie tučného ujka, ktorý ju zobrazuje, správne? Veď Osobnosť sa nachádza v hlbokej temnote, kým nezíska "duchovný zrak, duchovný sluch" (existuje taký výraz, je výstižný), kedy uvidí realitu. Ale pokiaľ týmto nedisponuje, je ako dieťa, je v sále a počúva všetko, čo mu hovoria. Nič viac.
Za týmto absurdným divadlom je obrovský svet. Jediný z tohto divadla, kto sa  môže dotknúť Duchovného Sveta – to si ty ako divák, čiže ako Osobnosť. Keď Osobnosť vychádza za dvere ako divák, stráca svojich "hercov". No načo sú jej klauni, keď má Skutočné? Načo hľadieť na ilúziu, keď je realita? Načo sa chytať dočasného, keď je Večnosť?


Pokračovanie