Chronológia hlavných udalostí v histórii tejto rieky hovorí sama za seba:

  • 2356 pr. n. l. – po silných záplavách sa rieka vlievala do zálivu Chihli v meste Tiencin.
  •  602 pr. n. l. – zosilnenie záplav priviedlo k nápadu vybudovať prvé hrádze; v tomto roku sa začala Chuang-che spolu s riekou Chuaj-che vlievať priamo do Žltého mora.
  • 69 n. l. – na nížine už bola vybudovaná jednotná sieť hrádzí, ale rieka ďalej menila svoje koryto v intervale medzi jej dnešným umiestnením a najsevernejším korytom, ústiacim do toho istého zálivu Chihli.
  • 1324 – rieka sa vrátila do svojho južného koryta a opäť začala vtekať do Žltého mora.
  • 1851 – rieka sa zvrtla na sever a začala tiecť po svojom dnešnom koryte. V roku 1887 sa z dôvodu silných záplav utopili a zomreli od hladu 2 milióny ľudí.
  • 1931 – najsilnejšie záplavy zo všetkých známych, zahynulo 3,7 milióna ľudí.
  • 1938 – v hrádzach boli vybudované priepusty, aby bolo možné cez ne vypustenou vodou zastaviť nástup japonskej armády; vody Chuang-che, pretekajúce novými riečiskami, naozaj zadržali okupantov, ale zahynulo pri tom okolo pol milióna miestnych obyvateľov.
  • 1947 – po oprave hrádzí bola rieka vrátená do svojho dnešného koryta.

Na mape sú zobrazené historické zmeny riečiska rieky Chuang-che a jej delty. Foto: Journal of Archaeological and Anthropological Sciences   

Rozsah týchto povodní je ťažké stanoviť. Pri každej významnej zmene riečiska rieky sa jej ústie presúvalo približne o 435 km. Záplavy v roku 1933 neboli najsilnejšie, ale aj tak prietok presiahol 23 000 m3/sek a v záplavovom území rieky sa uložilo okolo 17 mld. m3 bahna. Hrádze, ktorých výstavba začala pred 2 500 rokmi, sa neustále prebudovávajú (zvyšujú) kvôli tomu, že rieka teraz tečie po nížine o 75 m vyššie, ako je povrch okolitej krajiny. V dôsledku toho v dĺžke viac ako 650 km Chuang-che nemá prítoky, ale ľudia žijú pod úrovňou riečnej hladiny pod neustálou hrozbou záplav. Na nížine niet kopcov a v prípade záplav sa nie je kde zachraňovať.

Mapa riečneho údolia Chuang-che. Rámikom A je označený rozsah záplav druhej dekády 1. stor. n. l.. rámikom B územie, na ktorom boli vykonané výkopy a analýzy hornín. Žltou farbou je označená približná plocha Loessovej planiny v tom období. Foto: Journal of Archaeological and Anthropological Sciences    

Ku katastrofickým záplavám dochádza aj v mnohých iných oblastiach sveta: v peruánskych Andách, v údolí Mississippi v USA, v Európe, v Karpatoch, v oblasti Los Angeles, v Alpách, v údolí rieky Amazonky, v Strednej Ázii atď.

Tragickými môžu byť aj akékoľvek iné pohromy spojené s vodou a vyvolané zásahom človeka a jeho neschopnosťou riadiť vodné zdroje.

Takými sú rôznorodé poklesy pôdneho povrchu pod veľkými mestami. Napríklad mesto Mexiko pokleslo za posledných niekoľko desaťročí takmer o 8 m z dôvodu čerpania vody z 3 000 studní, napájajúcich rastúce mesto. Podobné poklesy sú aj v iných mestách. Časť Tokia s plochou 40 km2 klesala v posledných 60-tich rokoch rýchlosťou 15 cm/rok takisto v súvislosti s čerpaním vody. Klesnutím o 9 metrov sa toto územie dostalo pod hladinu mora, čo si vynútilo jeho ochranu pred zatopením veľkými a drahými hrádzami.

Mesto Šanghaj kvôli vyčerpaniu vody kleslo o 2,5 m. Vystrašení Číňania teraz pravidelne pumpujú vodu späť do studní, aby udržali hladinu spodných vôd.   

Kým u jedných pôd je odvodňovanie hlavnou príčinou zhutňovania, podobné poklesy môže vyvolať v niektorých iných pôdach zavodňovanie.

Možno preskúmať množstvo prípadov v rôznych dobách a na rôznych koncoch sveta, kde z dôvodu nečakaného poklesu povrchu dochádza k zrúteniu domov, deštrukcii ciest, polí, prepadlinám i úmrtiam ľudí. Avšak existujú aj také situácie, kedy sa po udalosti vyjasňuje, že ľudia mali k dispozícii plný dostatok času a informácií, aby sa vyhli katastrofe alebo ju odvrátili. Bohužiaľ, málokto im venuje pozornosť dokonca aj vtedy, keď existujú fakty. Ale ešte vážnejšie je to, že ľudia sa vyhýbajú preberaniu zodpovednosti, jednoduchšie je všetko pripísať živelnej pohrome, ako zodpovedať za plánovanie, ktoré by umožnilo úplne sa vyhnúť nebezpečenstvám takéhoto typu.

Vyššie rozobraté svetovo známe prírodné katastrofy s ich trpkými následkami súvisia s geologickými – prirodzenými príčinami a nezávisia od ľudského konania. Na aktivitu planetárnych procesov obrovsky vplývajú nielen vnútorné sily, vznikajúce v útrobách našej planéty, ale aj vonkajšie pôsobenie rozličnej cyklickosti kozmických procesov a javov. Sú to zmeny mesačných fáz spln-nov, jedenásťročný cyklus vzniku a vymiznutia slnečných škvŕn, dvadsaťdvaročná cyklickosť zmeny polarity magnetického poľa Slnka a mnohé iné.   

Po analýze všetkých známych skutočností, ktoré sú prvotnou príčinou veľkých i malých katastrof, môžu vedci a odborníci zaviesť kontrolu prírodných javov, predpovedať v budúcnosti živelné pohromy a nachádzať možné spôsoby ochrany pred nimi, aby sa minimalizovali nimi spôsobovaná deštrukcia a počet ľudských obetí. 

Pri bilancovaní záverov by som chcel s veľkou nádejou poznamenať, že práve hnutie ALLATRA je začiatkom „NOVEJ ÉRY“ v živote ľudstva na Zemi. Pri „okrúhlych stoloch“ ALLATRA sa stále viac a stále častejšie schádzajú vedci a odborníci z rôznych oblastí vedy. Reťazec ZEM-ČLOVEK-ŽIVOT by nebol úplný, ak by sa do neho nezahrnuli obrovské skúsenosti vedcov a odborníkov, ktorí sú povinní stretávať sa a diskutovať o životných problémoch ľudstva. Len také diskusie pomôžu rozšíriť obzor znalostí a definovať spôsoby riešenia globálnych planetárnych problémov. Komunikácia rovnako zmýšľajúcich vždy poskytne neobmedzené príležitosti zjednotiť úsilie, budovať a tvoriť dobro pre blaho stoviek a tisícov budúcich generácií na Zemi.

Roman Levanovič Kvirikadze, odborník-hydrogeológ