Túžba Osobnosti po Živote

„Igor Michajlovič Danilov: Pre Osobnosť je šťastie – večné.

Strácame ho len vtedy, keď strácame seba ako Osobnosť.“

Z relácie „Neviditeľný svet.“

 

Keď som sa zoznámila s knihami Anastasie Novych, keď som si pozrela relácie s účasťou Igora Michajloviča Danilova, pocítila som v nich Pravdu. Ozývali sa vo mne niečím rodným a blízkym. Nebolo pochýb, že je to to, čo som celý život hľadala.

Keď som začala pracovať na sebe, z času na čas mi prišli myšlienky: „Nechcem ísť k Bohu,“ „Potrebujem vôbec duchovný rozvoj?“ Zároveň bolo nepochopenie, rozdelenie: veď ja chcem ísť k Bohu, tak prečo k Nemu nechcem ísť? Teraz to chápem tak, že to bol prejav duálnej podstaty človeka. Ja, ako Osobnosť, úprimne túžim po Bohu, ale vedomie hovorilo pravdu o sebe: Ono nechce ísť k Bohu.

                       lichnosti-lubogo-cheloveka-stremitsa-k-miru-duhovnomu_sk

V tomto období pochybností mi veľmi pomohli slová, ktoré som kedysi počula:  „Ak máš potrebu ísť k Bohu - konaj. Ak nemáš - nechaj to tak. Neexistuje zlá alebo dobrá voľba, je len voľba.“

Keď som znovu počula tieto myšlienky pochybností, položila som si otázku „Potrebujem ísť k Bohu?“ Neexistovala jednoznačná odpoveď. Vtedy som si povedala: „Nepotrebujem Boha.“ Pri týchto slovách som vnútri cítila, že to nie je moje rozhodnutie, že to ja tak nechcem, bol vnútorný protest. Vtedy som povedala ďalšie slová: „Potrebujem Boha.“ A pritom som cítila, že toto je ono, že toto je naozaj moje úprimné rozhodnutie a túžba, niečo vo vnútri zajasalo.

Keď už raz potrebujem ísť k Bohu, znamená to, že musím konať. A ako je možné prísť k Bohu? Iba cez Lásku, cez hlboké pocity. A jednoducho, všetku svoju pozornosť som maximálne obrátila do pocitov – do Lásky, do Radosti, k Duši. A keď som začínala cítiť, pochopila som, že sa skutočne úprimne snažím byť s Bohom, neustále, každú sekundu.

 

 

Igor Michajlovič: Táto otázka často znie – ako sa utvrdiť na duchovnej ceste, správne?

Otázka: Ako dostať chuť chcieť, áno.

Igor Michajlovič: Ako dostať chuť chcieť. No aj na túto otázku sme už mnohokrát odpovedali. Opäť, jednoducho netreba počúvať svoje vedomie. Vedomie to nechce. Ani jeden človek vedome nechce prísť k Bohu, práve cez vedomie. To je pravda. Všetci chcú byť tam, všetci chcú budiť dojem, chcú, aby tak o nich rozmýšľali – ale byť takými nechcú. Preto... Ale Osobnosť každého človeka sa skutočne usiluje. Záver – treba sa postaviť na stranu Osobnosti, jej potrieb a stať sa sám Osobnosťou, nebyť vedomím. A všetko sa upravuje, verte. Jednoduché, chápete. Je to ako... bližšie k psychiatrii, ak máte rozdvojené vedomie a jeden je dobrý a druhý zlý. Chceš byť zlý – vyber si stranu zlého a dobrého odvrhni. Chceš byť dobrý – vyber si stranu dobrého a odvrhni zlého. A on časom, pretože ho nepoužívaš, no, on odíde. Je to jednoduchý spôsob. Správne?

Z relácie „NEVIDITEĽNÝ SVET“ 

 

Vedomie niekedy aj naďalej hovorilo: „Ja nechcem Boha.“ Ale už som chápala, že skutočne úprimne túžim po Bohu, že mám túto vnútornú potrebu byť neustále s Ním. Teda kto vo mne ho nechce? Vedomie. A začalo byť dosť jednoduchým ignorovať tieto myšlienky.  

Okrem toho, „Nechcem ísť  k Bohu“ - toto prichádzalo v podobe myšlienok. A myšlienky pochádzajú z vedomia. A vedomie je prekážkou na ceste Osobnosti k Duchovnému Svetu. Zaujímavé je, že po nejakom čase sa takéto myšlienky začali objavovať stále zriedkavejšie a zriedkavejšie.  

Mám ešte ďalšiu skúsenosť, ktorá mi pomohla pochopiť, že to nie som ja, kto nechce ísť k Bohu, ale vedomie, ktoré tieto myšlienky ponúkalo. Bolo to na stretnutí s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi. Z vedomia sa opäť začali vynárať myšlienky: „Nechcem ísť k Bohu.“ A boli počas celého stretnutia. Tam som pochopila, že to neboli moje myšlienky a neochota, ale tento stav bol aktívne nanucovaný vedomím. A keď sme s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi začali vykonávať duchovnú praktiku Allat (podrobnejšie o tom, čo je Allat, sa čitatelia môžu dozvedieť v knihe Anastasie Novych, "Sensei IV"), začala som sa ponárať do pocitov, k Duši, oddeľujúc sa od vedomia.

A pozorovala som, že sa začínam vzďaľovať od tohto oblaku pochybností, ktorý zostal niekde ďaleko, oddelený odo mňa. A vtedy som sa stále viac a viac ponárala do Života, do tohoto blízkeho, rodného a Skutočného. Pochopila som, že to bola jednoducho práca vedomia, a mojou úprimnou túžbou je prebývať v neustálom kontakte s Bohom, Žiť Bohom. Cítiť Radosť, Šťastie, Lásku, ktorú daruje Duchovný svet.   

Taktiež mi veľmi pomohli a priniesli pochopenie slová, ktoré som počula od jedného veľmi dobrého človeka: „Osobnosť veľmi chce Žiť, ale kvôli vedomiu si to nepamätá.“ 

 

Igor Michajlovič: Nie. Žiť nemôže byť zvyk, to je potreba. Ale je potrebné si uvedomiť, že Osobnosť má takú potrebu. Vedomie robí všetko preto, aby si nepochopil, že Osobnosť prahne po Živote. Ona sa musí rozvíjať, presne tak, ako aj všetko ostatné, teda mám na mysli samotnú Osobnosť. Adaptovať sa k tej istej slobode skutočne, jednoducho povedané naučiť sa správne rozdeľovať silu pozornosti.

"Z relácie: "STRETNUTIE ÚČASTNÍKOV MEDZINÁRODNÉHO HNUTIE ALLATRA s Igorom Michajlovičom Danilovom."

 

Chcela by som povedať, že úprimná túžba byť s Bohom prichádza tiež prostredníctvom získania duchovnej skúsenosti vďaka takým nástrojom, ako sú duchovné praktiky. Keď sa dotýkaš Duše, cítiš Radosť, Šťastie, Slobodu, Život, cítiš, že tam je to Skutočné, vtedy sa objavuje absolútne úprimná túžba prebývať v týchto pocitoch neustále. Pretože oni napĺňajú Životom, oni darujú Radosť. Všetko sa stáva svetlým, dobrým a radostným. A prichádza jasné pochopenie, že existuje len Boh a Jeho Láska a všetko ostatné je ilúzia.

 

             ljubov-dajet-zhyzn_sk

 

A v praktike, aj vychádzajúc z praktiky, cítiš tento Život, cítiš samého seba Živým. Ale keď si rozptyľovaný vedomím, tak cítiš, že ten Život odchádza. A chceš sa opäť vrátiť k Životu. A prichádza pochopenie, že byť na pocitoch, byť Živým, v nepretržitom spojení s Bohom – je pre človeka absolútne prirodzené, a je to to najcennejšie, čo môže byť.

 

                                     

 

Autor: Ľudmila V.

Zdroj: https://allatravesti.com/stremlenie_lichnosti_k_zhizni