Stará čínska legenda o Svedomí

"Správne si poznamenal, zákony sú písané ľuďmi," nejako vážne odpovedal Sensei na ďalší vtip Žeňu. Budem vám rozprávať jednu veľmi starú Čínsku legendu o dobrodružstvách Svedomia a vy pochopíte, že ľudia dnes, rovnako ako predtým, zostávajú ľuďmi.

"Tento príbeh sa odohral kedysi dávno. Narodilo sa Svedomie. Narodilo sa do ticha noci, kedy všetko živé premýšľa. Premýšľa rieka, ktorá sa trbliece v mesačnom svetle. Premýšľa nebo, posypané hviezdami. Premýšľa tráva, ktorá mlčky odpočíva v nočnej hmle. Kukla premýšľa, aké krásne farby bude mať jej motýlik. Rastliny premýšľajú o svojich prekrásnych kvetenstvách, vtáky o piesňach, hviezdy o budúcnosti. Preto je v noci vždy také ticho. Cez deň to len huláka a žije, v noci naopak všetko mlčí a premýšľa. A do takejto tichej noci, kedy všetko živé premýšľalo, narodilo sa Svedomie. Bolo nádherné. V hĺbke jeho veľkých, krásnych očí sa odrážal plamienok vzdialených hviezd. Mesačné svetlo ožiarilo jeho tvár. A noc ho zabalila do svojich tajomných závojov.

Svedomie sa vydalo k ľuďom. Nežilo sa mu medzi nimi ani dobre, ani zle. Žilo ako nočný vták. Cez deň s ním totiž nikto nechcel hovoriť. Nech išlo kamkoľvek, každý ho vždy zúrivo odbil: "Práce máme až nad hlavu, plno povinností, nemáme čas sa s tebou rozprávať!" Ale v noci pokojne prichádzalo do bohatých aj chudobných rodín. Ticho sa dotklo človeka, ktorý spal, a ten sa prebudil. Keď ho uvidel, spýtal sa:

"Čo chceš, Svedomie?"

A Svedomie ticho prehovorilo.

"Pamätáš si čo si dnes urobil?"

"Ja? Ja som nič zvláštne neurobil ... "

"Tak premýšľaj."

"No ... Možno ..."

Kým človek spomínal, Svedomie išlo inam. Človek, ktorý sa prebudil, nemohol zaspať až do rána a stále premýšľal o tom, čo urobil vo dne. A veľa vecí, o ktorých nechcel ani počuť v každodennom zmätku mu hučalo v hlave s mnohonásobnou ozvenou. Tak Svedomie obchádzalo ľudí tak dlho, kým každý z nich prestal spať.

Rozhodli sa teda, že sa poradia s tým najmúdrejším v ich provincii - u Li-Chan-džu, či nevie o nejakých prostriedkoch proti nespavosti. Ľudia označovali Li-Chan-džu za veľmi múdreho, pretože si mysleli, že keď má zo všetkých najviac peňazí, najviac pozemkov a domov, potom má tiež najviac rozumu. Ale už nevedeli, že človek, ktorého považovali za najmúdrejšieho, trpel touto nespavosťou ešte viac a nevedel, ako sa jej zbaviť. Veď všetci okolo mu dlhovali. Títo ľudia celý život len ​​pracovali, aby mu splatili svoj dlh. Tak si múdry Li-Chan-džu usporiadal svoj život.

Múdry človek Li-Chan-džu vedel, čo musí urobiť, keď niekto z jeho dlžníkov kradol a bol pristihnutý. Li-Chan-džu ho vďaka svojej múdrosti nechal poriadne zmlátiť, aby si to ostatní rozmysleli. Vo dne sa to Li-Chan-džu zdalo veľmi múdre, pretože keď to potom ostatní videli, báli sa ho. Ale v noci sa Li-Chan-džu sám bál o svoj život a svoj majetok. A preto všetko videl úplne inak ako cez deň: "Prečo chudák kradne? Pretože nemá čo jesť a nemá si kedy zarobiť na jedlo. Veď robí celý deň len preto, aby mi splatil dlh." Li-Chan-džu sa dokonca hádal so svedomím, snažil sa obhájiť svoje činy: "Okradli ma, vari nie som v práve ?! "Ale aj keď sa obhajoval, rovnako zaspať nemohol . Raz už to Li-Chan-džu nevydržal a tieto bezsenné noci ho donútili k tomu, že bez ohľadu na svoju múdrosť oznámil:

"Vrátim im všetky ich peniaze, všetky pozemky, všetky ich domy!"

Ale keď to počuli príbuzní múdreho Li-Chan-džu, začali veľmi protestovať a bojovať, vykrikovali ľuďom:

"To kvôli bezsennými nociam pochytilo tohto múdreho človeka také šialenstvo! Za všetko môže iba Svedomie!"

Bohatí ľudia sa naľakali:

"Ak už šialenstvo pochytilo aj najmúdrejšieho človeka, čo potom bude s nami?"

Naľakali sa aj chudobní:

"My toho máme najmenej zo všetkých, takže aj rozumu máme menej. Ak toho najmúdrejšieho pochytilo šialenstvo z bezsenných nocí, tak čo potom bude s nami? "

Keď bohatí videli, ako sa chudobní boja, začali sa radiť:

"Pozrite sa, ako Svedomie straší chudobných ľudí. Musíme sa ich zastať a Svedomia sa zbaviť!"

Začali teda premýšľať, ako to urobiť. Ale nič vymyslieť nemohli. Rozhodli sa, že vypravia poslov k tomu najmúdrejšiemu človeku v celej Číne, k A-Pu-O, ktorý vtedy býval v Nankin. Bol tak múdry a vzdelaný, že k nemu pre radu chodili vladári z celej Číny. Vypravili teda poslov. Priniesli mu štedré dary, mnohokrát sa mu poklonili až po zem a povedali mu čo sa stalo. Chceli sa zbaviť nespavosti, ktorú im prinášalo Svedomie. A-Pu-O si vypočul toto "trápenie ľudu", usmial sa a povedal:

"Môžete to urobiť tak, že Svedomie nebude mať žiadne právo na to, aby k vám napríklad len vstúpilo! Ako by mal negramotný človek vedieť, čo má robiť a čo nemá? Viete čo, spíšeme zákony. Napíšeme na zvitky, čo človek má robiť a čo nie. Mandaríni sa budú učiť zákony naspamäť. A ostatní sa ich budú pýtať, čo môžu a čo nesmú. Ale najprv musí samozrejme dostať zaplatené: veď si nebudú pchať do hlavy zákony zadarmo! A keď Svedomie príde a spýta sa negramotného človeka: ,Čo si dnes urobil?', Ten potom odpovie: ,Robil som to, čo sa má, to, čo je napísané vo zvitkoch.' A všetci budú pokojne spať."

Všetci sa tomu riešeniu radovali. A hlavne mandaríni. Veď je jednoduchšie listovať v knihách ako obrábať pôdu. Ostatní tiež mali radosť. Bude lepšie, keď zaplatia mandarínovi, aby sa s ním cez deň chvíľku porozprávali, než aby sa po nociach otvorene so Svedomím vybavovali. Začali teda písať zákony, čo človek má robiť a čo nie. Keď to napísali, urobili z A-Pu-O za takú cennú radu najvrchnejšieho mandarína, aby svoju múdrosťou pomáhal šikovným ľuďom žiť pokojne a bez Svedomia.

Ľudia teda začali žiť podľa zákonov mandarínov a najvrchnejšieho A-Pu-O. Keď bolo niečo potreba alebo vznikol nejaký spor, potom šli ľudia k Mandarínovi, štedro mu zaplatili za odpoveď a spýtali sa:

"Nahliadnite do zvitkov. Kto z nás je podľa nich v práve?"

Teraz už len tí najchudobnejší zo všetkých trpeli nespavosťou, pretože nemali mandarínom čím zaplatiť za radu. A iní, ku ktorým v noci prišlo Svedomie, hovorili:

"Prečo za mnou chodíš! Konal som podľa zákonov! Tak, ako je napísané vo zvitkoch! A nie som sám!"

Otočil sa na druhý bok a zaspal.

Dokonca aj múdry Li-Chan-džu, ktorý trpel nespavosťou najviac zo všetkých, sa teraz len smial, keď k nemu Svedomie prišlo:

"No, nazdar, krásavec! Čo mi teraz povieš?"

Svedomie prehovorilo, pozeralo sa na neho svojimi krásnymi očami, v ktorých sa ligotali hviezdy:

"Vari ... chcel si chudobným vracať ich majetok, prečo ho nevraciaš ?!"

"Mám na to právo ?!" vysmieval sa mu Li-Chan-džu. "Veď čo je vo zvitkoch napísané? , Majetok každého človeka patrí jemu a jeho potomstvu.' Ako by som mohol rozhadzovať cudzí majetok, keď moji potomkovia nebudú súhlasiť, aby som všetko rozdal? Potom by som bol zlodej, pretože im kradnem, alebo blázon, pretože kradnem sebe. A v zákone sa hovorí: ,Zlodeja a bláznov dať do reťazí. 'Takže ma nechaj na pokoji. A tebe by som tiež radil, aby si spal a nie aby si sa tu potĺkal!"

Otočil sa k nemu chrbtom a sladko zaspal.

A všade, kam Svedomie prišlo, počulo len:

"Ako by sme to mohli vedieť ?! Ako nám radia mandaríni, tak to robíme. Bež za nimi, ich sa pýtaj! My sa riadime zákonom."

Išlo teda Svedomie za mandarínmi a pýta sa ich:

"Prečo ma nikto nepočúva?"

Tí sa len smiali:

"Vari to ide, aby ťa ľudia počúvali a konali tak, ako im radíš? A zákony sú k čomu? Veď je to tu napísané, tu to leží čierne na bielom! Je to veľká vec! Nie nadarmo z A-Pu-O urobili najvrchnejšieho mandarína za to, čo vymyslel."

Išlo teda Svedomie k najvrchnejšiemu Mandarínovi, najmúdrejšiemu v celej Číne, k A-Pu-O. Ľahko sa ho dotklo a zostalo stáť. A-Pu-O sa prebudil, vyskočil, a keď uvidel Svedomie, zakričal úľakom:

"Ako sa opovažuješ prísť v noci bez pozvania do cudzieho domu? Čo je v zákone napísané? ,Kto vnikne v noci potajomky do cudzieho domu, bude považovaný za zlodeja a posadený do žalára!'"

"Neprišlo som nič ukradnúť!" Odpovedalo. "Ja som Svedomie!"

"Podľa zákona si nemravník! Jasne sa hovorí: ,Ak sa niekto v noci objaví u cudzieho človeka, potom sa považuje za Nemravu a bude posadený do žalára!' Takže ak nie si zlodej, potom si nemravník!"

"Aký ja som nemravník ?!" začudoval sa. "Ja som predsa Svedomie!"

Ale A-Pu-O sa ešte viac rozčúlil.

"Takže ty nie si nemravník, nie si zlodej, len prosto nechceš dodržiavať zákony? Aj na toto máme predpis: ,Kto nechce dodržiavať zákony, bude považovaný za narušiteľa zákona a posadený do žalára. 'Hej, sluhovia! Dajte tomuto stvoreniu putá a vsaďte ho za mreže na veky vekov, ako Nemravu, ktorý je podozrivý z krádeže a usvedčený v zrejmom nedodržiavaní zákonov."

Sluhovia A-Pu-O chytili Svedomie, dali mu putá a zavreli ho do žalára. Od tej doby už k nikomu neprichádza a nikoho netrápi. Takže na neho úplne zabudli. Snáď len zriedka, keď niekto, kto nie je spokojný s Mandarínmi, zakričí:

"Nemáte Svedomie!"

Takému človeku prosto len ukážu papier, na ktorom sa píše, že je Svedomie pod zámkom. Potom povedia:

"Ale je, držíme ho pod zámkom!"

A tento človek zmĺkne, prezerá si potvrdenie mandarínov, napísané atramentom a vidí, že majú skutočne pravdu! Od tej doby ľudia žijú bez Svedomia podľa zákonov mandarínov a najvrchnejšieho A-Pu-O. A to, či je z toho niekomu ťažko, alebo z toho má niekto úžitok - to si každý rozhoduje sám, keď nastupuje noc a všetko živé začína premýšľať." (z knihy Sensei IV.)