Osobnosť každého človeka túži po slobode, po skutočnej slobode a živote. Bohužiaľ, pokiaľ v ňom dominuje systém živočíšneho rozumu, človek žije v ilúzii a túto slobodu nevidí. Systém mu ponúka iba falošnú slobodu v hmotnom svete, sľubuje akúsi slobodu tu - pre jeho telo, sľubuje zlepšenie života teraz - zase len pre jeho telo. Následne človek usiluje o vytvorenie akejsi podmienenej slobody pre seba ako pre materiálnu bytosť. No táto sloboda sa tu nájsť nedá.

Človek nemôže byť nikdy slobodný v tele, lebo telo je smrteľné. Cítiť a chápať to môžeme len vtedy, keď to sami poznáme. Ale ak to človek nikdy nezažil, nedotkol sa skutočného, pretože má na očiach klapky natiahnuté systémom a rôznymi stereotypmi, rôznymi náboženskými praktikami, rôznymi podmanivými sugesciami, alebo napríklad len banálnym ateizmom ..., je to pre neho zložité pochopiť.

Ateizmus je jednou z foriem slúženia živočíšnemu rozumu hmotného sveta. Ateizmus - to nie je popretie všetkého, myslím tým neviditeľného sveta. Ateizmus - to je jedna z najviac egoistických a tvrdých foriem, kedy je v človeku živočíšna podstata tak silná, že zotročuje jeho myseľ. Všetky tieto zámeny vznikajú kvôli nesprávnemu pochopeniu a interpretácii vnútorných potrieb. Veď Osobnosť hľadá skutočnú slobodu, oslobodenie od smrti, ktorá je tu ale nahradená akousi iluzórnou slobodou: výberom toho či iného politika, slobodou nejakých práv alebo čohokoľvek iného.

Aké práva môže mať telo? Jediné právo - obrátiť sa v prach! Iná možnosť mu nie je daná. Ale Osobnosť, to nie je prach. Osobnosť - je to, čo zostane po smrti tela. Otázkou však zostáva, či sa spojí s dušou a odíde ako anjel, alebo sa stane sub-osobnosťou - teda obyčajnou energeticko - informačnou štruktúrou. V tom je celý zmysel. Bohužiaľ sa to ťažko vysvetľuje ľuďom, ktorí nikdy nenačúvali svojmu vnútornému hlasu. Keď títo ľudia ani nevedia, že nie sú telo. Keď sú ľudia pripútaní celý život k telu a celý svoj život slúžia živočíšnemu rozumu - je pre nich ťažké toto počuť.

To je ale iná vec. Koniec koncov, každý robí svoju vlastnú voľbu. Avšak šancu má každý. Človek má šancu tak dlho, kým je nažive. Ale ak človek odkladá svoj duchovný rozvoj na zajtra, zajtrajšok pre neho nikdy nenastane. Keďže sa to stáva horizontom, ktorého nie je možné dosiahnuť. Staň sa horizontom. Len tak dosiahneš slobodu, nie zdanlivú, ale tú skutočnú. Rigden Djappo