Ešte musím povedať niekoľko slov o tom, ako židovskí kňazi v nasledujúcich storočiach vládli svojmu národu. Charakteristickým príkladom tomu je Saul. Jeho meno znamená v preklade z hebrejštiny  „vyprosený“. Je považovaný za prvého kráľa izraelsko-židovského štátu (na konci 11. storočia pred našim letopočtom). V starozákonných textoch je vedený ako kráľ, ktorý bol dosadený ku vládnutiu božou vôľou, ale následne sa stal „nevyhovujúcim“. Pred vládnutím Saula najvyššiu moc zaisťovali sudcovia. V dobe mieru pritom každá židovská obec žila svojim vlastným životom. Ale keď sa objavila hrozba vojny s inými národmi, tak bola najvyššia moc predávaná sudcom. A Židia často museli bojovať s inými národmi (zvlášť susednými) hlavne kvôli tomu, že túto vojnu tajne vyprovokovali zmienení „sudcovia“, aby získali neobmedzenú moc. Zvlášť bolo mnoho takých vojnových konfliktov s Pelištejcami. (Mimochodom, názov Palestina vznikol z hebrejského „plištim“, ako vtedy nazývali Pelištejcov). A viete, čo bolo základom mnohých týchto konfliktov plných krviprelievania obyčajných ľudí? Tajná dohoda niektorých izraelských „sudcov“ s niektorými zvlášť bohatými pelištejskými kňazmi.“

Saul - Šāʾûl bol podľa Biblie prvý kráľ Izraela.

Nikolaj Andrejevič pokrútil hlavou na znak odsúdenia.

„Pri všetkých vojnových konfliktoch je potrebné hľadať podstatu. Obyčajní ľudia pod vplyvom zármutku často považujú príčinu vojny za vonkajšie okolnosti a nevidia vnútornú podstatu všetkého toho, čo sa deje.“

„A kto im odhalí túto podstatu?“ povedal Voloďa hlbokým hlasom. „Hodia ich do akéhosi mlynčeka na mäso a nazdar! Ako by si bojoval za slobodu pracujúceho ľudu, ale po niekoľkých rokoch sa dozvieš, že si bol interventom.“

K tomu Sensei poznamenal:

„Všetko záleží na samotných ľuďoch. Vonkajšie okolnosti vyplývajú z vnútorného sveta človeka. Čím viac sa človek bude stávať Človekom, čím viac bude kontrolovať svoje myšlienky a priania, tým viac bude získavať slobodu duše a jeho vedomie sa bude menej dostávať do sporov politiky Archóntov, pričom bude človek chápať pravú realitu tohto sveta. A čím viac bude vo svete takýchto duchovne slobodných ľudí, tým viac bude slabnúť moc Archóntov nad ľuďmi a tým rýchlejšie sa ľudstvu vytvorí „zlaté tisícročie“. Takže všetko dobré začína v prvom rade v čistote vlastných myšlienok!“

„To je samozrejme pravda, ale ty sám si uviedol pre ľudí typický príklad, ako niektorí z riadnych Židov povstali proti kňazom a tí ich proste zničili,“ namietol Nikolaj Andrejevič.

„To sa stalo preto, že sa zostávajúci ľud bál podporovať povstalcov, aj keď chápal ich pravdu... Tento strach kňazi naprogramovali ľuďom ešte pred touto udalosťou. Ale veď v skutočnosti za týmto strachom stojí len prázdnota, za ktorým nie je nič... Kto to vlastne sú Archónti? Sú to len ľudia. Je to úbohá hrsť ľudí v porovnaní s celým národom. A keď sa u ľudí rozplynie ilúzia strachu, zrodená pätolizačmi Archóntov, tak uvidia, že ich strach bol vyvolaný vlastnou fantáziou a v jeho základe leží len prázdnota.“

Sensei urobil pauzu a potom povedal:

„Ale dokončím rozprávanie o Saulovi... Za posledného „veľkého sudcu Izraela“ je považovaný prorok Samuel. Keď zostarol, dosadil na svoje miesto svojich dvoch synov. Keď sa ale jeho synovia dostali k moci, tak, povedané našim jazykom, začali brať „úplatky“ a súdiť nesprávne: kto im dal viac, ten mal pravdu. A vtedy izraelskí staršinovia poprosili Samuela, aby zbavil svojich synov moci a dosadil do čela ľudu dôstojného človeka, ktorý mu bude kráľom, ako je to u iných národov. No a podľa starozákonných legiend Samuel „začal prosiť Boha o radu“. A ten mu „odpovedal“ aby urobil všetko tak, ako ho žiada jeho ľud, aby im dal kráľa, vraj si tak nejedenkrát spomenú na staré časy a budú ľutovať svoje prosby. Nasledujúci deň prišiel k Samuelovi mladý Saul, aby ho poprosil ako mudrca o radu, kde má hľadať svoju stratenú oslicu. Na to Samuel odpovedal: „Nestrachuj sa o oslicu, pretože tá sa našla.“ Následne prehlásil Saula za „vládcu“ židovského národa.“

Prorok Samuel, freska z Michajlovského monastiera v Kyjeve okolo r. 1112.

Starší chlapci sa zasmiali a Stas im pobúrene, s dávkou irónie povedal:

„A čo? Odpovedal mu múdro. Aká otázka, taká odpoveď!“

„No a tak ďalej a tak podobne... A pokiaľ budete čítať v Starom zákone ďalej o kráľoch a o všetkom ostatnom, tak sami uvidíte celú históriu boja o moc a vplyv v politike, neustále zastrašovanie ľudu. Poznamenám, že sú to len pozemské záležitosti, ľudské záležitosti, aj keď židovskí kňazi sa po celú „svoju históriu“ usilovne snažili pripisovať „veciam božím“. Pre vystrašených, temných ľudí, ktorí všetky slová Archóntov prijímajú ako svoju vieru a žijú v strachu a ilúziách, ktoré im vnútili Archóntovia, každý riadok v tomto talmude je považovaný za svätý. A pre tých, ktorí vidia v riadkoch pravdu... „Sensei sťažka vzdychol a povedal. „Boh je tam, kde je svetlo.“

Talmud

Pokračovanie...

Úryvok z knihy “Sensei zo Šambaly IV”.