Rozdiel medzi oficiálnymi hodnotami času životnosti neutrónu a hodnotou allatu

Všetko veľké je smiešne jednoduché, ale dosahuje sa neľahkou prácou. [1]

Rigden Djappo


Po vydaní článku "Celistvá jednotka času (allat): 11 minút 56,74 sekundy. Polčas rozpadu neutrónu."[2] na stránkach ALLATRA-SCIENCE sa veľmi veľa ľudí zoznámilo s poskytnutými informáciami. Medzi čitateľmi sa našli takí, ktorí si všimli, že medzi hodnotou allatu (11 minút 56,74 sekundy, alebo 716,74 sekundy) a oficiálnou hodnotou času životnosti neutrónu (≈880 sekúnd) existuje významný rozdiel 163,26 sekundy. Nižšie sú uvedené hodnoty životnosti neutrónu podľa moderných výskumov vedúcich svetových inštitútov [3] rôznymi metódami (obr. 1).

Obr. 1. Hodnoty času životnosti neutrónu podľa moderných výskumov vedúcich svetových inštitútov rôznymi metódami

http://pdg.lbl.gov/2013/listings/rpp2013-list-n.pdf

Základné metódy stanovenia času životnosti neutrónu: metóda výskumu neutrónového lúča a metóda udržania ultrachladných neutrónov v pasci. Obrázok 2 ukazuje diagram oficiálnych hodnôt času životnosti neutrónu, ktoré boli stanovené v rôznych rokoch a hodnot u veličiny allatu. Očividný je značný rozdiel medzi hodnotou veličiny allatu, ktorá podmieňuje čas životnosti neutrónu podľa Prapôvodnej Fyziky ALLATRA a údajmi z výskumov (obr. 2).

 

 

Obr. 2. Diagram oficiálnych hodnôt času životnosti neutrónu, ktoré boli stanovené v rôznych rokoch a hodnota allatu.

Zostavíme tabuľku odchýlok od hodnoty allatu (716,74 sekundy) v sekundách (tab.1).

 

Tabuľka 1

Pripomíname čitateľom, že tento časový interval (allat) nesie základnú vlastnosť:

"Vo vedeckom chápaní allat – toje celistvá jednotka času, ktorá má obrovský význam pre všetku hmotu. A ak zoberieme súčasné označovanie zemského času, tak allat predstavuje 12 minút, presnejšie 11 minút 56,74 sekundy (alebo 716,74 sekundy). Keď sa vedci dopracujú k pochopeniu tejto najdôležitejšej častice základu, takpovediac základného stavebného kameňa Vesmíru, tak to bude nielen grandiózna revolúcia vo vede, bude to celý evolučný skok. Potom vedci pochopia, čo sa skrýva za tajomstvom času a pochopiac toto, odhalia aj skutočný proces vzniku hmoty vo Vesmíre. Ak ľudia spoznajú podstatu allatu, tak sa im otvoria obrovské možnosti..."[4].
Na začiatku pripomenieme, čo to je neutrón a aké elementárne častice sa zjavia po rozpade neutrónu.

NEUTRÓN – elementárna častica, ktorá je súčasťou atómových jadier a má nulový vonkajší náboj (str. 26) [5]. Z článku [2] a informácie zo správy (str. 78) [5] vidno, že neutrón sa skladá z protónu, elektrónu, neutrína a silového fotónu-3 (tab. 2). Súčet všetkých fantómových čiastočiek Po, z ktorých sa skladajú tieto zložkové elementárne častice, sa rovná 33 (33 fantómových čiastočiek Po).

Tabuľka 2

* γ3 - silový fotón, ktorý je aktívnym účastníkom vzájomného pôsobenia síl (str. 84) [5]

Fantómová čiastočka Po – to je zhluk, skladajúci sa zo septónov, okolo ktorého sa nachádza malé zriedené vlastné septónové pole. Fantómová čiastočka Po má vnútorný potenciál (je jeho nosičom), obnovujúci sa v procese ezoosmózy. Fantómová čiastočka Po je taktiež usporiadaná štruktúra, nachádzajúca sa v neustálom špirálovom pohybe (str. 61) [5], atď.
Existujú tiež zmienky o štruktúre neutrónu v oficiálnom dokumente špeciálnej medzinárodnej skupiny (Particle Data Group) vedcov pre štúdium fyziky elementárnych častíc [3].
A teraz poďme analyzovať časové intervaly, ktoré sa získajú proporcionálnym delením hodnoty allatu (716,74 sekundy) podľa počtu fantómových čiastočiek Po v zložkových elementárnych časticiach.
Predstavme si, že hodnota allatu (716,74 sekundy) je celistvý interval času (100%), ktorý je charakterizovaný elementárnou časticou (neutrónom), skladajúcim sa z 33 fantómových čiastočiek Po.
Potom určíme časové intervaly, ktoré budú charakterizované zložkovými elementárnymi časticami neutrónu (protónom, elektrónom, neutrínom a silovým fotónom-3). Zhrnieme výsledky týchto jednoduchých výpočtov do tabuľky 3 a tiež zostrojíme grafy vypočítaných hodnôt (obr. 3 a obr. 4).

 

Tabuľka 3


Obr. 3. Proporcionálne časové intervaly odvodené od allatu podľa množstva fantómových čiastočiek Po v zložkových elementárnych časticiach neutrónu.

 

 

Obr. 4. Počet sekúnd v pomere k počtu fantómových čiastočiek Po v zložkových elementárnych časticiach.

Zaujímavé je, že hodnota počtu fantómových čiastočiek Po v elektróne aj protóne sa vzťahuje k počtu fantómových čiastočiek Po v neutróne (obr. 3), ako hodnota zlatého rezu alebo zlatého pomeru (≈ 38%).
Preskúmajme pozornejšie dva najmenšie časové intervaly (tab. 3 a obr. 4), ktoré zodpovedajú dvom unikátnym silovým elementárnym časticiam (neutríno a silový fotón-3). Súčet posledných dvoch pomerných časových intervalov (neutrína a silového fotónu-3) je rovný 173,76 sekundám:
108,60 + 65,16 = 173,76 sekundy.
Táto hodnota je veľmi blízka hodnote rozdielov, vyčíslených v tabuľke 1. Zostavíme tabuľku 4, v ktorej vyčíslime rozdiel medzi hodnotami rozdielov a súčtom dvoch pomerných časových intervalov neutrína a silového fotónu-3.

 

Tabuľka 4


Napríklad, hodnota rozdielu Δ pre rozdiel (172,46) BYRNE, 1996 sa vypočíta takto:

173,76 – 172,46 = 1,30 sekundy

Takto vidíme, že hlavné oficiálne výsledky výskumov doby životnosti neutrónu sa líšia od súčtu dvoch proporcionálnych časových intervalov (neutrína a silového fotónu-3) neutrónu o hodnotu 1,3 - 12,0 sekúnd, čo je približne 0,75% - 6, 91% z hodnoty súčtu (173,76 sekúnd).
Ku dnešnému dňu spočíva zložitosť priamej detekcie neutrónov v tom, že neutrón nemá vonkajší náboj, kvôli čomu nezanecháva za sebou stopy, no vedci vyvinuli rad detektorov (chladiče, meniče), ktoré zaznamenávajú vzájomné pôsobenie neutrónov s určitými látkami. Tieto látky generujú počas jadrových interakcií s neutrónmi nabité častice, alebo gama kvantá, ktoré môžu byť následne zaregistrované (napríklad proporcionálny detektor neutrónov plnený héliom). Taktiež sa používajú scintilačné (zábleskové) detektory, ktoré emitujú svetlo pri absorpcii ionizujúceho žiarenia. Odborníci z jadrovej oblasti veľmi dobre chápu problematiku detekcie a výpočtu neutrónov a tiež ich zložkových elementárnych častíc.

ZÁVERY:
• Oficiálne údaje o životnosti neutrónov sa nevýznamne líšia od hodnoty súčtu dvoch časových proporcionálnych intervalov (173,76 sekúnd), t.j. prejavuje sa vysoká pravdepodobnosť zhodnosti, rádovo 0,75% - 6,91% z hodnoty súčtu.
• Počet fantómových čiastočiek Po v elektróne a protóne sa vzťahuje k počtu fantómových čiastočiek Po v neutróne (obr. 3) ako hodnotazlatého rezu alebo zlatého pomeru (≈ 38%).

Anton Martynov

 

Literatúra:
[1] – Novych A. "Sensei I.", ISBN:978-80-904796-0-9, rok vydania 2011, 192 s, http://www.allatra.sk/knihy/sensei-ze-sambaly-kniha-1 ;
[2] –Celistvá jednotka času (allat): 11 minút 56,74 sekundy. Polčas rozpadu neutrónu. http://allatra.eu/publications/celistva-jednotka-c...
[3] - Citácia: J. Beringer a spol. (Particle Data Group), PR D86, 010001 (2012) a 2013 čiastkové aktualizácie pre vydanie 2014,http://pdg.lbl.gov/2013/listings/rpp2013-list-n.pdf ;
[4] – Novych A. "Sensei-IV.", ISBN: 978-80-904796-5-4, rok vydania 2013, 620 s, http://www.allatra.sk/knihy/sensei-ze-sambaly-kniha-4 ;.
[5] - Správa "Prapôvodná Fyzika ALLATRA" medzinárodnej skupiny vedcov Medzinárodného spoločenského hnutia "ALLATRA" v redakcii Anastasie Novych, r. 2015, http://allatra-science.org/cs/publication/iskonnaja-fizika-allatra.

 

Zdroj: http://allatra-science.org/publication/allat-i-neutron