pokračovanie z minulého čísla (12/2015) ...

V lekárstve sa rozlišuje fyziologická, reparatívna (obnoviteľná) a patologická regenerácia. Pod fyziologickou regeneráciou sa rozumie nepretržité obnovovanie štruktúr (napríklad proces bunkovej, vnútrobunkovej obnovy, vonkajšie vrstvy kože atď.). Rád by som vás upozornil predovšetkým na reparatívnu regeneráciu. Prostredníctvom reparatívnej (obnoviteľnej) regenerácie dochádza k obnove tkanív pri úrazoch, procesoch degenerácie a iných patologických stavoch, ktoré sú sprevádzané masovým odumieraním buniek. Podstatu reparatívnej regenerácie tvoria tie isté mechanizmy ako v prípade fyziologickej regenerácie. Rozdiel je len v intenzite a prejavoch. Inými slovami je teda reparatívna regenerácia prirodzenou reakciou organizmu na poškodenie a je pre ňu charakteristické zosilnenie fyziologických mechanizmov obnovy špecifických tkanivových elementov alebo iného orgánu.

 

Rozlišujeme úplnú a čiastočnú regeneráciu. O úplnej regenerácii (reštitúcii) hovoríme vtedy, keď je v procese reparatívnej regenerácie stratené tkanivo nahradené rovnocenným špecializovaným tkanivom.

K čiastočnej regenerácii (substitúciu) dochádza vtedy, keď na mieste defektu vyrastá nešpecializované spojivové tkanivo, ktoré sa následne,napríklad jazvy,hoja prostredníctvom zjazvenia.

Vedci zistili, že efektivita procesu regenerácie závisí od podmienok, v ktorých tento proces prebieha. Utlmiť, posilniť alebo kvalitatívne zmeniť proces regenerácie môžu rôzne faktory: špecifiká látkovej výmeny, vek, výživa (trofika), stav nervového a endokrinného systému, intenzita prietoku krvi v poškodenom tkanive, pridružené choroby, celkový stav organizmu a tak ďalej.

Ľudský organizmus je unikátny svojím usporiadaním a zložitosťou procesov, ktoré v ňom prebiehajú. V priebehu celého jeho života v ňom neustále prebiehajú procesy rekonštrukcie a obnovy. Fyziologická a reparatívna regenerácia hrajú dôležitú úlohu a predstavujú v podstate štruktúrny základ všetkých rôznorodých prejavov životaschopnosti organizmu ako v stave normy, tak aj v stave patológie.

Bolo by úplne chybné domnievať sa, že u človeka sú regeneračné mechanizmy nedokonalé. Len sú doteraz stále málo preskúmané. V priebehu každého dňa dochádza v ľudských bunkách k mnohým poškodeniam DNA. Pokiaľ by tieto poškodenia neboli vďaka reparácii včas odstránené, malo by to veľmi smutné následky.

V čase, keď som sa začal venovať vedeckému skúmaniu zameranému na detailné (experimentálne a klinické) štúdium každého štádia rozvoja degeneratívne dystrofického procesu v medzistavcových platničkách a tiež som sa snažil vypracovávať princípy a metódy cielenej liečby medzistavcových platničiek, bolo už známych veľa poznatkov o patologických procesoch prebiehajúcich v platničke.

Napríklad na základe predbežných výsledkov morfologických, biochemických (histochemických) výskumov bolo stanovené, že úroveň fyziologickej regenerácie v tkanive medzistavcových platničiek je príliš nízka v dôsledku toho, že samotné chondrocyty a chondroblasty sú málobunkové. Len pripomeniem, že chondrocyty sú zrelé bunky fibrózneho prstenca a pulpózneho jadra medzistavcovej platničky, vznikajúce z chondroblastov a chondroblasty sú mladé bunky chrupavky, ktoré vznikajú pri obnove tohto tkaniva a aktívne formujú medzibunkovú hmotu (venovali sme sa im už v kapitolách "Medzistavcovej platničky" a "Počiatok rozvoja osteochondrózy").

Chondrocyty môžu existovať a tiež fungovať dlhú dobu, potrebujú k tomu však optimálne podmienky. V ich prípade to znamená, že sú obklopené medzibunkovým matrixom, ktorý sa veľmi málo mení. Množstvo bunkových elementov fibrózneho prstenca v jeho vonkajších častiach sa pohybuje okolo 500 buniek na 1 mm² rezu tkaniva. Ich množstvo sa však výrazne znižuje smerom k miestu, kde prechádza v pulpózne jadro. Na 1 mm² plochy rezu tam pripadá asi 40 buniek. Inými slovami je pulpózne jadro, na ktorého bunky pripadá hlavná zodpovednosť za regeneráciu medzistavcovej platničky, jednou z málobunkových tkanív organizmu. Navyše malý počet chondrocytov v jednotke objemu tkaniva nemôže odolávať zvýšenému opotrebovávaniu základnej hmoty, čo pri stabilne príliš vysokej záťaži môže viesť k rozvoju patológie.

 

Vzniká otázka: ako vytvoriť podmienky pre aktívnu regeneráciu komponentov základnej hmoty degenerujúcej medzistavcovej platničky tak, aby bolo možné plnohodnotne obnoviť platničku a jej funkcie? Experimentálne použitie rôznych preparátov stimulujúcich regeneráciu buniek medzistavcovej platničky (vrátane ich zavedenia do platničky, až po očistené kmeňové bunky) neprinieslo pozitívne výsledky a stanovenú úlohu to nevyriešilo.

Dôležitú úlohu v procese obnovy platničky hrá tiež medzibunková hmota. Ako si už zaiste pamätáte, medzibunková hmota plní najrôznejšie životne dôležité funkcie pre bunky a tvorí základ spojivového tkaniva. Biochemici stanovili, že postupná zmena zloženia medzibunkovej hmoty zásadným spôsobom mení funkčné vlastnosti medzistavcovej platničky a jej biomechanickú odolnosť. Tento fakt viedol k pesimistickejšiemu pohľadu na hypotézu o dokonalej nezvratnosti patologických zmien medzistavcovej platničky, pretože akoby hovoril o tom, že akékoľvek pokusy zastaviť degeneráciu medzistavcovej platničky a tým skôr aj dosiahnuť v nej úplnú reparatívnu regeneráciu (a to aj keď je tento proces komplikovaný prolapsom medzistavcovej platničky), sú odsúdené k absolútnemu neúspechu. Tým vznikla ešte jedna, zdá sa že neriešiteľná úloha.

 

Druhým dôležitým aspektom je výživa platničky. Je známe, že medzistavcová platnička je tým najviac avaskulárnym tkanivom (úplne bez ciev) v ľudskom tele a neustále je podrobovaná kompresnému zaťaženiu v rádoch desiatok, niekedy aj stoviek kilogramov.

Bolo preukázané, že jediným účinným stimulátorom toho, aby výživné látky postupovali do medzistavcovej platničky, je dávkované zaťažovanie (pešia chôdza). Na to by som vás rád upozornil. Vplyv nemá ani pôsobenie statických póz alebo veľké zaťažovanie, ale práve dávkované zaťažovanie, a to vďaka prirodzenému východiskovému spôsobu lokomócie človeka, teda vďaka chôdzi! Aktívne difúzie, prísun metabolitov do medzistavcovej platničky (výživa platničky) začínajú asi 15 až 20 minút potom, čo je začatá neprerušovaná pokojná chôdza vychádzkovým tempom, ktorá by mala trvať 1,5-2 hodiny (pre dostatočnú dennú výživu platničiek).

Takúto chôdzu nemožno ničím nahradiť! Chôdza na trenažéroch ( "bežiaci pás" a pod.) je na tento účel neefektívna, pretože pri nej nedochádza k priestorovému pohybu, svaly pracujú trochu inak, inak je prerozdeľovaná záťaž a tak ďalej. Prírodu jednoducho nemožno oklamať!

 

pokračovanie v budúcom čísle ...

Z knihy Osteochondróza pre profesionálneho pacienta od akademika Igora Danilova.