Po prečítaní článku na stránkach "ALLATRA VEDA" s názvom "Schopnosť regenerácie - kľúč k rozlúšteniu záhady pôvodu ľudského tela - Planéta Faetón ", ma zaujala pozoruhodná informácia o praktických výsledkoch v oblasti vertebrológie. Najmä možnosť regenerácie poškodených medzistavcových platničiek až do úplného uzdravenia (úplnej reštitúcie). Túto informáciu som vzal ako východiskový bod pre štúdium danej témy.

 

V preklade do ruštiny vertebrorevitólogia znamená "veda dávajúca druhý život (navracia zdravie) chrbtici". Vertebrorevitólogia zahŕňa niekoľko patentovaných metód liečenia degeneratívne-dystrofických ochorení chrbtice rovnako ako je pooperačná recidíva extrúziou fragmentov pulpózneho jadra (hernia disku). Dnes je vertebrorevitológia prvý a jediný krok dopredu v rozvoji vertebrológie (vedy o chrbtici), zameraný na etiotropné liečenie osteochondrózy a jej komplikácií, ako o tom vypovedajú, v prvom rade, rýchle a neskoršie výsledky liečenia, potvrdené MRI snímkami.

 

V knihe "Osteochondróza pre profesionálneho pacienta" akademik, profesor Igor Michajlovič Danilov, autor metódy vertebrorevitológie, opisuje priaznivé podmienky pre aktiváciu reparačnej reakcie, čo vedie k úplnej reštitúcii tkaniva degenerujúcej medzistavcovej platničky, tj., k úplnému uzdraveniu.

 

Čo je to regenerácia tkanív? Slovo regenerácia vzniklo z neskoro latinského slova regeneratio, čo znamená "oživenie, obnovenie". A toto slovo vzniklo kedysi z latinskej predpony re - "opäť, znovu" a generatio - "rodenie". Proces regenerácie ako schopnosť organizmu obnoviť, rekonštruovať stratené alebo poškodené tkanivá či orgány, môžeme v prírode pozorovať ako u rastlín, tak i u zvierat a u človeka.

 

U rastlín ste tento proces určite mohli pozorovať veľakrát, počnúc celkovou jarnou obnovou listov na stromoch, až po špecifické sadovnícke úkony s cieľom vypestovať nové rastliny z odrezkov koreňa starej rastliny alebo z listových odrezkov a tak ďalej. Regenerácia niektorých rastlín je možná dokonca aj z izolovaných buniek, z jednotlivých izolovaných protoplastov (z gr. Protos - "prvý" a gr. Plastos- "vymodelovaný, utvorený"; všetok živý obsah bunky), z malých častí ich multijadrovej protoplazmy (protoplazma je obsah živej bunky: jej cytoplazma a jadro). Vo svete zvierat môžeme proces regenerácie najčastejšie pozorovať u bezstavovcov.

Je to vidieť napríklad u dážďovky, kedy sa z dvoch jej častí vytvoria dve celé dážďovky alebo u morskej hviezdice, keď na mieste jej odtrhnutého výbežku vyrastá nový. Stretávame sa s tým aj u rakov a krabov, ktorým dorastajú nová klepetá, keď o ne prídu a tak ďalej.

Človeku je regenerácia tiež vlastná, jej princíp je však trochu iný ako u zvierat. Tento proces môžeme pozorovať napríklad pri raste vlasov, pri hojení rezných rán, menších popáleninách a iných rán, teda v prípade, kedy dochádza k tvorbe nových štruktúr namiesto iných odumretých v dôsledku poškodenia. Lekári si už dávno všimli, že pečeň má schopnosť čiastočnej regenerácie. Avšak prečo sa u človeka neregenerujú celé orgány, napríklad končatiny, to stále zostáva nezodpovedanou otázkou. Príroda očividne odkrýva svoje tajomstvá postupne. Spočiatku sa vedci dlhú dobu domnievali, že túto podivuhodnú vlastnosť obnovy ovládajú v ľudskom organizme iba dva druhy buniek - bunky krvi a pečene. Mnohí z vás už určite počuli o kmeňových bunkách (alebo kambiálnych bunkách (lat. Cambium - výmena, vystriedanie)). Tieto bunky patria medzi tie, ktoré sú schopné obnovy, a to ako u človeka, tak u zvierat. U stavovcov boli objavené napríklad v krvotvornom alebo kostnom tkanive.

Za určitých podmienok zaisťujú pre organizmus obnovu a tiež doplnenie nových buniek, keď tie staré odumrú. Pri skúmaní DNA sa odborníci v súčasnosti snažia zistiť, akým spôsobom je možné donútiť ľudský organizmus "spustiť" program na reparáciu orgánov.

 

pokračovanie v budúcom čísle ...

V článku boli použité materiály z knihy Osteochondróza pre profesionálneho pacienta od akademika Igora Danilova.