- Allatra

IM: Igor Michajlovič Danilov, IV: Igor Vladimírovič Naumec, AD: Anna Dubrovskaja, AK: Andrej Kovtunov

IM: Vitajte, priatelia. Dnes sme sa zišli kvôli pokračovaniu nášho rozhovoru. Chápeme, že pre dnešného človeka je veľmi ťažké aj vyjsť na duchovnú cestu, aj začať vkladať silu svojej pozornosti nie na tie rozptýlenia, ktoré mu predkladá súčasný svet, ale skutočne na svoj duchovný rozvoj. Prečo je to ťažké? Pretože je to v prvom rade informovanosť, médiá ale aj samotný život. Je príliš rýchly, príliš prudký. Plus – a to už nikto neodmieta, dochádza k zrýchleniu času. Na jednej strane, tak ako sme mali 24 hodín, tak to aj zostalo a akoby sa nestratila ani jedna sekunda, ale na druhej strane už aj deti hovoria, že čas plynie príliš rýchlo. Prúd času a zaznamenávané časové intervaly, kedy to, čím ich zaznamenávame, sa nachádza vnútri systému, pohybuje sa spolu so systémom – pre ne sa týchto 24 hodín so všetkými sekundami aj zachováva. Ale vnútorne chápeme, že zrýchlenie hrá obrovskú úlohu a že všetka hmota sa pohybuje zrýchlene, čo sa prirodzene prejavuje aj na prúdení času. A naše dni sa skracujú. Stačí si spomenúť, my s Igorom Vladimírovičom presne máme s čím porovnať – ako plynul čas povedzme pred 40-timi rokmi a teraz – je to obrovský rozdiel. Ale aj mnohí iní ľudia si všimnú, že aj dnes, ak človek čosi očakáva a je to očakávanie, ktoré sa má vliecť, predsa len prebehne oveľa rýchlejšie, ako to bolo kedysi. Preto skrátenie času, skrátenie fyzického času na konci takpovediac existencie tohto sveta, bolo opísané dávno. Veľa o tom písali, veľa o tom hovorili, a preto chápajúc všetky tieto podmienky, v ktorých existuje súčasný človek, snažíme sa aspoň nejako k tomu dobrať.

My sme už dávno a veľmi veľa rozprávali o tom, čo sa dnes deje a dnes si to už všímajú a zdôrazňujú všetci. Ale keď sme o tom rozprávali, ešte to nebolo vidieť, minimálne nie cez okno. Teraz to už vidno. No tým skôr, ľudia sa k tomu stavajú ľahkomyseľne. Nesnažíme sa kohosi zastrašiť nejakými klimatickými zmenami, to v žiadnom prípade. Bolo by to v prvom rade nedôstojné pre nás. Preto to nerobíme. Ale sme povinní povedať, aspoň trochu upozorniť tých, ktorí počúvajú. Treba poznamenať, že k dnešnému dňu nás počúva veľmi mnoho ľudí, veľmi veľa ľudí sa k nám pripája. A tu je tiež zaujímavé – hnutie „ALLATRA“ . Je to Medzinárodné spoločenské hnutie „ALLATRA“, organizácia ktorá existuje, pretože ľudia sú zjednotení. Možno ju tiež nazvať spoločnosťou pohybujúcou sa v duchovnom smere každého jednotlivca, pritom vo svojich náboženstvách. Ide tu len o praktiku a skutočnú duchovnú prácu na sebe, alebo jednoducho robiť niečo pozitívne a dobré, čiže to, čo spája. Máme veľmi veľa členov rôznych vierovyznaní a to je skvelé. Samotný fakt, že ľudia, ktorí sa nachádzajú v rozličných náboženstvách, sa snažia porozumieť im. Dnes tu je pozoruhodný projekt „JEDINÉ ZRNO“, ktorý zorganizovali a realizujú ľudia. Je to pozoruhodný projekt. Prečo? Pretože umožňuje množstvu ľudí v rôznych náboženstvách nachádzať tie zrná , ktoré ich zjednocujú. Je to skutočne, a myslím že Anička nám o tom trochu porozpráva, skutočne to stmeľuje ľudí. Prečo? Pretože ľudia začínajú chápať, že ľudí rozdeľuje iba vedomie. Ak ho uberieme, zostane len láska, zostane sloboda a pravda. Zostane to úprimné šťastie, ktoré je jedno u všetkých, ináč sa to nedá povedať. A Chvála Bohu, že je u nás každým dňom viac a viac ľudí, ktorí to chápu.

MEDZINÁRODNÉ SPOLOČENSKÉ HNUTIE „ALLATRA“

(Keď som sa zoznámil s MSH „ALLATRA“, tak som pochopil, že na celej zemeguli je mnoho ľudí s dobrými úmyslami. Títo ľudia z rôznych vrstiev spoločnosti, ľudia rôznych národností, rôznych vierovyznaní, povolaní...)

V skutočnosti sú všetci príbuzní a veľmi blízki, zvlášť, keď začínaš študovať koľko veľa majú spoločného. Účastníci ALLATRA TV na celom svete realizujú obrovské množstvo zaujímavých projektov, relácií, ktoré patria k úplne odlišným oblastiam.

ALLATRA TV Česko-Slovensko Praha Bratislava

ALLATRA TV English info@allatra.tv ALLATRA

International Public Movement …

Cítim, že sme všetci v spojení, inšpirujeme sa navzájom.

«ALLATRA» (znaky / Čína)

ALLATRA-TV Espaňola

S rôznymi jazykmi a kultúrami si uvedomiť dôležitosť zjednotenia a dosiahnutia reálnych zmien skrze Dobro, Lásku a Mier...

Allatra TV Polska (Roman hovorí po poľsky)

ALLATRA TV Italia

V prvom rade by som chcel/a poďakovať všetkým účastníkom hnutia „ALLATRA“, ktorí s inšpiráciou z kníh A. Novych vytvorili toto také nádherné a dobré hnutie...

ALLATRA TV Deutschland (Alla hovorí po nemecky)

Allatra TV Arménsko

MSH „ALLATRA“ bolo vytvorené ľuďmi na základe Znalostí, aj vďaka túžbe násobiť dobro, aby sa na základe Znalostí rozširovalo...

ALLATRA TV

Medzinárodná dobrovoľnícka internetová televízia

Adžaj, India: Keď som sa prvýkrát stretol s MSH „ALLATRA“, pochopil som, že na celej zemeguli je mnoho ľudí rôznych národností, vierovyznaní a povolaní s dobrými úmyslami. Existujú hinduisti, moslimovia, kresťania, budhisti. Všetci sú spojení spoločnou ideou – snahou o jednotu, nezávisle na národnosti, kaste alebo rase. MSH „ALLATRA“ – je tým miestom, kde sú láska, dobro a úprimnosť stelesnené v skutkoch ľudí, v ich obyčajnom dni.

Stretnutie členov MSH „ALLATRA“ z Európy v stredisku Európskeho zastupiteľstva Hnutia v českej republike

Medzinárodné spoločenské hnutie „ALLATRA“

Medzinárodná iniciatíva – projekt „JEDINÉ ZRNO“

IM: Teraz by bolo dobré dať slovo Aničke povedať trochu o tom, nakoľko je tento váš projekt „Jediné zrno dnes významný pre ľudí, ktorí sa ho zúčastňujú a nakoľko zjednocuje celý svet. Taktiež sme so zadosťučinením zaznamenali fakt, že zdá sa, že ľudia zdieľajúci náš názor, sú na celom svete a je ich veľmi veľa. Vďaka Bohu. A vďaka im za to, že sú. Teší to, hovorí to o tom, že v každom prípade nestrácame zbytočne svoj čas, ktorý by sme mohli venovať inému. Ale my ho venujeme tomu, aby sme sa mohli trochu s vami porozprávať a aspoň nejako, aspoň čosi objasniť.

AD: Áno, projekt „JEDINÉ ZRNO“ je dnes skutočne ohromnou možnosťou pre každého človeka, nech už patrí k akejkoľvek relígii alebo národnosti, naozaj hlbšie porozumieť všetkým týmto svetovým písmam, aj tomu spoločnému zrnu, ktoré leží v ich základe. Dnes účastníci projektu „JEDINÉ ZRNO“ komunikujú a robia interview s vedcami z celého sveta a tiež s ostatnými ľuďmi o sociálnych otázkach. A čo už teraz pozorujeme – to je obrovský záujem ľudí rôznych krajín, ktorí sa k tomu pripájajú a pripájajú sa s úprimnými pohnútkami skutočne pochopiť, pretože... telefonujú ľudia z krajín SNS (pozn. Spoločenstva nezávislých štátov – bývalé štáty ZSSR), z krajín kontinentov Ameriky (aj Severnej, aj Južnej), aj z Ďalekého Východu. Delia sa o veľmi podobné príbehy, o tom, že hľadali, často hľadali duchovno...

IM: Naozaj všetci ľudia, ktorí sa úprimne pokúšajú nájsť Boha, ktorí cítia toto vnútorné volanie, patria do rôznych náboženstiev a všetci Ho hľadajú, skutočne hľadajú. A je to všetko jednoduché.

AD: ÁNO. Je to jednoduché, delia sa o to, že...

IM: To treba pochopiť.

AD: Áno.

IM: Tu je zaujímavý moment, keď sa ľudia začínajú zaoberať, keď začínajú pozerať s otvorenými očami na svoje vlastné náboženstvo, začínajú naozaj chápať ten fakt, že Boh existuje. Objavuje sa u nich už nie iba viera, ako im vnucovali, objavuje sa u nich presvedčenie, ktoré hraničí so znalosťami. I keď nemajú skúsenosti, aj tak ľudia začínajú cítiť, že to je pravda a to je pozoruhodné.

AD: A tento pocit povzbudzuje k tomu, aby sa s ním podelili ďalej.

IM: Správne.

AD: Čiže preto sa dnes skutočne podniká veľmi veľa iniciatív, každý človek, napríklad niekto pozná jazyk,, možno ani nie dokonale. Ale túto znalosť začína uplatňovať na to, aby sa tieto znalosti mohli použiť v prospech, pre zjednotenie ľudí. Alebo napríklad zapájajú svojich priateľov, známych. Ľudia rôznych povolaní sa pripájajú a odhaľujú v sebe taký výskumný potenciál, o akom predtým ani netušili, že ho majú. A ľudia sú naozaj natoľko nadchnutí touto ideou zjednotenia, pretože každý v skutočnosti vnútri cíti. Čiže, viete, také úprimné pociťovanie, čo dozrelo u všetkých, u každého na ktoromkoľvek kontinente, v každom meste. Čiže akoby to ľudia čakali. Jednoducho...

IM: A je to tak. Je to potreba. Je to naozaj potreba. Veď v skutočnosti mnohí ľudia cítia, čo sa deje s klímou, cítia, čo sa deje so svetom celkove. A cítia tú potrebu, ktorá dnes skutočne dozrela do duchovného formovania, do duchovného rozvoja. V tom, čo im rozprávajú, nenachádzajú odpovede na svoje vnútorné otázky. Tak sa ľudia pokúšajú sami pochopiť. A keď začínajú nachádzať, prirodzene sa všetky prekážky rúcajú. To je pravda.

AD: Áno, naozaj, chápanie...

IM: To teraz vidíme. To musí tešiť, hoci len preto, že to dáva šancu. A akú šancu, porozprávame trochu neskôr. Prepáč.

AD: Naozaj. Ako hovoríte, „prekážky sa rúcajú“ a to, že ľudia pozorujú, prečo práve v „AllatRA“ nachádzajú to pravé vnútorné, čo hľadali, to, čo ste hovorili – to sú reálne znalosti. Reálne vnútorné znalosti, ktoré sú zamerané na chápanie toho, že v základe každého náboženstva leží jedno a to isté. A preto, že keď sa už človek tiež dotkol aj s tým učením, aj s tým učením... Jednoducho nám rozprávajú také príbehy, či už z Kórey, či z Londýna, v skutočnosti z rôznych zdrojov a uhlov sveta, jedny a tie isté príbehy. Že človek tam hľadal, tam hľadal a všade len niečo povrchné,..., ale tu...Dokonca aj také príbehy, že ľudia prečítali doslova len prvé dve knihy, alebo pozreli reláciu. A stačilo. Hneď zachytili podstatu, čiže hneď precítili. A okamžite volajú a obracajú sa na nás : „Chceme byť aktívni. Chceme niečo ako dobrovoľníci vyskúšať, niečo robiť, hľadať čosi pre zjednotenie“.

IM: To preto, že hovoríme pravdu a hovoríme o podstate. Delíme sa o skúsenosti. A ešte to najdôležitejšie- nič od ľudí nepotrebujeme. To je najkľúčovejší faktor. Veď všetky inštitúcie, ktoré sa budujú, je to pochopiteľné, veď žijeme v hmotnom svete a potrebujú prostriedky aby existovali, a keďže sú to spotrebiteľské inštitúcie, a tak tu prirodzene dochádza k malej metamorfóze, kedy sa pravda prevracia, slušne povedané, na zdroj príjmov a existencie danej organizácie. U nás je to úplne inak. U nás – každý podľa svojich možností a len ten, kto chce. Ak niečo robí, robí to sám. Nikto od nikoho nič nežiada. Iba robíme to, čo sa nám páči, to, čo chceme a to, k čomu mierime. V tom je celý zmysel. Samozrejme to mnohých ľudí privádza do slepej uličky. Kladú si otázky. Napríklad aj o filmovaní – odkiaľ sú kamery, odkiaľ je to všetko? Všetko je od ľudí.

AD: Jednoducho ľudia.

IM: Jednoducho ľudia. Patrí to tým, ktorí to priniesli. Je to ich. Tak isto, ako aj priestory a všetko ostatné. Je to súkromné vlastníctvo rôznych ľudí, ale my ho používame, rovnako ako sa delíme aj o svoje vlastníctvo. Ale opäť, my sa delíme v prvom rade kvôli ľuďom. Áno, utrácame čas, zarábame nejaké prostriedky, no my tie prostriedky nevydávame na svoju spotrebu. Ale snažíme sa za ne niečo urobiť, niečo vytvoriť. A pre nás sú tieto prostriedky iba zdrojom určitých možností, nič viac. No v žiadnom prípade to nie sú prostriedky na obohatenie nás, ako jednotlivcov. Bolo by to smiešne a nesprávne. Sú ľudia, ktorí k nám prichádzali, cítiac, že tu je to, čo nazývajú silou, Allat. A mnohí sa usilujú o to, práve ako o mágiu, kvôli tomu, aby nadobudli akúsi silu pre zlepšenie svojho materiálneho života, alebo pre realizáciu svojich skrytých túžob z pýchy. Prirodzene, keď to nezískajú, trošku „AllatRa“ kritizujú. Hovoria: „A čo si získal?“ Prepáčte, ale toto nie je trhové miesto, ktoré čosi predáva, alebo rozdáva. U nás je všetko otvorené. My všetko hovoríme a dávame ľuďom. Hovoríme, na čo budú narážať. Sú to ľudia, ktorí sa delia o svoje skúsenosti, o svoje skutočné duchovné skúsenosti – o to, čo prežívajú na svojej ceste, i o to, čo prežívali. Tieto zručnosti, ktoré nadobúdajú, neskrývajú, delia sa o ne.

AD: Naozaj o tom hovoria.

IM: A ešte je tu jeden zaujímavý moment. Odpradávna sa všetko udržiavalo v tajnosti, to, čo nevidíme prostým okom. To veľmi silne priťahuje vedomie. Je to skutočne príťažlivé - pre koho? Pre vedomie. Pre ľudí duchovne slobodných... a mnohí to potvrdili...oni to cítia, nečudujú sa tomu. Ale pre vedomie je to lákavé. A pre vedomie bolo vždy lákavé tajomstvo, čo aj mnohí ľudia využívali, robiac z elementárnych znalostí veľké tajomstvo. Zahaľovali to mrakom, nejakou tajnou činnosťou, rituálom, no a vyberali si rolu sprostredkovateľov. Otázka je v inom: toto všetko tajné a neviditeľné naozaj priťahuje ľudí. Ale koho priťahuje? V prvom rade priťahuje ľudské vedomie. Prečo? Pretože to všetko hraničí s nejakou mágiou, hraničí to s čímsi nepoznaným, s nejakými javmi a pod. Hoci v skutočnosti je podľa mňa oveľa zaujímavejšie, keď sa ľudia venujú duchovnému sebarozvoju. Vtedy sa začínajú skutočné zázraky, keď sa prestávajú hrať na duchovnosť. Veď v skutočnosti mnohí ľudia jednoducho vytvárajú dojem, že sa venujú svojmu duchovnému rozvoju. Toto ich plne uspokojuje, ale v skutočnosti je to len hra. Je to akoby si človek zobral akýsi obraz a nejakú dobu sa s ním snažil korešpondovať, nejaký čas, keď je medzi ľuďmi, alebo keď sa nudí, aby sa čímsi rozptýlil. Ale duchovný rozvoj nemôže byť hrou. Je to život, kedy ľudia naozaj začínajú Žiť, žiť vlastným duchovným rozvojom, keď mieria k slobode, ku skutočnej vnútornej slobode. Nie k tej iluzórnej, ktorú predkladá vedomie. Tú slobodu pochádzajúcu z vedomia, tú nemožno nájsť. Ale duchovná sloboda, tá úprimná, ozajstná láska, ktorá je daná človeku iba prácou, skutočnou prácou, vtedy sa začínajú ozajstné zázraky.

AD: V skutočnosti je obrovské množstvo ľudí, ktorí cítia to, čo teraz hovoríte. A cítia to, aj keď sa len na nejakej úrovni dotýkajú Znalosti, či už v reláciách, alebo v knihách, okamžite sa v ich vnútri prebúdza aktivita. A táto aktivita vedie k tomu, že človek, aj keď sám, má hodnotu tisícich, pretože začína toľko podnikať, aktivovať všetky svoje rezervy a možnosti...

IM: Správne.

AD: Pre to, aby to doniesol ďalej, pre to, aby...

IM: Aj tu sa ukrýva malý fenomén, prečo človek, keď sa stretne so skutočnými Znalosťami, získava prvú duchovnú skúsenosť, ozajstnú skúsenosť, nie ilúziu, ktorú mu vnucuje vedomie, alebo ktorú mu ktosi rozpráva, ale skutočnú skúsenosť. Prečo jeho práceschopnosť mnohonásobne narastá? Pretože sa stáva slobodným, je duchovne slobodný. Je vnútorne slobodný od všetkého tohto hmotného bremena. A chápe, že rovnako slobodnými môže urobiť iných ľudí, že to, čo cíti on, môžu pocítiť aj iní ľudia. Ale veď tento pocit bezhraničnej radosti – to je to šťastie, o ktoré sa ľudia usilujú, to je tá pravá sloboda, o ktorú ľudia bojujú a ono je to blízko. A týmto pochopením, týmto objavom sa človek nemôže nepodeliť. Ide to zvnútra, preto k tomu dochádza. Veď ich nikto nenúti, nikto nežiada. Je to vnútorná túžba a vnútorná snaha. A rovnako aj chápanie tej zodpovednosti, ktorá vzniká vnútri, zodpovednosť predovšetkým za tých ľudí, ktorí sa jednoducho topia.

Prirodzene, že u „AllatRy“ je obrovská výhoda už len preto, že hovoríme o pravde, ktorá je. Hovoríme o tom Ako, iní hovoria, že Ty musíš. My nehovoríme, že ktosi komusi musí. Človek je slobodný vo voľbe a má právo aj na robenie chýb. Keď človek prichádza, je na vedomí, ale prichádza cítiac. Jeho hlavne vnútorne jeho Osobnosť postrkuje k tomu, aby začal duchovne rásť, duchovne sa rozvíjať a práve to, ako hovorila Anička, ľudia vidia pravdu, získavajú slobodu od prvých slov, od prvých pochopení. Keď chápu, že ich vedomie je lživé, ono rozdeľuje, keď ľudia chápu, že stačí ubrať vedomie a čo zostane? Práve postoje vedomia ubrať a ukazuje sa, že niet rozdelenia, ukazuje sa, že je iba Láska. A táto Láska – zjednocuje všetkých ľudí. A všetci ľudia sú rovnakí. A všetci ľudia – to je jedna veľká rodina. A hranice , či iné, politika – to sú podmienenosti, ktoré sú vytvorené, ktoré existujú v súčasnom svete. Ale to nie je určujúci faktor, to sú iba podmienky existovania ich tela. Ale v duchovnej rovine sú všetci ľudia- príbuzní, sú príbuznejší od blízkych. No vedomie hovorí úplne iné. Neraz som o tom hovoril, že dokonca v rodinách nám stavajú prekážky – ľudia v maličkej ľudskej bunke nemôžu zaviesť poriadok. To v náboženstvách, alebo vo svete, áno, t.j. my sme brat, sestra a pod. Ale veď v duchovnej rovine každý človek chápe, no, ten, ktorý má skúsenosti, ja sa k našim obraciam – že nie je pohlavie. A v tom je celý fenomén.

Duša, alebo Osobnosť má pohlavné rozlíšenie iba svojho tela, v ktorom sa nachádza a diktát vedomia. Vedomie vždy manipuluje, vždy diktuje kopu prianí, rozdielov, atď. Ale keď človek získava slobodu, stáva sa Anjelom, bezpohlavnou bytosťou. A v tom je paradox. A tu je obrovská organizácia, spoločnosť, nech to akokoľvek nazveme, ale ľudia začínajú cítiť jeden druhého – jednoducho príbuzní a blízki ľudia. Jednoducho je to, povedzme – jediné v množstve. V tom je zmysel. A pre mnohých tých, ktorí sa nezaoberajú sebou a nevnikajú do podstaty „AllatRa“, je tento jav nepochopiteľný. Ale vedomie vždy mieri k čomu? K moci nad druhými, nad sebe podobnými. No Osobnosť sa o to nikdy neusiluje. To je paradox.

Človek oslobodený od šablón systému, slobodný od toho, ktorého v náboženstvách nazývajú diablom, ten okrem Lásky nemá nič. Áno, existuje túžba. Áno, existuje obrovská snaha pomôcť. Áno, robia, rozprávajú. Ale zároveň sú slobodní od všetkých týchto tajomstiev a čohosi iného. Veď v „AllatRa“ niet nijakých tajomstiev. Čo je mnohým ľuďom, ktorí sa prvýkrát stretávajú s „AllatRa“ ešte nezrozumiteľné. Prečo...? Čo sem vôbec priťahuje ľudí? Keď sa človek nachádza, na takých schválených pozíciách vedomia, kedy je plne pod jeho kontrolou, tak vedomie absolútne nerozumie – čo môže ľudí tak masovo priťahovať do „AllatRa“? Pri rovnakých znalostiach, dokonca aj po prečítaní kníh, niektorí ľudia, ktorí ich prepúšťajú cez svoje vedomie, cez svoj obraz... jediné, čo si v sebe pestujú – to je nejaká závisť a nenávisť. Ale opäť platí, že tí, ktorí sa venujú duchovnému rozvoju, krásne chápu, že tá závisť, tá nenávisť pochádzajúce z vedomia – to je ten strážca, ktorý nepúšťa, ktorý uzatvára človeka pred duchovnými pravdami. To je sebazaradenie. Čiže keď človek sám seba stavia do pozície akéhosi hrdinu, či čohosi. T.j. netreba sa pripodobňovať, treba byť samým sebou. To, že ľudia robia chybu, keď sa povedzme snažia získať na úkor duchovného mnoho nejakých hmotných statkov pre seba – no, to je samozrejme nesprávne a my hovoríme o tom, že nie je vhodné od Boha žiadať nič, okrem duchovného spasenia. To je správne. Ale vedomie každého, povedzme neslobodného, nezrelej Osobnosti, nimi manipuluje a ľudia sú náchylní k robeniu chýb. Iná vec je, keď človek robí voľbu definitívne, keď si človek uvedomí vykonanie svojich chýb a jednoducho chápe, že urobil hlúposť. U neho dochádza k vnútornej katarzii. Prichádza k nám už iný človek. Nie je to ten, čo bol, ale prichádza nová Osobnosť, ale to je jeho právo, jeho voľba. Keď sa človek aspoň máličko poodhaľuje a vníma tú pravdu, ktorá je interpretovaná, knihe „AllatRa“, alebo tú, ktorú dávajú ľudia ktorí sami získavajú tieto skúsenosti, potom takíto ľudia, získavajúci duchovnú slobodu cez „AllatRa“, začínajú chápať svoje náboženstvá. Začínajú ich hodnotiť ináč a vážiť si ich. To je tiež dôležité. To je tiež dobré. Veď ja si ani nepamätám taký prípad, že by niekto v „AllatRa“ odhodil svoje náboženstvo, prešiel do iného, či podobne.

V bežnom živote k tomu dochádza často a denne, ale prichádza pochopenie – prečo existuje ten alebo iný rituál, čo tým chceli povedať. Jasné, že je aj mnoho pliev, ktoré tiež začínajú chápať. Nuž prepáčte – bočné efekty skutočných znalostí. To ľudia tiež cítia aj dnes, práve v „Jedinom zrne“ vydvihujú mnoho týchto otázok... katarzia je potrebná všade. A to je normálne, nič strašné v tom nie je. Opäť to vytvárali ľudia, písali ľudia. Ľudia vymýšľali rituály a podobne. Kedysi boli aktuálne, teraz sú pre mnohých nepochopiteľné. Ale väčšina týchto rituálov, alebo tie prevedenia – sú nutné, jednoducho ako historický fakt. Nech je to aj inscenovaná, akási divadelná činnosť, ale núti ľudí rozmýšľať o Bohu. Vari je to zle? Už to je dobre. Je to znovu ako to isté divadlo, ktoré... voľakedy napísaná hra, ale hrá sa dnes a my chápeme, ako žili ľudia predtým.

Rovnako aj tu. Veď je to naša história. Ako možno na ňu zabúdať, alebo opomínať? Však je to dedičstvo našich predkov. Aj to je dôležité. Ale netreba zabúdať na duchovnú spásu. Okrem vás, milí, nikto neprejde vašu cestu. To je tiež dôležité. V skutočnosti náboženstvá prinášajú mnoho dobrého do tohto života –istú morálku, istú históriu. A opäť, duchovnú skúsenosť ľudí, duchovné dedičstvo, o ktoré sa delia, to nemožno vyčiarknuť. Veď ono je vybudované na Prorokoch, je postavené na Bohoch. A je to dôležité, je to skutočne potrebné. A kto chce a mieri k Bohu, tomu ani jedna inštitúcia nezabráni prísť k Bohu. To sú jeho vnútorné veci, to je jeho život, ktorý sám získava.

AD: Áno a...

IM: A my iba hovoríme o jednoduchosti cesty a my iba hovoríme o Znalostiach, nič viac.

AD: To, že skutočne okrem človeka nikto neprejde jeho cestu, o tom ľudia hovoria. Teraz účastníci projektu „Jediné zrno“ komunikujú a robia interview s vedcami z celého sveta a tiež s ľuďmi o sociálnych otázkach. A ľudia veľmi živo na túto tému besedujú. A všetci ako jeden zdôrazňujú, že... Dokonca v angličtine, vo všetkých jazykoch, ľudia z Indie, Afriky, Ameriky hovoria, že „my cítime a vidíme, že človek nutne musí mať vlastný vzťah s Bohom a nepotrebuje sprostredkovateľov“. Čiže aj ľudia to... Je to jednoducho obdivuhodné, že napríklad ľudia, ktorí sa stretávajú na ceste, o tom hovoria. Rôzne rasy, rôzne národností, každý to vyjadruje vo svojom jazyku. Samozrejme, trochu odlišnými asociáciami a príkladmi v závislosti od kultúry... Ale podstata je jedna.

IM: Opäť je to, samozrejme, kultúra...

AD: Ale podstata je jedna, že ľudia to vidia...

IM: Dôležité je , že ľudia chápu túto podstatu a chápu jej zjednocovanie. Rozdeľuje trochu iná mentalita a jazyky. Ak sa opäť dotkneme rovnakých verbálnych foriem komunikácie, áno, veď v mnohých jazykoch, v doslovnom zmysle v technických jazykoch, ani niet takých pojmov ako je „duša“ a „svedomie“.

AD: Alebo sú úplne popletené.

IM: Alebo sú úplne skreslené.

AD: Ešte aj zmiešané so slovom „vedomie“. Sú to samozrejme samé také...

IM: To je tiež veľmi významný faktor. Ale vďaka Bohu ľudia zostávajú ľuďmi. Akými boli Osobnosťami, vnútorne mieriacimi k Bohu, takými zostali. A stačí sa im aj zľahka dotknúť Pravdy a rozhorí sa v nich tento plameň, plameň Božej lásky, ináč sa to nedá povedať. A oni sú samozrejme pripravení zohriať svojim plameňom celý svet. To je skvelé!

AD: Áno...

IM: Je to dôležité, je to potrebné.

„Jediné zrno“

Základný sociálny výskumný projekt

Medzinárodného spoločenského hnutia „ALLATRA“

Egypt, Lotyšsko, Čína, Írsko, Srí Lanka, Mexiko, Slovensko, Keňa

AD: Účastníci Medzinárodného spoločenského hnutia „ALLATRA“ z viac ako 140 krajín sveta sa veľmi aktívne zapojili do procesu hľadania, analýzy, štúdia všetkých jediných zŕn, ktoré ležia v osnove nášho života a ktoré ležia v skutočnosti v osnove každého náboženstva. Ľudia hovoria otvorene a pravdivo o tom, že nás rozdeľuje len vedomie a zjednocujú ľudia a spoločné duchovné vlastníctvo, ktoré je jedno pre všetkých. A ako odhalenie jediných zŕn, spoločných pre všetky náboženstvá, pomáha odhaliť a kultivovať v sebe tento duch jednoty, družby a vzájomného porozumenia, ktoré sú v skutočnosti prirodzené pre život človeka a celého ľudstva.

Nemecko: Projekt „Jediné zrno“ spája ľudí na celej planéte na základe vnútorných duchovných hodnôt.

Bielorusko: Vďaka projektu „Jediné zrno“ som začala študovať duchovné zdroje. A všade je pozorovateľné jediné zrno a ja som už pochopila, že nás rozdeľuje vedomie aby sa zavďačilo svojim materiálnym túžbam. Nehľadiac na tento fakt, všetci máme jedinú podstatu – podstatu duchovnú.

Arménsko: Vďaka účasti v projekte „Jediné zrno“ som získala mnoho zaujímavého – toho, čo pochádza zo srdca.

Etiópia: Vďaka „ALLATRA“ za poskytnutie takejto šance pre mňa.

Japonsko: V „ALLATRA“ sú všetci ľudia láskaví a úprimní. Dobrí ľudia, vedychtiví a otvorení novému. A je veľmi dobre, že činnosť „ALLATRA“ rastie ešte viac!

Veľká Británia: Tasha Bilson (Natasha Bilson, archeologička, novinárka, špecialistka Past Preservers) „Jediné zrno“ zjednotí spoločnosti z celého sveta: vedcov, výskumníkov, historikov, ...

Arménsko, Francúzsko: (Alexander Varpetjan, slávny etnológ, filozof, spisovateľ, režisér, publicista) Pozdravujem vaše hnutie a „Jediné zrno“. Pri venovaní sa etymológii možno zrekonštruovať, ako mysleli predkovia a podísť trochu bližšie k vyššiemu.

Holandsko: (Walter de Winter, prednášajúci v oblasti starobylých artefaktov, archeológie, egyptológie, laureát v oblasti archeológie Blízkeho Východu, University of Leiden, nezávislý PhD výskumník) Pre starovekú spoločnosť bolo to, čo my nazývame mytológiou, veľmi reálne. Bolo to súčasťou života spoločnosti. Mytológia bola skutočne základom duchovno-mravných hodnôt.

Arménsko, Francúzsko: (Alexander Varpetjan, slávny etnológ, filozof, spisovateľ, režisér, publicista) Hľadať treba nielen v náboženstve, ale aj vo vede a umení. Vo všetkom treba hľadať toto jediné Zrno.

Portugalsko: (Marco Valente, archeológ, magister v oblasti histórie Islamu v Portugalsku a Stredomorí, University of Algarve, doktorát z celosvetovej histórie, University of Porto, Postgraduálne štúdium v archeológii, University of Porto) Snažíme sa nasledovať tieto zozbierané znalosti, ktoré získavame z vlastných skúseností, spoznávaním a študovaním rozličných kultúr a smerov.

Holandsko: (Walter de Winter, prednášajúci v oblasti starobylých artefaktov, archeológie, egyptológie, laureát v oblasti archeológie Blízkeho Východu, University of Leiden, nezávislý PhD výskumník) Vidíte, naši predkovia, napriek rozšírenej mienke, vôbec neboli zameraní na smrť. Naopak, boli veľmi zameraní na Život.

Litva: Niekto to môže nazvať Láska, niekto – Súcit, niekto – Boh. Nazývame to rôznymi slovami, ale všetci máme tento pocit a to je to, čo nás zjednocuje.

Kórea: Myslím, že nás všetkých zjednocuje Duša a to, že sme ľudia.

Berlín: Čo myslíte, čo ľuďom pomáha žiť v mieri?

Chápem, že my všetci sme ľudia. Každý je rovnaký človek. A myslím, že je veľmi dôležité toto chápať. A vnímam každého na tomto svete ako svojho priateľa – človeka.

Japonsko: AD: Toši, čo podľa Vás spája všetkých ľudí? Vo všetkých ľuďoch, nezávisle na krajine a národnosti existuje niečo rovnaké, spoločné?

Tošiharu Adzumi (multiinštrumentalista, skladateľ, fotograf, člen skupiny Tokyo Grace): Každý človek vnútri, v srdci, všetci ľudia na Zemi, majú také vnútorné teplo. A to je taká, dá sa povedať, energia, ktorá spája ľudí a vďaka nej sa stávame lepšími.

Berlín: Alah nás stvoril, aby sme všetci boli bratmi, aby všetci ľudia na svete žili spolu v súlade

Opát Jefrem, prior pravoslávneho kláštora Vatoped na Svätej hore Athos, Grécko: Svätosť – to nie je čosi utopické. To je prvoradá povinnosť človeka.

Berlín: Existuje niečo, čo cítiš vždy. Pocit, ktorý je vždy medzi ľuďmi.

Vietnam: A len tomuto pocitu vnútri, v srdci, môžem veriť.

Španielsko: Vnútri sme všetci zjednotení jedným spoločným duchom. Všetci sme jediní, my všetci.

Nigéria: Jerry, čo myslíte, čo spája všetkých ľudí? / (Jerry, hudobník, herec, sólista projektov Very The Jerry, Drum&Tuba Band): Myslím, že podstata človeka – to je predovšetkým to, čo je vnútri, vnútri teba. A myslím, že to, čo najviac spája všetkých ľudí – to je príčina, kvôli ktorej sme my všetci na tejto planéte. Je to spoznať, kto som. Veď zdroj všetkého je vnútri nás.

Česko: Vďaka tomuto projektu, som pochopila to, čo spája všetkých ľudí na planéte. V projekte Jediné Zrno je naozaj nádherná spolupráca a v rámci celého hnutia Allatra spoznávame aká je to nádherná spolupráca, aký nádherný sú ľudia a aký je pre mňa obrovský darček s nimi spolupracovať. Som veľmi vďačná, že som v tomto hnutí.

JEDINÉ ZRNO

Základný sociálny

výskumný projekt

Západná Sibír (predstaviteľky národa Chanty): Venujete sa správnej, potrebnej veci. To, čo robíte – tvoríte a vnášate do každého človeka a do jeho častice Duše. A nech by, obrovský výsledok vašej práce ovplyvnil, priniesol obrovský úžitok všetkým ľuďom, na blaho skutočného dobra, mieru, lásky!

Etiópia: A na záver by som sa chcel obrátiť na všetkých členov „ALLATRA“ na celom svete. To, čo robíte – je posvätné. Je nutné pokračovať v hnutí! Tie projekty, ktoré realizujete, menia ľudstvo na duchovno-mravnej úrovni. A to je nádherné, že aktívne fungujete! Zmeny sú nevyhnutné. A zmeny sa začínajú od nás. Podporujem Dobro v akcii! Ďakujem!

IM: Znalosť histórie pomáha formovať zajtrajší deň. To je pravda. Ľudia, ktorí zabúdajú na svoju históriu, zabúdajú nielen to, čo bolo, ale nechápu, čo sa deje teraz a to je závažný moment.

AK: Hľa, Igor Michajlovič, k otázke histórie. Nedá sa neobrátiť pozornosť na ten fakt, že súčasnej civilizácii sa história predkladá a celkovo, v princípe sa posudzuje v prvom rade z uhla pohľadu politických udalostí.

IM: To všetko je iba nástroj. Žiaľ, históriu mnohí využívajú ako nástroj na dosiahnutie svojich politických cieľov, no nielen politických, ale aj ekonomických. A spravidla sú to súkromné záujmy určitých skupín ľudí, preto bolo mnohé zamenené. Netreba chodiť ďaleko. Ak sa pozrieme, no, povedzme na Starý Egypt. Prišiel jeden faraón, okamžite stieral mená iného a písal svoje. Tak sú ľudia usporiadaní. Ale my hovoríme o histórii, ktorú nemožno zotrieť. O tej histórii, ktorá naozaj bola a nachádza sa v pamäti. Dnes nachádzame mnoho potvrdení o megalitoch a podobne. O takzvanej pracivilizácii, čiže predchádzajúcej civilizácii, ktorá bola oveľa rozvinutejšia, ako súčasná civilizácia. Robili a vytvárali to, čo je dnes nad naše sily. Ale história to zamlčuje. A existencia nás ako druhu, ako človeka – rozumnej bytosti, trvá len nejakých 8 – 10 000 rokov. Ale ukazuje sa, že pred 12 000 a viac rokmi bola civilizácia, ktorá nás prevyšovala. No mnohí historici hovoria, že to nie je pravda – že nie sú dôkazy, nie sú údaje. No, čo na to povedať? Keď nie sú, tak nie sú. Pre nich nie sú, pre iných – sú.

AK: Vyzerá to tak, že história je akoby rukojemníkom politiky. Hoci kedysi sa história vyučovala práve z uhla pohľadu duchovných znalostí.

IM: Ale to bola trochu iná história. To nebola natoľko história, nakoľko dedičstvo. Práve duchovné dedičstvo sa odovzdávalo. A história sa posudzovala podľa iného kľúča. Veď dnes je história opäť nástrojom manipulácie, nič viac. Je v službe toho, koho v náboženstvách nazývajú diabol, alebo jednoduchšie povedané, v záujme systému, vedomia ľudí, ich materiálnej zaujatosti. Iba toľko. Prirodzene, že kedysi boli časy, keď bola história, zdrojom duchovných inšpirácií ľudí.

AK: Ale vec sa má tak, že ak nebudeme skúmať históriu tak ako hovoríte, práve z uhla pohľadu, duchovného dedičstva, tak v skutočnosti nemôžeme pochopiť nič. Ani príčiny, ani následky udalostí, ktoré skutočne stoja za tým politickým divadlom, ktoré sa rozvíja a predkladá súčasnému ľudstvu.

IM: Ale to je opäť jeden z nástrojov. Prečo sa v súčasnom svete história prerábala a prerába? Prečo sa stierajú tie dedičstvá. Spomínal som sestry Allat. Kedysi jedni z prvých moslimov (arabských kočovníkov) vnímali a vedeli, že Alah mal ženu Allat. To bola ich viera, to bolo ich náboženstvo. Veď aký bol vzťah k Allat? Interpretácie opäť tých istých prvých moslimov v tomto ohľade a to, čo sa dialo v nasledujúcich rokoch. Ako sa v priebehu všetkých týchto storočí ničili všetky zmienky o Allat. Ale veď ešte pred islamom bol Allat to, čo sa pokladalo za silu Boha a všetci o tom vedeli. A tento znak (hľa, tu u nás - v kocke na stole) nachádzame v Tripolji , v Amerike, aj po celom svete. Znaky, ktoré sú datované spred 12 000 rokov a viac. To aj archeológov vháňa do slepej uličky. Hovoria: „No, artefakt, ktorý nemôže existovať“, však? Rovnako ako megality, rovnako ako následky jadrových výbuchov atď.

AK: Ale zaujímavé je, Vy ste v našom minulom stretnutí spomenuli veľkého mysliteľa šejcha Mir Said Berekeho, ktorý na prelome XIV. a XV. storočia napísal traktát „Všemocnosť“. Vo svojom traktáte sa Bereke dotkol a opísal prakticky všetky aspekty ľudského života, života civilizácie a Vesmíru. A čo je zaujímavé – svoj traktát začal práve históriou. Veď v skutočnosti aj starí mudrci a to sa zachovalo doteraz, aj Vy ste to dnes už hovorili, že kto nepozná svoju históriu, ten je odsúdený prežiť ju znova. V traktáte „Všemocnosť“ Bereke začal práve históriou pádu Atlantídy a povedal aj o historických predpokladoch, aj o udalostiach, ktoré predchádzali, aj príčiny, prečo bola Atlantída zničená.

IM? Aj kým.

AK: Aj kým, áno. A tento traktát, ako vieme, bol krátko dostupný ľuďom.

IM: No, skoro 200 rokov.

AK: ÁNO, 200 rokov. Áno, bol odovzdaný Tamerlánom na prosbu Berekeho nasledovným strážcom Znalostí.

IM: Takzvaným Allajarom.

AK: Áno, takzvaným Allajarom, presne tak. Ale po 200 rokoch, koncom XVI. storočia ľudia Veľkého Primatusa ukradli túto prácu, ale...

IM? Nie celkom ukradli, vybojovali ju, ale áno, prvok zlodejstva tam tiež bol. Všetko cenné sa niekým uzurpuje. Veď tento traktát mohol zlikvidovať celú inštitúciu, ktorá bola vybudovaná za 1 600 rokov. A pokiaľ by bol zverejnený, ale potom už... Prečo išli až do krajnosti, to treba tiež brať do úvahy. Veď vtedy sa začalo vydávať veľmi veľa rozličných kníh. Do módy začali prichádzať znalosti. A stačí si predstaviť, že by sa zobral nejaký Allajar a vytlačil by otvorene traktát „Všemocnosti“, hoci v skrátenom variante, bez prvkov magických síl, získania týchto síl, slovom v jednoduchej suchej podobe, už len keby tú históriu vysvetlil - inštitúcie by skončili.

AK: Áno, ale ako ste už povedali, Mir Said Bereke bol Allajarom a ...

IM: No, on bol jedným z posledných Allatchjarov, ale vlastne už bližšie k Allajarom, áno.

AK: Áno.

IM: A v každom prípade ho počas života nazývali Allajarom.

AK: Áno a ako sa už hovorilo, u Allatchjarov bolo tradičné práve ústne odovzdávanie znalostí. Ale napísanie tohto traktátu „Všemocnosť“ bolo krajným riešením, spojeným s určitými udalosťami. A vec sa má tak, že... Je tu jeden pozoruhodný moment, že spolu s traktátom, ktorý odovzdal Timur nasledujúcim strážcom, bol odovzdaný samotný princíp odovzdávania znalostí.

IM: Tradícia.

AK: Áno, samotná tradícia.

IM: Tradícia zachovania pravdy.

AK: Áno, áno. Práve samotné ústne odovzdávanie. Čiže, nehľadiac na to, že 200 rokov strážili Allajari samotný traktát, rovnako sa ho podrobne učili, aby ho bolo možné odovzdávať v ústnej forme. A vlastne, nehľadiac na to, že bol koncom XVI. storočia uzurpovaný samotný traktát, v roku 1616 sa narodil Sufi Allajar. Áno, bol to chýrečný básnik, filozof, mystik XVII. storočia. A jemu boli tieto znalosti odovzdané. A on už na konci XVII. storočia tieto znalosti takisto vysvetlil vo svojom traktáte. Tento traktát rovnako, ako aj s ústnym odovzdaním znalostí...

IM: Traktát „O Večnosti“.

AK: Áno, traktát „O Večnosti“. A traktát už Sufiho Allajara – traktát „O Večnosti“, došiel do dnešných dní, zachoval sa. Veď čas nešetrí nič. Samozrejme, je už dosť vetchý a chýba tam...

IM: Je zložitý aj na dnešnú dobu sa komplikovane prekladá, však. Stav tohto traktátu nie je veľmi dobrý. Ale to nie je dôležité. Hlavné je to, čo je v ňom ešte zachované.

AK: Áno, vlastne prečo som ho teraz spomenul? Pretože sa to práve bezprostredne dotýka tých tém, ktorých sme sa teraz dotkli a predovšetkým histórie. Posledná časť traktátu je o takzvaných posledných časoch. A v nej Sufi Allajar...

IM: Kedysi to ešte volali obdobím Križovatky. O posledných časoch, to už je znovu ovplyvňovanie, ktorému podľahol sám Sufi. A opäť – tie isté tradície a využívanie tých istých znalostí, už prebiehalo viac v takom ľudskom, primitívnom variante. Veď bola opustená samotná podstata duchovného rozvoja. Ale ak sa pozrieme na toho istého Sufi Allajara, pretože mnohí ho začnú velebiť – hoci urobil obrovský vklad aj v duchovnom rozvoji a najmä pre moslimov, pre turkické národy, ale aj pre mnohé neturkické. Bol uctievaný dosť seriózne, pretože disponoval skutočnými znalosťami. Ale ako ich využíval?

A ak sa pozrieme kým bol on, kým boli jeho bratia? Využívali to pre moc. Trochu, trošičku pre seba, ale je to pre moc. Znovu uzurpovanie, opäť využívanie tých istých síl a znalostí pre svoje osobné ciele. Prečo? Pretože ešte pred Berekem... Samotný Bereke už využíval tieto znalosti ako mágiu.

Pokračovanie...