«Ak pôsobí sila Allat, rozklad jednej matérie a energie vedie ku vzniku inej formy hmoty a energie. Je to len prechod z jedného stavu do druhého. Presnejšie povedané, premenlivá stálosť Allat. »(Anastasia Novych« Sensei zo Šambaly. IV. Díl »)
Moderná veda sa opiera o celý rad základných konštánt, ktoré, podľa učencov, hrajú dôležitú úlohu vo vedeckých výskumoch, poťažmo technickom pokroku. Pravdaže, čo v skutočnosti odrážajú tieto veličiny a sú naozaj konštantné v čase? V tomto článku vykonáme analýzu premenlivosti základných fyzikálnych konštánt.
Najprv sa pozrieme na taký termín, akým je základná fyzikálna konštanta - je to rozmerná alebo bezrozmerná konštanta v rovnici popisujúca fundamentálny zákon prírody alebo vlastnosti hmoty. Je známe, že sú základné fyzikálne konštanty používané v teoretických modeloch pozorovaných javov ako univerzálne koeficienty v matematických výrazoch. Vo vedeckom svete existuje chybný predpoklad, že základné konštanty nie sú závislé na akýchkoľvek vonkajších parametroch a nemenia sa v čase.
Štúdium základných konštánt je nástrojom pre porovnávanie teoretických a praktických experimentov. Teoretický popis reálnych fyzikálnych javov má iba približný charakter. Tiež je potrebné vziať do úvahy, že niektoré zo základných konštánt sú funkciou iných základných konštánt. Napríklad, "z matematického hľadiska je jednotka dĺžky vedľajšou / odvodenou jednotkou a základné sú jednotky času (céziové hodiny) a rýchlosti (v termínoch rýchlosti svetla vo vákuu)". Pravdaže, jednotku rýchlosti nemožno považovať za základnú, pretože je nemožné realizovať etalón (meradlo) danej jednotky. [1]
Ďalšou veľmi zaujímavou a "delikátnou" záležitosťou je tiež samotná metóda určenia základných konštánt. Veď meranie zahŕňa používanie elektromechanických a iných prostriedkov, ktoré merajú silu prúdu, napätia atď. Podľa mienky S. G. Karshenboima, "ampér nie je definíciou jednotky, vyhovujúcim pre odvodenie je určenie hodnoty magnetickej konštanty, ktorá môže byť použitá pre odvodzovanie iných jednotiek rôznymi spôsobmi". Niektoré zo základných konštánt (Josephsonova; Klitzingova; Rydbergova a konštanta jemnej štruktúry) sa všeobecne používa dvojakým spôsobom:


Kj2eh

RKhe2

Rα2mec2h

αe24πε0c

Vo vyššie uvedených vzorcoch základných konštánt je použitý "elementárny náboj, ktorý sa, ako sa predpokladá, rovná nábojmi protónu alebo pozitrónu. Pravdaže, pre túto rovnosť, ak budeme presní, neexistujú žiadne teoretické ani praktické argumenty podložené experimentom. Je vysvetlená v rámci rôznych teórií, ktoré spájajú silné, slabé a elektromagnetické interakcie, ale ešte nie je experimentálne potvrdená ". [1]
Vyššie uvedený príklad jasne ukazuje, že súčasným vedcom chýba komplexné chápanie princípu tvorby náboja protónu a elektrónu (alebo pozitrónu). V správe «PRAPÔVODNÁ FYZIKA ALLATRA» (str. 91) je zmienka o vzťahu vonkajšieho náboja elektrónu a jeho vnútorného potenciálu [2]:
«... Rozdiel medzi vnútorným potenciálom a vonkajším nábojom práve takéto orbitály vytvára. Kvalita vnútornej energie (potenciálu) charakterizuje materiálne objekt. Znamená to, povedané jazykom súčasnej vedy, že takéto elektrónové obaly (orbitály) atómov, v závislosti od počtu a umiestnenia elektrónov, určujú elektrické, optické, magnetické a chemické vlastnosti atómov a molekúl a tiež väčšinu vlastností tvrdých telies ».
Pozrieme sa na jednu z najdôležitejších základných konštánt - gravitačnú konštantu. Podľa moderného poňatia je gravitačná konštanta (Newtonova konštanta) konštantou úmernosti v Newtonovom gravitačnom zákone:
F = Gm1m2r2, F = Gm1m2r2,
kde F - je predpokladaná (pravdepodobná) sila gravitačná príťažlivosti medzi dvoma materiálnymi bodmi s hmotnosťami m1 a m2, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti r.


 
Obr. 1. Predpokladaná (pravdepodobná) sila gravitačná príťažlivosti medzi dvoma materiálnymi bodmi.
Vedci sa mylne domnievajú, že táto sila nezávisí na vlastnostiach priťahovaných telies alebo na okolitých podmienkach, a že charakterizuje iba intenzitu pôsobenia gravitačnej sily. Problém je v tom, že hodnota tejto konštanty je definovaná oveľa menej presnejšie, než ostatné konštanty. Výsledky experimentov pre jej upresnenie sa líšia kvôli experimentálnej obťažnosti merania malých síl, vzhľadom na veľký počet vonkajších faktorov (obr. 2).

 

Obr. 2. Variácia hodnôt gravitačnej konštanty [3] [3], http://www.nature.com/nature/journal/v510/n7506/full/nature13433.html
Rovnako je potrebné poznamenať, že pri zistení rozdielov v experimentálnych výsledkoch medzi rôznymi vedeckými výskumnými skupinami vyvstáva otázka spoločného spracovania a porovnanie zhody konštánt medzi sebou. Tento problém tkvie skôr v hľadaní a vyhodnocovanie systematických účinkov vplyvu, než v metóde štatistického spracovania dát. Preto je jednoduchá kompilácia výsledkov a ich spoločné spracovanie metódou najmenších štvorcov menej adekvátne ako porovnávanie zhody konštánt kritickou analýzou vstupných dát. [1]
Aký je dôvod takej veľkej variácie konštánt? Niekoľko faktorov sme už spomenuli (vplyv vonkajších podmienok, systematické chyby). Ale je tu ešte jeden zaujímavý moment, ktorý oficiálna veda neberie do úvahy.
Problém je v tom, že všetky experimenty sa vykonávajú v podmienkach na Zemi, ktorá sa pohybuje priemernou rýchlosťou 29,765 km/s po špirálovej krivke okolo Slnka. Samotná Slnečná sústava sa taktiež pohybuje s odhadovanou rýchlosťou 220 km/s okolo stredu Mliečnej dráhy. Je tiež potrebné spomenúť nepretržitú expanziu vesmíru, ktorá má, podľa moderných koncepcií, rýchlosť asi 70 km/s. Len si predstavte grandióznosť tohto každodenného pohybu planéty Zem v kozmickom priestore.
Keďže sú elementárne častice (protóny, neutróny, elektróny, atď.) A následne aj všetky hmotné objekty zložené z fantómových čiastočiek Po, ktoré sa pohybujú v stacionárnej ezoosmickej mriežke, potom aj trajektória našej planéty prechádza septónovými poľami v rôznych stavoch (dochádza k zmene gravitačných a magnetických polí, atď.). To má za následok zmenu všetkých ostatných vlastností hmotných telies a ich prejavov v makrokozmu. Menia sa podmienky - menia sa výsledky.
Problém je v tom, že až teraz začína oficiálna veda chápať dôležitosť znalostí o povahe gravitačné interakcie. V knihe Anastasie Novych «Ezoosmoza» nájdeme zaujímavé údaje o gravitácii:
«Najzaujímavejšie je, že moderná fyzika považuje gravitačné vplyvy za najslabšie zo všetkých pôsobiacich síl. Má sa tým na mysli gravitačné pôsobenie materiálnych tiel, napríklad tehál na ceste alebo planét v kozme. Celý vtip spočíva v tom, že nehľadiac na množstvo rôznych teórií, nikto aj tak nepochopil, čo v skutočnosti gravitácia je. Pravda, treba priznať, že čisto teoreticky vypočítali, že sa gravitácia skladá z častíc, dokonca im vymysleli aj názov - gravitón. Ale čo je to gravitón, to vlastne nikto nechápe. A to bez ohľadu na to, že história ľudstva nielen že zmieňuje tento gravitón, ale celkom podrobne sú popísané aj jeho fyzikálne charakteristiky. Pretože gravitón nie je nič iné, než čiastočka Po. A týmito čiastočkami, ako som už hovoril, je tvorený celý Vesmír. ».
«V skutočnosti sa však elektrón skladá zo 13 častíc Po alebo z gravitónov. Hoci gravitón je čisto hypotetická častice a nie je experimentálne dokázaná, je teoreticky vyčíslená a najlepšie sa hodí na označenie čiastočky Po. Čisto hypoteticky je tak možné s istotou tvrdiť, že zo všetkých "fundamentálnych" častíc je skutočne fundamentálny iba gravitón. Ostatné sa skladajú z 3, 5, 7, 12, 33, 70 a tak ďalej čiastočiek Po. Pričom mnohé "fundamentálne" častice, ktoré sa skladajú z rovnakého počtu čiastočiek Po, avšak v inej podobe a s rôznym znamienkom náboja, hrajú v tomto divadle hmoty rôzne role. Ako príklad môže poslúžiť elektrón a pozitrón. V jednom aj v druhom je 13 čiastočiek Po a rovnako tak majú obaja špirálovitý tvar. Rozdiel je iba v tom, že jeden má záporný vonkajší náboj, "ľavú" špirálu a kladný vnútorný potenciál, zatiaľ čo druhý presne naopak. Má kladný vonkajší náboj, "pravú špirálu" a záporný vnútorný potenciál. »[5].
Navyše, v matematickom vzorci zákona gravitácie sú hmotnosti dvoch bodových objektov. Ľudstvo ešte musí preskúmať vedeckú definíciu hmotnosti, nakoľko je «масса материи - hmotnosť matérie iba informácou o interakcii jednej hmoty s druhou za určitých podmienok. Ako som už hovoril, usporiadaná informácia tvorí hmotu, dáva jej jej vlastnosti, vrátane jej hmotnosti. ». Takže «objem, hustota a iné charakteristiky viditeľnej, teda pre ľudí obvyklej, hmoty v celej jej rozmanitosti (vrátane takzvaných" elementárnych "častíc) sa mení už v piatej dimenzii. Hmotnosť však zostáva nemenná, pretože je časťou celkovej informácie o "živote" tejto hmoty, a to až do šiestej dimenzie vrátane »(kniha" AllatRa ", str. 40) [4].
Jegor Rykov


Literatúra:
[1] - Karshenboim S. G. Základné fyzikálne konštanty: ich úloha vo fyzike a metrológie a odporúčané hodnoty // UFN, 175, № 3, s.271-298 (2005) (pdf).
[2] - Správa "prapôvodnej FYZIKA ALLATRA" medzinárodnej skupiny vedcov z Medzinárodného spoločenského hnutia "ALLATRA" red. Anastasia Novych, 2015 http://allatra-science.org/publication/iskonnaja-fizika-allatra;
[3] - G. Rosi, F. Sorrentino, L. Cacciapuoti, M. Prevedello & GM Tino, Precision measurement of the Newtonian Gravitational constant using cold Atoms, Nature 510, 518-521 (26 June 2014) http: // www .nature.com / nature / journal / V510 / n7506 / full / nature13433.html;
[4] - A. Novych "AllatRa" K :. AllatRa, 2014 http://allatra-science.org/download-allatra-cz.html;
[5] - A. Novych "Ezoosmóza" 2014, str. 82 http://ibisbooks.cz/dload/ezoosmosa.pdf