Úrivok z relácie „Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne Živému“. 

T: Ako sa hovorí: „Nik nie je prorokom vo svojej Vlasti“.

IM: „Ježiš im povedal: nikde si proroka nevážia tak málo, ako vo svojej vlasti... a v dome svojom“. Skutočne to tak je, to je jednoduché chápanie. Žil človek, ktorý ťa poznal, alebo skupina ľudí. Spolu ste vyrastali. A potom k tebe prichádza alebo zostupuje inšpirácia, a ty sa stávaš Prorokom. A čo je to Prorok? Prorok, to je hlásateľ Boha, to je ten, kto prináša Pravdu poslanú Bohom. Ale ľudia ťa poznali, vyrastali vedľa teba. Čo ich v prvom rade zarazí? Budú počúvať to, čo hovoríš? Nie. Budú pozerať na teba a rozmýšľať: „Ako to? On spolu s nami rástol alebo rástla a teraz hovorí o Bohu.“ Vari to nie je tak? Závisť. A čo to v nich splodí? Nenávisť. Nenávisť, ktorá v nich bude splodená najmä ich pýchou. Pretože nie ku nim zostúpila inšpirácia, ale k tebe. Preto vo svojej vlasti proroka niet. Povedal by som to takto – Proroka niet v tomto svete pre tých, ktorí žijú týmto svetom.

T: A ako zareagoval systém na objavenie sa Ježiša Krista vo svete? Tým istým – agresiou, počnúc odsúdením vládnucim žrectvom a končiac prenasledovaním, ich nenávisťou ku všetkému svätému. No a čo žiadali ľudia od Ježiša, keď mali túto jedinečnú možnosť žiadať o Večné? Znovu mágiu...

IM: Áno, podobné to bolo aj s Ježišom. Ľudia od neho žiadali rovnaké hmotné statky pre seba, predovšetkým zdravie. A celkovo treba povedať, že nielen s Ježišom...  Je to taký zaužívaný názor, že ak je človek duchovne osvietený, to znamená, že musí byť ideálne zdravý, šťastný, bohatý v tejto trojrozmernosti a podobne. Ale, bohužiaľ, pojem šťastie v ľudskom chápaní, to nie je spájanie sa s Duchovným Svetom a naozajstný Život v skutočnej Slobode od trojrozmernosti. Ale chápanie šťastia pre ľudí – to je zdravie, bohatstvo a moc. Predovšetkým – moc, tajná moc. Nie iba to, že ťa vybrali za nejakého lídra či čo, ale tajná moc, kde môžeš tajne diktovať týmto lídrom a oni vypĺňajú „tvoju vôľu“. Naozaj tvoju? Tak stojí otázka.  

T: Zdravie, bohatstvo, moc, t. j. všetky atribúty vedomia v tejto trojrozmernosti. Veru všetko, čo je chvíľkové a pominuteľné, všetko čo je smrteľné a dočasné.

IM: Áno, vychádza to tak, že všetky materiálne atribúty systému sa vnucujú do vedomia ľudí. Prečo sa mnohí ľudia snažia o poznanie tzv. „duchovných znalostí“? V skutočnosti sa snažia o spoznanie mágie, o ovládanie nejakej skrytej Božskej sily, ktorá im umožní mať moc nad inými ľuďmi... v trojrozmernosti. Ale to priamo protirečí Svetu Duchovnému. Vo Duchovnom Svete pojem moci neexistuje. Tam je práve sloboda od všetkých týchto trojrozmerných problémov. Prečo? Pretože tam niet zla, tam niet trápenia, niet závisti. Tam je šťastie a sloboda. Ľuďom je to ťažké pochopiť, keď sa nachádzajú v otroctve vedomia, pretože pre človeka, ktorý žije podľa zákonov tohto trojrozmerného sveta, pre neho je skutočná sloboda – keď si môže robiť, čo sa mu zachce. Pre neho je skutočná moc, keď môže tajne pôsobiť na niekoho. Čiže mágia, obyčajná mágia. Keď sa ho boja, keď si ho vážia, keď je bohatý, nezávislý. A je mu fuk, že to trvá len veľmi krátky časový úsek. Prečo? Pretože vedomie hovorí: „No, veď si všetko dosiahol.“ Alebo najčastejšie vedomie hovorí: „Veď sa ty naučíš, budeš sa zaoberať týmito tajnými znalosťami, mágiou a budeš to ovládať.“ Ale spravidla ono tieto znalosti ľuďom nedá, ono im len sľubuje. Hoci mnohým svojim adeptom systém dá aj moc pozemskú, aj bohatstvo, niektorým dokonca aj zdravie... Len potom viac odoberá.

T: V tých časoch, ako napokon aj dnes, bohatstvo bolo a zostáva predmetom pýchy ľudí vo svete. A očividne preto ľudia, nachádzajúci sa v moci vedomia nechápali, prečo Prorok žije a nežiada pre seba od Boha akékoľvek pozemské statky.

IM: A toto nechápanie v ľuďoch ešte viac vyvolávalo, a aj vyvoláva, agresiu, roztržku, prečo Proroci neprosia Boha o akékoľvek pozemské statky v prvom rade pre seba? A v ich vedomí to vyvoláva pochybnosti: „Ak si Prorok, ak máš, pozemským jazykom povedané, spojenie s Bohom a môžeš od neho žiadať všetko čo chceš, tak prečo nežiadaš v prvom rade pre seba? Ako môžeš niekomu dať, keď sám neberieš?“ Jednoducho dochádza k nechápaniu ľudí, že Prorok nikomu nič nedáva. On iba prináša Znalosti. Ľudia si sami vyberajú  to, čo chcú. Chcú slúžiť Bohu – slúžia Bohu. Slúžia Bohu preto, aby získali viac, a to, čo sa nekončí. Ale keď začínajú, modliac sa k Bohu prosiť, ale prosiť o pozemské, tak sa nemodlia k Bohu, modlia sa k Satanovi. Veď nie je možné žiadať  od Večnosti niečo dočasné. Nie je možné žiadať od Života smrť, to nemôže byť.
A akákoľvek pozemská prosba, materiálna prosba, nech by bola akokoľvek drahá ľuďom... Chcel by som rozobrať jeden moment... V obyčajnom ľudskom živote majú ľudia pripútanosti. Existujú príbuzní, blízki, pre nich drahí ľudia. No a jednoducho vlastný život. Zvlášť ak niekto z blízkych ochorel, ľudia mu chcú pomôcť, začínajú sa modliť, prosiť Boha, aby dal zdravie príbuzným, blízkym, pre nich drahým ľuďom. Sľubujú, že sa budú modliť k Bohu a podobne. T.j. idú licitácie s Bohom. Licitácie o čo? O zdravie. Veď oni neprosia Boha o nesmrteľnosť, o spasenie duše, ako sa hovorí náboženským jazykom, pre svojich príbuzných a blízkych. Oni prosia o zdravie. Ale zdravie – to je neoddeliteľná súčasť materiálnych statkov. Od koho prosia? Od vedomia. A kto im to rozpráva? Vedomie. A ku komu sa obracajú v týchto modlitbách? K systému. K tomu, kto vládne nad týmto materiálnym svetom. K tomu, komu tento patrí.


Veď prakticky vo všetkých náboženstvách sa tak, či onak hovorí, že existuje Knieža tohto sveta.   T. j. tu, v tomto trojrozmernom svete, existuje vlastné Knieža, ktoré riadi tento svet. Veď práve on aj dáva tie materiálne statky ľuďom, keď si to zaslúžia, tak isto zdravie, ale na výmenu odoberá Život. Ľudia tomu nerozumejú. Pretože mnohí, opäť pod diktátom vedomia, predpokladajú, že: „Radšej tridsať rokov krásneho života, ako akási Večnosť – a je vôbec, či nie je? To si radšej tu požijem. A potom, čo bude, to bude.“    


Ľudia jednoducho nechápu, že tridsať rokov, sto rokov – to je iba okamih. Človek sa nikdy nestihne nabažiť. Ani zdravia veľa nebýva. Všetko to prejde. Všetko je v skutočnosti jednoduché a všetko je dané. Chceš byť zdravý – lieč sa, dbaj o svoje zdravie. Chceš byť bohatý – uč sa, pracuj, bez toho to nejde.  A to neprotirečí žiadnym zákonom. Chceš moc – choď do politiky, získaj túto moc. Budeš chcieť – docieliš. Otázka je v inom – nesmie sa používať mágia na získanie akýchsi pozemských statkov. Prečo? Čo je to mágia? Mágia – to je predovšetkým spotrebovanie životných síl, tých síl, ktoré sú ti dané na uskutočnenie duchovných tajomstiev. Ale ty ich používaš na svoje túžby a zameriavaš na dosiahnutie niečoho materiálneho. Čokoľvek materiálne získaš, aj tak je to dočasné. V tomto dochádza k zámene.