„A odchod do Nirvány, to je čo?“ Spýtal sa Stas. „To je odchod za hranice nášho časového cyklu? Odchod do inej paralely?“

„Vôbec nie. Je to odchod za hranice paralel, za hranice času a priestoru. Je to výstup z materiálnych Vesmírov... Veď keď sa na to pozrieme, čo je v podstate taký život v ľudskej forme? Je to dočasné prebývanie duchovnej substancie v meniacich sa formách vysokomolekulárnych konglomerátov hmoty. Povedzme to tak, že je to zvláštna škrupina pre dozretie vnútorného plodu, a tým je duša. Tento plod v tejto časovo priestorovej škrupine mení iba svoje obaly, teda telá. Duchovne dozretý človek neumiera, ale odchádza.

Keď sa človek duchovne otvára, uvedomuje si, kto je a kam sa dostal. Náš Vesmír je len jednou z materiálnych paralel. V ňom tiež existuje niekoľko paralel. Všetky sú zaujímavé, všetky sú osídlené. A nič na tom nie je, to je zákonitosť. Akákoľvek paralela v ňom je hmotná a existuje vo svojom čase, so svojimi rýchlosťami, so svojou rôznorodosťou hmoty. Ale odchod za hranice hmoty na duchovnú úroveň ... to už je významnejšie. To je odchod do reality Boha. Ale povedať to presnejšie alebo to vysvetliť je zložité, pretože sme obmedzení našim materiálnym rozumom s jeho asociatívnym vnímaním... V zásade za hranicami hmotného sveta existuje oveľa viac zaujímavého.

Akýkoľvek človek môže prejsť do reality Boha, pretože v ňom je častica tejto reality, jeho duša. Paradox je ale v tom, že kvôli svojej zakomplexovanosti do hmoty ľudia svoju večnú dušu berú ako výmysel a tie okamihy existencie svojho iluzórneho obalu, svojho tela, berú ako realitu a považujú to za život.“

„Tvoje telo je len fokusovaná vlna, ktorá dostáva krátky impulz v podobe životnej energie prány.Čas jej vzniku od impulzu, čas jej rýchlo plynúceho dobehu až po úplný zánik, tento interval je to, čo ty nazývaš životom. Je to príliš rýchlo ubiehajúca doba. Ani sa nestihneš obzrieť, keď už ti život ubehol. Celá otázka spočíva v tom, ako využiješ tento život v období dobehu vlny, ako vynaložíš silu toho vnútorného impulzu, ktorý ti bol daný?“

„Zapamätaj si: všetko je v tebe! Ak sa zmeníš vnútri, zmení sa aj svet okolo teba. Materiálne problémy sú dočasný jav, istý druh tvojej skúšky ... Nevieš si ani predstaviť, nakoľko je tvoja myseľ materiálna a ako využíva silu tvojej pozornosti. Ak dáš prednosť svojim zlým myšlienkam - kakodemonu, tak prepáč, ale sám si vinný tým, že tvoje „problémy“ sa dostali do chronického štádia. Ale keby si dával prednosť dobrým myšlienkám, teda keby si každodenne stimuloval svoje centrum pozitívnych myšlienok agathodemona, bol by si ohromený svojimi vnútornými premenami a tým, ako sa svet okolo teba mení, akoby Boh na teba obrátil svoj zrak a prišiel ti na pomoc.

To sú neopísateľné vnútorné pocity Prítomnosti. Keď žiješ v obrovskej láske ku všetkému, čo ťa obklopuje, keď dávaš túto Lásku Bohu, tvoja duša, ktorá je Jeho časticou, sa prebúdza. A keď sa duša prebudí, zmeníš sa v prvom rade ty. A keď sa zmeníš ty, znamená to, že sa otvorí úplne iná realita, otvoria sa také možnosti, o ktorých sa ti ani nesnívalo ...“

 Úryvok z knihy Anastasie Novych: Ezoosmóza.