Nález z dna pravekého oceánu Tethys: morská ľalia alebo čip so zakódovaným posolstvom

Nestabilné, necharakteristické počasie sa stáva očividným i bezohľadným k materiálnym hodnotám, ktoré človek potrebuje a za ktorými v honbe ustavične chváta. Prichádzajúci prírodný živel za pár sekúnd prevracia naruby obvyklý stav komfortu, stability a zabezpečenia. A keď zariadi svoj „poriadok“, vracia sa tam, odkiaľ prišiel. „Čo však mám robiť ja, jednoduchý človek?“ – tak dumá človek, hľadiac na zanechané ruiny, preberajúc trosky v nádeji, že nájde zachované cenné veci a žalujúc sa na prírodu. Ale po čase prichádza pochopenie toho, že toto všetko prejde a život pôjde prirodzenou cestou... Je to zvláštny Armagedon, s ktorým sa potýka jednotlivec. Ale dôležité je pamätať, že nie si sám. Veď živel nielen k tebe „nazerá“ na návštevu. Týka sa to tvojich susedov, spoluobčanov, mešťanov a niekedy celých oblastí. A tu je zaujímavé pozorne sledovať aká dominanta sa v človeku spúšťa v okamihu stretnutia sa s nečasom – dominanta čestného človeka, alebo egoistu?

Teraz už ľudia analyzujú svoje chovanie, píšu články a natáčajú vlogy – veď ako sa prejavuješ v komfortnej všednosti, taký budeš aj v kritickej situácii. Keď hundreš a odsudzuješ, tak vo chvíli príchodu kataklizmy budeš rozmýšľať, že si jeden na jedného so živlom, že ti je celkom ťažko. Ale keď v priebehu dňa prejavuješ sebakontrolu a ľudskosť, tak keď sa ocitneš v snežnej búrke alebo pri zemetrasení, budeš konať vyrovnane, pomáhať blízkym a tým, čo potrebujú pomoc.  

Mimochodom o veciach. Pochované veci sa v útrobách zeme tiahnu vo vrstvách, ktoré nachádzajú archeológovia a podľa zachovaných zostatkov skúmajú systém života, hodnoty a kultúru našich pradedov. No teraz nechceme hovoriť o tom, čo zanecháme budúcim archeológom, ale o záhadách minulosti. V Krasnodarskom kraji v minulom roku (2017) v bazéne rieky Laba, ktorá je ľavým prítokom rieky Kubáň, bol nájdený neobyčajný kameň so záhadným fragmentom, ktorý ležal na nemenej zaujímavom mieste.

1_8

Prehistória. Starodávne legendy hlásia, že terajšie oceány – Tichý, Atlantický, Indický a Severný ľadový a tiež Južný – vznikli na mieste poklesu pradávnych kontinentov: Atlantický oceán – kde bola predtým Atlantída, Tichý – na mieste „tichooceánskej Atlantídy“, alebo Pacifídy, Indický – na mieste Lemúrie. Stredozemné more je podľa názoru prívržencov tejto hypotézy taktiež zrodené prepadnutím zemskej kôry – dnom mora sa stali Egeida a Tyrhenia, troskami bývalej súše sú Baleárske ostrovy, Malta a Cyprus.

02 Nález z dna Tethys

Nemecký geofyzik a meteorológ, tvorca teórie driftovania kontinentov Alfred Wegener (1880 – 1930) predpokladal, že na konci paleozoika, asi pred 200 miliónmi rokov existoval jediný masív súše s názvom Pangea, obkolesený Tichým oceánom, ktorý sa neskôr rozštiepil na dva superkontinenty: severný – Lauráziu a južný – Gondwanu. „Štrbina“ medzi týmito superkontinentami sa neustále rozširovala a dala počiatok Sarmatskému moru alebo oceánu Tethys (zaznamenajte si tento názov). Potom sa začalo štiepenie Laurázie a Gondwany na jednotlivé kontinenty a pohyb kontinentálnych platní sa komplikoval. Tak, ako sa „rozchádzali“ kontinenty: Európa a India, Severná a Južná Amerika, Afrika a Austrália, Antarktída, vznikali oceány Atlantický, Indický a Severný ľadový – a spolu s tým sa zmenšovala plocha oceánu Tethys. Zdvihli sa majestátne Alpy, Kaukaz, Pamír, Himalájske vrchy, ktoré boli niekedy dnom Tethysu. A zo samotného Tethysu zostali súčasnému človeku známe Stredozemné a s ním spojené Čierne more.

Nehľadiac na všetky hypotézy vedcov o tom, že vody svetového oceánu stláčajú a oddeľujú kontinenty, alebo o tom, že pred mnohými miliónmi rokov bol jeden jednotný kontinent, dodnes zostáva história Stredozemného mora svojráznym polygónom, veď len metódou pokusov a omylov, skúmaním a analýzou artefaktov sa človek dopracuje k pravde...

Tak sa majiteľ nálezu neobyčajného kameňa obrátil k Armavirskému oddeleniu Ruskej geografickej spoločnosti (RGS) s takouto verziou:

„Vo svojej práci (vynálezca) som sa stretával s napohľad podobnými schémami. Napríklad, takto môže vypadať akustická oneskorovacia linka. A hoci to pre vás bude znieť ako fantastika, ale pripustím, že mimozemský rozum mohol zanechať v ďalekej minulosti na našej planéte koncentrátor biologickej energie. A prečo nie?“

A skutočne, možno je v tomto čipe zakódované posolstvo od ďalekých predkov. Veď pri práci s artefaktami pri hľadaní skutočného zmyslu netreba vylučovať ani najfantastickejšie hypotézy. Zobrazenie niečím pripomínalo aj ilustráciu o rozchode deliacich sa chromozómov z učebnice biológie. Neskôr kameň poslali na expertízu do CKP (Centra kolektívneho používania) „Nanotechnológie“ Vedecko-výskumného inštitútu nanotechnológií a nových materiálov Juhoruskej štátnej technickej univerzity (Novočerkasského polytechnického inštitútu). Veda ukončila spory a konštatovala nasledovné:

„«Vzorka s rozmermi 15 x 11 x 4,5 cm sivohnedej farby s vyleštenou plôškou predstavuje organogénny materiál, ktorý je zložený z úlomkov skeletov morských ľalií (Crinoidea) a nepodstatného množstva častí drobných ulít okrúhlej formy s rozmermi do 1 cm.» Takto bola vedcami vzorka presvedčivo diagnostikovaná ako úlomok krinoidných vápencov. A podľa svedectva zástupcov Centrálnej geologicko-mapovacej expedície (mesto Jessentuki) a so zohľadnením miesta nálezu v bazéne rieky Laba, bol nimi určený predpokladaný geochronologický vek – silúr až devón, čiže 410 – 450 miliónov rokov. Samotný úlomok stonky ľalie je na vzorke zobrazený pozdĺž samotnej stonky v osovom reze“.

Vyjadrujúc sa jazykom vedy sú morské ľalie (Crinoidea) jednou z tried ostnokožcov, patria k starým skupinám, ktoré už dávno prežili obdobie najväčšieho rozkvetu. Celkovo je známych asi 1500 druhov fosílií z 220 rodov. Boli široko rozšírené v moriach paleozoika (Palaeocrinoidea) a mezozoika (Neocrinoidea), kde obývali plytčiny. To sú také vzdialené a zabudnuté časy, že hneď ani nevyberieš asociáciu, aby si si predstavil obraz minulosti. V paleozoiku boli všetky morské ľalie prichytené, v mezozoiku sa objavili formy bez stonky, ktoré prešli k planktónovému a pseudoplanktónovému spôsobu života. U iných rodov bola stonka krátka, ale mohla dosahovať aj niekoľko metrov. Skelety ľalií sa po uhynutí zvyčajne rozsypávali na jednotlivé prvky. Dnes sa najčastejšie vyskytujú články ľalií a ich nahromadenie vytvára krinoidné vápence.

 3_4

 

Alexander Lopatin, vedúci oddelenia archeológie Armavirského vlastivedného múzea sa podelil o názor ohľadne obdobia nálezu kameňa:

„V oblasti mesta Armavir jednoducho existujú unikátne nálezy staroveku. Také, ako pozostatky chrbtíc a končatín tuleňa. Dnes sú uložené v depozitoch a vystavené v halách miestneho múzea. Tesne spolupracujeme s Inštitútom geológie Ruskej akadémie vied v Moskve. Spolu s expedíciou A. Tesakova sme pred piatimi rokmi v oblasti rieky Urup objavili kostru delfína. Oceán, ktorý tu niekedy burácal, sa potom rozpadol na moria: Čierne, Azovské, Kaspické a Aralské. A vyschnuté dno nám aj dnes predkladá prekvapenia vo forme jedinečných nálezov. V sálach nášho múzea možno uvidieť koraly, pozostatky morských ježov, kolónie skamenených červov. Majú práve od 200 do 400 miliónov rokov. Táto kolekcia sa vytvárala a dopĺňa sa novými exemplármi od 70-tych rokov minulého storočia.“

Fragment života starovekej ľalie, ktorého obraz možno dokonca ani nie je pochopiteľný, stuhol v skalnej hornine, prešiel stáročiami a dostal sa do rúk človeka, ktorý úlomok skalnej horniny obalil tajomstvom. Ale veď aj tento prítomný okamih takisto navždy zmizne a už budúci moderný človek bude skúmať a posudzovať predmety nášho bytia, v tej chvíli už dávno zabudnutého a starobylého... Ponúka sa otázka: „Ale čo je v takom prípade skutočné?“ Spravidla spomínaš, čo sa udialo nedávno, obrazy najvýraznejších udalostí zo života. A ak porovnáš život od narodenia do momentu tu a teraz s ozdobným tkaným plátnom, v ktorom ty sám podľa svojej voľby používaš tie alebo iné odtiene nití, tak v každom vlákne je ako osnova založená strieborná niť, porovnateľná s Láskou – jediným skutočným pocitom zo všetkého „skutočného“ v tomto iluzórnom svete.

 03 nález z dna Tethys_1_menší

Pripravil tím ALLATRA GeoCenter.info 

 

                                   

 

Zdroj: https://geocenter.info/article/nahodka-so-dna-drevnego-okeana-tetis-morskaja-lilija-ili-chip-s-zakodirovannym-poslaniem