Meditácia zmenšuje úzkosť dokonca aj u zvierat!

Otázkou: "Ako meditácia vplýva na organizmus a psychiku človeka?" – sa zaoberajú mnohí vedci. V posledných desaťročiach možnočo raz častejšie nájsť štúdie venované tejto téme. Tentokrát sa vedcom podarilo vyvolať "meditáciu" u myší. Ako to bolo urobené a k akým výsledkom to priviedlo?  Poďme zistiť.

Výskumy vedcov ukazujú, že pravidelné meditačné cvičenia sa pozitívne prejavujú na fyziologickom stave človeka:

• znižuje sa hladina stresového hormónu - kortizolu;
• zmenšuje sa úzkosť [1];
• zlepšuje sa pozornosť a pamäť [1];
• meditačná praktika je schopná zastaviť degradáciu šedej hmoty [2];
• zvyšuje sa aktivita prednej cingulárnej kôry mozgu a taktiež sa zvyšuje množstvo bielej hmoty v okolí cingulárnej kôry [3].

Zvyčajne tieto zmeny spájajú so zvýšením théta aktivity mozgu, ktorá sa zachováva aj v intervaloch medzi meditáciami. Vlny théta rytmu sa nachádzajú v rozsahu 4-8 Hz. Tento rytmus práce mozgu je charakteristický pre fázu rýchleho sna (REM) alebo polospánku. Práca mozgu v théta rytme môže viesť k zvýšeniu počtu buniek, ktoré syntetizujú myelín (látka vytvárajúca myelínové pošvy nervových vlákien), čím sa zvyšuje počet myelinizovaných axónov. Vďaka tomu sa zvyšuje množstvo spojení medzi prednou cingulárnou kôrou mozgu a limbickým systémom a tiež mandľovitými telieskami (amygdalou). Podľa vedcov sú tieto procesy príčinou, pre ktorú meditácia zmenšuje úzkosť.

Ako prebiehala umelá meditácia u myší

Vedci z University of Oregon sa rozhodli testovať hypotézu o vplyve vlnovej aktivity mozgu počas meditácie na stav úzkosti. Za týmto účelom sa pomocou metód optogenetiky vykonávala stimulácia mozgu myší, čím sa rekonštruovali mozgové vlny analogické mozgovej aktivite meditujúcich ľudí [4].

Štúdia bola vykonaná na dvoch skupinách myší a jednej kontrolnej. U prvej skupiny vedci stimulovali théta aktivitu v prednej cingulárnej kôre mozgu zvierat a u druhej – naopak, dochádzalo k potlačeniu týchto vĺn v mozgu myší. Doba stimulácie mozgu bola 30 minút, experiment sa vykonával asi mesiac.

Pred a po stimulácii boli vykonané špeciálne testy pre stanovenie úrovne úzkosti zvierat. V jednom z testov myši vkladali do klietky s tmavými a svetlými oblasťami a potom pozorovali, koľko času sú zvieratá na tom alebo inom mieste. Myši s vysokou úrovňou úzkosti uprednostňovali schovať sa v tieni. Ale myši s nízkou hladinou úzkosti trávili veľa času vo svetlých oblastiach klietky a skúmali ju. V iných testoch skúmali pozornosť a pamäť zvierat.

Zistilo sa, že len mesačná stimulácia théta aktivity mozgu myší pomohla znížiť ich úzkosť v porovnaní s výsledkami kontrolnej skupiny a skupiny, kde sa théta aktivita prednej cingulárnej kôry mozgu potláčala. V budúcnosti chcú vedci skúmať, aké anatomické a fyziologické zmeny mozgu sú základom získaných výsledkov experimentu.

 

V čom je odlišnosť meditácie od duchovnej praktiky?

V súčasnom svete existuje množstvo rôznych techník pre zmenu stavu vedomia, množstvo meditácií zameraných aj na blahobyt v materiálnom živote. To všetko je výsledkom rozvoja spotrebiteľského formátu myslenia. A teraz dokonca aj také štúdie, ktoré boli popísané vyššie, môžu byť použité k potlačeniu voľby človeka. Ale v skutočnosti sa meditácie pôvodne dávali ako prvá etapa pre duchovný rozvoj človeka. Pracujúc na sebe človek časom dosahuje pocitovú úroveň vnímania a prechádza k duchovnej praktike. Duchovná praktika ale prebieha za hranicami práce mozgu, vedomia. Duchovnú praktiku možno nazvať procesom, prebiehajúcim v inej realite. Pritom sa v každodennom živote človek môže nachádzať v samotnom centre diania, ale vnútri zostávať v hlbokom dialógu so svojou Duchovnou podstatou. Ako sa presne hovorí v knihe "AllatRa": "Veď duchovná skúsenosť je za hranicami rozumu..." A tu už nezáleží na tom, aký sa pri tom zaznamenáva režim práce mozgu, pretože ani režim práce mozgu v podstate nie je presným svedectvom vstupu do stavu meditácie alebo duchovnej praktiky. 

[1] - Short-term meditation training improves attention and self-regulation (Krátkodobé meditačné cvičenie zlepšuje pozornosť a samoreguláciu)
[2] - Йогу назвали способной останавливать нейродегенерацию (Jogu nazvali schopnou zastavovať neurodegeneráciu)
[3] - Short-term meditation induces white matter changes in the anterior cingulate (Krátkodobá meditácia vyvoláva zmeny bielej hmoty v prednom cingulume)
[4] - Rhythmic brain stimulation reduced anxiety-related behavior in a mouse model based on meditation training (Rytmická stimulácia mozgu znižuje úzkostné správanie v myšacom modeli založenom na základe meditačného tréningu)


Autor: Arina Kalinina



Zdroj: https://allatravesti.com/meditaciya_snizhaet_trevozhnost_dazhe_u_zhivotnyh