Legenda о Sfinge

Tému legendy о Sfinge začnem úryvkom z knihy Anastasie Novych „Sensej zo Šambaly IV.“:

— Mimochodom, “Sfinga” — to ani zďaleka nie je skutočný názov tejto stavby. Je to grécke slovo, ktoré vo všeobecnosti znamená “ten, kto dusí”, odvodené od slovesa “zvierať”, “dusiť”. Tak túto sochu nazývali Gréci, ktorí pobývali v Egypte a ktorí si ju spájali s postavou zo svojich starých gréckych legiend — Sfingou (Sfinx). Sfinga u Grékov označovala rozprávkové zviera s ženskou hlavou a hruďou, trupom leva a vtáčími krídlami. Podľa legendy tento tvor obýval skaly v blízkosti Téb a dával okoloidúcim neriešiteľnú hádanku - keď nedostal odpoveď, udusil ich. Nakoľko sa táto ich legenda miestami zhodovala so staroegyptskými legendami о zúčtovaní bohyne Sachmet (levice s ľudskou tvárou), dcéry boha Ra, s nepokornými ľuďmi, preto sa tento názov zachoval v histórii.

Aj keď poznamenám, že grécka legenda sa zrodila z oveľa staršej verzie o šelme Phix, pobývajúcej v Boiótii na hore Fókis — ukrutnom netvorovi, schopnom pohlcovať svoju obeť. V krutom boji ho premohol Oidipus. А samotný obraz Sfingy sa u Grékov zrodil pod vplyvom maloázijského obrazu okrídlenej položeny-pololevice.

Čo sa týka veľkej Sfingy, tú, v skutočnosti v Egypte nazývali Harmachis, a stotožňovali ju so slnkom, vychádzajúcim na Východe a symbolom vzkriesenia. No tieto ponímania pramenili v oveľa dávnejších predstavách о veľkej Sfinge ako o “Strážcovi domu bohov”. A to nie je náhoda. Táto stavba totiž ochraňuje tajomstvo cesty, vedúcej k Chrámu Lotosu — jednej zo starobylých podzemných budov na tomto mieste“.

Z tohto zaujímavého a obsažného úryvku textu môžeme vyvodiť niekoľko záverov:

  1. Veľkú Sfingu v skutočnosti nazývali Harmachis;
  2. Gréci ju nazývali Sfingou. Ako základ pre tento názov poslúžila miestna legenda o Sfinge. A táto legenda o Sfinge sa objavila z oveľa staršieho rozprávania о Phixovi;
  3. Zobrazenie sfingy bolo rozšírené v Egypte Malej Ázii a spájalo v sebe črty človeka a rôznych zvierat;
  4. Veľká Sfinga slúži ako strážca domu Bohov.

O Veľkej Sfinge je na Internete a knihách Anastasie Novych zverejnené veľmi mnoho materiálu. Informácií pre analýzu a štúdium je k dispozícii viac, ako dosť. No možno ale, trochu poodstúpime stranou od všeobecne uznávaných teórií skúmania veľkej Sfingy a pozrieme sa na Sfingu ako na strážcu domu Bohov, no nie toho, ktorý je ukrytý pod ňou. Iného.

Nazývajme teda aj naďalej Harmachisa Veľkou Sfingou, jednoducho možno preto, aby sme sa vyhli zmätku. Náš mozog si už privykol na tento názov, a pri zmienke o Veľkej Sfinge sa nám hneď vynorí jej veľkolepý profil.

 

Čo znamená Harmachis, Sfinx/Sfinga a Phix

Súčasný výkladový slovník vydavateľstva „Veľká Sovietska Encyklopédia“ poskytol nasledujúci výklad:

  • HARMACHIS (Hor-Em-Akhet) (st.-egypt. Hor na obzore), v egyptskej mytológii jedno z vtelení boha Hora, spojené s kultom slnka. Zobrazovali ho v podobe sfingy alebo leva s hlavou sokola.

О Sfinx alebo Sfinge možno nájsť na Internete nasledovné:

  • Sfinx (st. gréc. Σφίγξ, Σφιγγός, sfinga, príd. „škrtiaca“) — zoomorfný mýtický tvor.
  • V staroegyptskom umení — zviera s telom leva, hlavou človeka alebo (zriedkavo) — hlavou sokola alebo barana.
  • V starogréckej mytológii — netvor s hlavou ženy, labami a telom leva, krídlami orla a chvostom býka, postava legendy o Oidipovi.

Grécku báj o tomto mýtickom stvorení je možné nájsť ľahko. Sfinx alebo Sfinga v staroegyptskej mytológii — je to okrídlený netvor s ženskou tvárou a hruďou a telom leva. Bola splodená stohlavým drakom Tifonom a Echidnou. Meno Sfinx sa spája so slovesom „sfingo“ — „zvierať, dusiť“. Zoslaná Hérou na Téby ako trest za únos mladého Chrysippa kráľom Láiom, usadila sa na hore blízko Téb (alebo na ich námestí), a dávala každému okoloidúcemu hádanku: „Ktorý zo živých tvorov chodí ráno po štyroch nohách, cez deň na dvoch, а večer na troch?“ Každého, kto nerozlúštil hádanku Sfinx zabila, a takým spôsobom zahynulo mnoho vznešených Tébanov, vrátane syna kráľa Kreóna. Kráľ, zdrvený žiaľom vyhlásil, že dá kráľovstvo a ruku svojej sestry Iokasté tomu, kto oslobodí Téby od Sfinx. Keď Oidipus vyriešil hádanku, Sfinx sa v zúfalstve vrhla do priepasti a zahynula, a Oidipus sa stal tébskym kráľom.

Táto verzia mýtu vznikla zo svojej oveľa staršej verzie, v ktorej pôvodné meno obludy, prebývajúcej v Boiótii na hore Fókis, bolo Phix (za jej rodičov boli považovaní Orthos a Echidna). Staroveká Phix bola zúrivým netvorom, schopným prehltnúť korisť. Zdolal ju Oidipus so zbraňou v ruke počas krutého zápasu. Samotný obraz Phix vznikol pod vplyvom obrazu okrídlenej položeny-pololevice, rozšíreného v Malej (Prednej) Ázii.

Čím hlbšie prenikáme do tejto otázky, tým väčšie rozpaky vyvoláva. Ako bolo možné stotožňovať také rozdielne fakty? Ako bolo možné spojiť ich?

Prečo Gréci nazvali Veľkú Sfingu týmto menom? Veď ona predstavuje stelesnenie boha Hora, nádej na vzkriesenie, а Phix – to je v skutočnosti zúrivá obluda, prehĺtajúca svoje obete. Veľká Sfinga v sebe zhŕňa obraz leva. Bohyňu Sachmet zobrazovali s hlavou levice a telom ženy. Phix tiež vznikla z obrazu položeny-pololevice. Je možné, že preto dali Gréci tomuto monumentu také meno? V skutočnosti, legenda о Phix je miestami podobná na staroegyptskú legendu о bohyni Sachmet. Sachmet bola manželkou boha Ptaha, bohyňou vojny a hrozivým okom boha Slnka Rа. Zobrazovali ju s hlavou levice a telom ženy. Bola známa svojím krutým zúčtovaním s nepokornými ľuďmi, čo sa v trochu zhoduje s obrazom Sfingy. Poznamenávame, že Sachmet sa porátala práve so vzbúrencami. Mali by sme nad tým viac zamyslieť. Ako spolu súvisia Harmachis a Sachmet? Možno tým, že Sachmet ochraňovala faraóna. А komplex pyramíd v Gize je oficiálne považovaný za pohrebisko faraónov. Istá súvislosť tu je, ale pre mňa je zaujímavejšie rozlúštiť niečo iné.

Pozrime sa na sfingu. Hľadaním zobrazení sfingy dostaneme rôzne výsledky. Môžeme ich teda rozdeliť na sochy sfíng, ktoré sú vo veľkom počte rozšírené v Malej (Prednej) Ázii a Egypte, potom je socha Veľkej Sfingy a sú vyobrazenia Sfingy/Sfinx. Vyobrazenia sfíng tiež boli rozšírené v Grécku. Napríklad, s ich vyobrazením sa tam razili aj mince. Medzi sochami sfíng sa nájdu také, s ktorými je spájaný charakteristický obraz. Tento obraz v sebe zahŕňa časti tela človeka, leva, orla a býka; tento obraz v sebe nesie všetky nám už známe črty.

Obrazy človeka, leva, orla a býka vo svetle skutočných Znalostí slúžia na objasnenie energetickej konštrukcie Človeka, jeho štyroch Bytostí. A teda obraz sfingy v starogréckej mytológii tak isto napovedá o štyroch Bytostiach v zjave zmiešaného netvora, zlučujúceho v sebe človeka, leva, orla a býka.

О význame človeka, leva, orla a býka v prapôvodných Znalostiach je jasne napísané v knihe Anastasie Novych „AllatRa“, zvlášť v tej časti, kde opisuje ikonu „Spas v silách“.

Uvediem citát z tejto knihy:

«Rigden: Navyše, na ikone “Spas v Silách” je Kristus zobrazený na pozadí geometrických útvarov. Konkrétne, na zadnom pláne sa nachádza červený štvorec, v rohoch ktorého sú rozmiestnení okrídlený človek, lev, býček a orol.

Anastasia: То sú symboly štyroch Bytostí na pozadí červeného štvorca.

Rigden: Áno. Dnes v kresťanstve tieto obrazy (tetramorfy) používajú ako symboly evanjelistov (zodpovedajúce Matúšovi, Markovi, Lukášovi a Jánovi). Následkom tejto žrecovskej interpretácie, teraz málokto vie о skutočnej podstate týchto symbolov a ich pôvode. А tak “stádu” tohto svetového náboženstva ich vysvetľujú nasledovne: Matúš — to je obraz okrídleného človeka. On bol vyberačom daní, preto ho zvyčajne zobrazujú za pomoci peňažnej sumy, koňa, meča...

Anastasia: No áno, obraz človeka — to je symbol ľudskej podstaty a želaní, tradičný alegorický výklad Zadnej bytosti u starých východných národov v kontexte znalostí o štyroch Bytostiach.

Rigden: Absolútne správne, len si to už dávno nikto nepamätá. Ďalej symbol Marka — lev, kráľ zvierat. Symbol Lukáša — okrídlený býk, kde samotný býk je považovaný za obetné zviera.

Anastasia: Tak býk ešte v praindickej civilizácii označoval Živočíšny princíp, а u väčšiny starých národov — charakteristiku Pravej bytosti človeka. А koľko starodávnych východných námetov je venované boju s levom a víťazstvu nad ním, ako symbolom skrotenia človekom svojej najchytrejšej a najpanovačnejšej Ľavej bytosti — opore Živočíšneho princípu!

Rigden: No aké je všetko jednoduché, keď chápeš čo je očividné... А tu je symbol Jána — orol. Jednako, na začiatku v kontexte znalostí о štyroch Bytostiach tam bol iný vták. Popravde, by tu mal byť zobrazený sokol, ak by sme sledovali prvotné zdroje, odkiaľ žreci kopírovali námet pre svoje nové náboženstvo. U mnohých starých národov, vrátane Egypťanov vták (sokol) bol symbolickým vyobrazením Prednej bytosti. Orol — to už je zámena vedomostí od žrecov v znalostiach, prevzatých rozumom u iných národov. No to už je téma na iný rozhovor“.

Ak vezmeme do úvahy obraz sfingy, ako odkazu na štyri Bytosti človeka, tak sa samotná legenda aj otázka, ktorú dáva Sfinga, v gréckej mytológii javia už v novom, odlišnom svetle. Ak vo svojom živote človek urobil správnu voľbu, dokázal v sebe prekonať Živočíšny princíp, správne odpovedať na otázku: „Kto som?“; tak on sám, ako Oidipus, dokáže zvíťaziť nad svojím Živočíšnym princípom a vojsť do kráľovstva, ktoré mu je sľubované.

V oveľa skoršej verzii starogréckeho mýtu, odkazy na prapôvodné Znalosti niesli ešte konkrétnejší charakter. Práve Phix pohlcovala človeka, ňou porazeného v zápase. Toto sa veľmi podobá na opis pekla, ktorý je tiež uvedený v knihe „AllatRа“:

„Mimochodom, v sanskrte “аd” (rusky „peklo“ – pozn. prekl.) označuje “jesť, hltať, pohlcovať”, alebo, hovoriac staroruským jazykom, — “žrať”. Tento materiálny svet pokladali dávni ľudia za to miesto, ktoré terajšie náboženstvá nazývajú peklom a zobrazoval sa v podobe netvora, ktorý požiera ľudí, ich osudy a Duše. No ak človek dňom a nocou túži spasiť svoju Dušu, pracuje na sebe každý deň, tak to mu dáva šancu vyjsť navždy za hranice materiálneho sveta, za hranice strádaní a opakovaných znovuzrodení“.

Niet divu, že legenda hovorí о krutom zápase Oidipa s Phix, a ten sa, v skutočnosti, podobá na osobný armagedon človeka. No Človek je schopný vyjsť z neho ako víťaz. V tomto zápase je dôležité urobiť správnu voľbu a pevne nasledovať vybranú cestu. Človek je schopný získať víťazstvo nad svojou živočíšnou podstatou, získať pre seba vzkriesenie v novej kvalite a ako Boží Anjel odísť do Duchovného Sveta.

No na tomto mieste by som sa predsa len chcel vrátiť k začiatku tejto témy a pripomenúť, že Veľká Sfinga bola vytvorená práve ako strážca Domu Bohov. Samotné chápanie strážcu je dostatočne zaujímavé v Prapôvodných Znalostiach a nie raz sa odrážalo v epose národov sveta. Preto strážcovi, ako časti legendy o Sfinx, by som sa chcel venovať samostatne v pokračovaní tohto článku.

 

Stráž

Legenda o Sfinx — to je jeden z príkladov toho, ako v dávnych náboženstvách, príbehoch, rozprávkach, mýtoch a legendách našli svoje zobrazenie Prapôvodné Znalosti. Tie sa odhaľujú človeku, idúcemu po Duchovnej ceste. No stáva sa, že v takých krásnych a poetických výtvoroch je skryté niečo väčšie, keď nejasná súvislosť ľahkým tieňom kĺže od starovekého Grécka k ešte múdrejšiemu starovekému Egyptu. V Prapôvodných Znalostiach je víťazstvo Človeka nad jeho Živočíšnym princípom neustále sprevádzané prekonaním strachu.

Strážcom, ochraňujúcim Dom Bohov, je Harmachis. Áno, pravdaže, prvý pohľad na komplex v Gize vytvára dojem, že Veľká Sfinga ochraňuje pyramídy. No predsa len jeho základné určenie — to je Chrám Lotosu. Pod ním je skrytá táto podzemná stavba, vchod do ktorej sa nachádza medzi labami Leva. Aj keď rodným Domom pre každého človeka je Duchovný Svet. Svet, kde v Láske žijú Anjeli, ako sa o ňom hovorí v predslove ku knihe Anastasie Novych „AllatRa“.

Pre mňa sa zdá byť Harmachis logickým záverom legendy о Sfinx, ktorá tak jednoducho a prosto ukazuje na historickú osobnosť — Hora. Hor bol skutočnou osobou, žil a vládol v Egypte počas mnohých rokov. Nás privykajú k tomu, že postavy v legendách a mýtoch sú vymyslené. Tak by bolo možné pristupovať aj k tomuto človeku. No ale egyptský žrec Manafon nám о ňom zanechal viac ako konkrétne zmienky. V knihe Anastasie Novych „Ezoosmóza“ sa hovorí o Horovi ako o silnej duchovnej osobnosti. Jeho pôsobenie je nerozlučne spojené s duchovným rozvojom ľudstva. A starovekí Egypťania, chápajúci cennosť získaných znalostí, snažili sa ich upevniť v národnej tvorbe, pamätníkoch architektúry, kultúry a života, vrátane sochy Veľkej Sfingy. Veď nie nadarmo túto veľkolepú sochu nazvali Harmachis, čo znamená „Hor na obzore“.

Ak chceme písať о Horovi, tak predpokladám, že každopádne treba začať od Osirisa – Horovho otca. Osiris zdedil trón vládcu Egypta a ujal sa vlády ako dobrý a múdry vládca. Egypťania uznávajú, že to boli pre ich krajinu naozaj zlaté časy. Mnoho národov sa podriadilo Osirisovi bez akéhokoľvek donútenia, dobrovoľne. A vo všetkých skutkoch tohto vládcu mu vernou družkou a pomocníčkou bola jeho žena – Isida. No Osiris bol usmrtený Setom, ako hovoria, bez preliatia čo len kvapky božskej krvi. Potom Set rozdelil Osirisovo telo na 14 častí a rozhádzal po území Egypta. Isida dala zozbierať všetky časti Osirisovho tela a na tých miestach, kde ich našli, vystavali 14 chrámov. Оd takto postavených chrámov sa neskôr Egypt rozvíjal.

Hor vyrástol a porazil Seta. Mohol oživiť svojho otca, no Osiris sa nechcel vrátiť do materiálneho sveta a zostal v záhrobnom svete. Odovzdal vládu Horovi, ktorý sa ujal trónu vládcu Egypta. Hor mal štyroch synov, boli to: Amset, Hapi, Duamutef a Kebeksenuf. Štyria Horovi synovia, v pôvodnom duchovnom zmysle, to sú štyri Bytosti človeka. Ony sa zúčastňujú na súde Osirisa a ich úlohou je ochraňovať Osirisov trón. V získaných znalostiach sa hovorí, že víťazstvom na Živočíšnym princípom, si človek podrobuje štyri Bytosti a ony sa stávajú jeho ochrancami. A ešte jeden fakt o ochrancoch: Thovt prikázal Egypťanom ochraňovať a brániť Hora, keď ho porodila Isida, vtedy im povedal, že bez neho Egypt upadne do temnoty a chaosu.

Bol zachránený, a po svojom ustanovení sa Hor, obrazne povedané, stal strážcom Domu Bohov. V Znalostiach je zvlášť zdôraznené, že Človek, idúci po Ceste duchovného rozvoja sa s ním musí nutne stretnúť, odpovedajúc úprimne a čestne na otázku: „Kto som?“, premôcť svoj Živočíšny princíp a zložiť najdôležitejšiu skúšku v Živote. Hor môže a nemusí byť bezprostredne práve tým Strážcom (aj keď to neviem s istotou), len skrze jeho obraz, sprostredkovaný v Znalostiach o ceste Nesmrteľnosti. O prechode cez tohto Strážcu to inšpiratívne napísala Anastasia Novych v knihe „Sensej zo Šambaly IV“:

„Duchovná skúsenosť — to je výsledok života, v ktorom by sa tvoja duchovnosť mala prejavovať vo všetkom: v myšlienkach, konaní, činoch, duchovných praktikách a, v prvom rade, v pomoci ľuďom v mene dobra, lebo to je najbližšia cesta k Bohu. Láska človeka nie je zbytočná, lebo ona očisťuje dušu a dáva silu tvorenia. Modlitby a meditácie nie sú nezmyselné, lebo sú pre duchovný rast človeka tým, čím je výživa pre plod, naberajúci silu. Túžba po Bohu nie je mylná, lebo v nej je skryté všetko, čo nás s Ním bezprostredne spája. Takže byť ozajstným Človekom a skutočne sa približovať k Bohu — to znamená, s každým dňom viac a viac vysielať do sveta Svetlo svojej duše a dosiahnuť to, aby v tomto Svetle nebolo ani náznaku prítomnosti tieňa. Len vtedy dokážete prejsť cez Strážcu a prepojiť sa so skutočným Zdrojom Svetla“.

Poďme sa pozrieť na vyobrazenie Strážcu, ktorého nakreslila Anastasia Novych. Na pohľad je dosť málo podobný na Hora alebo Veľkú Sfingu, no mne sa zdá byť ich podstata veľmi blízka.

Prekonaním Strážcu, zloží skúšku na duchovnú zrelosť atestačnej komisie pod predsedníctvom Vladyku Šambaly, Človek ešte počas života odvážne prechádza do Duchovného Sveta alebo, inak povediac, do Domu Bohov a sám sa stáva časťou Bezhraničného.

Tak sa v legendách starodávneho Grécka, v symbolike Egypta zachovali zrná duchovných Znalostí o podstate ľudského života. Okrem Veľkej Sfingy je možné nájsť ďalšie zdroje skutočných Znalostí. No súčasne, na základe legendy o Sfinge/Sfinx je zrejmé, ako sa vedomie vzpiera procesu duchovného oslobodenia Človeka, ako neustále zastiera skutočné Znalosti, prekrucuje ich. Áno, diabol má silu prekrútiť skutočný zmysel duchovných Znalostí v rozumoch ľudí, no zacloniť Veľkú Sfingu on nemôže. Lebo samotný čas sa bojí Pyramíd a Veľkolepej sochy Strážcu Duchovného Sveta.

 

Autor: Igor Gajduk 
25.12.2016