Čo je to vlastne životná energia? Obrazne povedané, je to niečo ako palivo pre auto. Kým je palivo, človek v aute ide. Keď palivo dôjde, človek z auta vystúpi, presadne do iného a ide ďalej. To znamená, že evolúcia duše sa kvôli tomu, že niekto ukradol palivo, nezastaví, len sa na nejakú dobu spomalí jeho pohyb po "diaľnici." V podstate sa nič vážne nedeje. Čo je na tom všetkom najdôležitejšie - kam ide človek. Ak človek ide správnym smerom, pozdĺž centrálnych ulíc a necháva auto na stráženom parkovisku, je to jedna vec. Ale keď kľučkuje po "tmavých bočných uličkách," necháva auto kdekoľvek s otvorenou nádržou ... ten kto potom môže za dôsledky, je iba on sám.

Kto sa im dokázal postaviť, ak to nebola Šambala?

Kedysi boli odvážlivci, ktorí sa im postavili... Teraz už skoro žiadni nie sú. To je hlavný dôvod, prečo sa narušila celková rovnováha a táto nečistá sila sa rozrastá takým rýchlym tempom. Kedysi sa títo ľudia volali Geliari. Od dávnych čias to bolo tajné spoločenstvo ľudí, ktorí sa postavili rôznym temným silám, vrátane Kanduka a jeho okoliu. Geliari pôsobili viac ako skryto. Ich boj proti temným silám sa nepodobal obyčajnému ľudskému, pretože tento zápas neprebiehal fyzickou alebo psychickou cestou, ale za hranicami vedomia.

Keď sa pozrieme, čo sa odohráva v mysli človeka pod vplyvom Materiálnej podstaty - je to úplný chaos na „myšlienkovom“ bojisku. Ale vplyv týchto temných síl na vedomie človeka je oveľa horší. Pretože natoľko prekrúcajú vnímanie reality, natoľko umelo uvádzajú človeka do omylu krivdou, že človek pri hľadaní pravej duchovnej cesty je úplne dezorientovaný. Vedomie človeka je dlhodobo „kódované“ a nie je schopné objektívne hodnotiť realitu ...

Na tomto neviditeľnom bojisku úraduje nielen Kanduk a jeho okolie, je tam aj iná temná háveď. Preto bolo úlohou Geliarov nielen pomôcť ľuďom prežiť, ale hlavne ochrániť pred vplyvom týchto parazitov vstup do ich podvedomia, aby človek, pri vývoji svojej Podstaty, mohol robiť vlastné rozhodnutia. Inými slovami, umožniť ľuďom vyvíjať sa prirodzenou cestou a robiť vlastné rozhodnutia. Geliari neovplyvňovali voľbu ani presvedčenie ľudí, netlačili ich na duchovnej ceste. Oni s ľuďmi dokonca ani nevstupovali do verbálneho kontaktu, ako to robieva Kanduk, Klochtunovia, Iznylovia, ale jednali na obrátenej strane vedomia, obrazne povedané, chránili ľudí zozadu. Najdôležitejšie bolo to, že vďaka činnosti Geliarov u ľudí dochádzalo k prirodzeným procesom duchovného rastu a všetko umelo vštepované a podporované temnými silami jednoducho mizlo, odpadávalo ako šupka.

Oveľa neskôr, bližšie k súčasnosti, pracovali v štruktúrach, ktorých práca bola spojená s dlhým cestovaním. Skôr, pred nejakými sto rokmi, sa maskovali ako vedci prírodných vied, za pracovníkov štátnej správy, alebo ako putujúci mnísi. Týmto spôsobom mohli s temnými silami bojovať v rôznych regiónoch svojej krajiny. Inak povedané, v rôznych dobách sa prispôsobovali rôznym podmienkam. V skutočnosti to boli ľudia - nositelia Znalostí. Postavenie v spoločnosti, ak nebolo nejako spojené s ich skutočnou činnosťou, pre nich v porovnaní s ostatnými ľuďmi nemalo žiadnu váhu. Dôležitá pre nich bola vnútorná duchovná práca. Praví Bojovníci Svetla v službe Bohu.

Každý má svoju vlastnú cestu k Bohu. Keď napríklad vezmeme cestu Svätých ľudí, oni sa modlia za spásu svojej duše v očakávaní Súdneho dňa, učia ostatných ľudí a modlia sa za nich. V istom zmysle môžeme túto cestu nazvať trochu sebeckou. Učiť druhých a skutočne bojovať - to je veľký rozdiel, je to niečo ako "modliť sa za niekoho" a "duchovne bojovať za niekoho". Možno tomu teraz moc nerozumiete, ale časom to pochopíte...

Cesta Svätého a Geliara - to sú dve rôzne cesty, ktoré vedú k Bohu. Každý má právo si vybrať tú cestu, ktorú dokáže zvládnuť. Aj keď Svätí na svojej ceste dosiahli len to, čo Geliari na prvých stupňoch svojej činnosti, nie je na tom nič zlé. Proste odvážiť sa takého hrdinského činu nemôže každý. Dokonca ani prejsť cestu Svätého sa ľudia moc nehrnú, a to nehovoriac o ceste Geliara. Tí sa od Svätých líšia tým, že nečakajú na konečnú bitku Svetla a Temnoty a vedome do nej vstupujú tu a teraz. A bojujú nielen za svoju dušu, ale prinášajú obrovskú pomoc miliónom iných a tak prispievajú k ich prirodzenému vývoju. To je, samozrejme, veľmi náročná cesta.

Čím konkrétne je cesta Geliarov tak ťažká?

Stručne povedané, po prvé, Geliar musí pred svojím okolím žiť život obyčajného človeka, aby voči sebe neprovokoval ľudskú agresiu. Po druhé, Geliar musí mať pod stálou kontrolou nielen vonkajší život, ale hlavne vnútorný, aby Duchovno vždycky prevažovalo nad materiálnym. Po tretie, k tomu všetkému, Geliar každý deň pracuje so zložitými meditáciami, aby v oblasti, kde bojuje s temnými silami, mohol stále chrániť ľudí. Inak povedané, byť v spoločnosti a žiť normálny život, ale v skutočnosti stále pracovať a existovať na obrátenej strane reality. Je to veľmi ťažká cesta ... Ale v duchovnom zmysle je to veľký pokrok, povedal by som presnejšie, veľké skoky po stupňoch duchovného rebríčka.

Geliari konali skutočné Dobro ... Dokonca aj Bódhisattvovia Šambaly, vrátane Rigdena Djapo, voči nim mali veľký rešpekt, pretože vykonali veľký vnútorný hrdinský čin pre dobro ľudských duší v službe Bohu. Geliari mali už za života možnosť vystúpiť z kruhu reinkarnácií a slobodne odísť do Nirvány. Keď použijeme kresťanský jazyk, Nebeské brány pre nich boli vždy otvorené a sám Archanjel Gabriel ich cez tieto Brány sprevádzal ...

Úryvok z knihy Anastasie Novych: Ezoosmóza.