Mimochodom, čo sa týka kontrolovania myšlienok Živočíšneho princípu.

V ruskej pravoslávnej asketickej literatúre, kde sa opisuje koncentrácia veriaceho na svoj vnútorný svet, jeho vlastné prežívanie pocitov pri spojení s Bohom, je v podstate povedané to isté, čo sa objavuje i u mnohých iných náboženstiev a čo je vlastné akémukoľvek človeku, idúcemu po duchovnej ceste. Len tu sa to nazýva učením o pôvode hriechu, "vášne ako zdroj hriechu v ľudskej duši". Mnísi si odovzdávajú praktické skúsenosti pri sledovaní zrodenia "hriechu" vo vedomí človeka v podobe myšlienok, presnejšie myšlienok a prianí Živočíšneho princípu, ich rozvoj a prejavenie sa v podobe negatívnych skutkov.

Prvé štádium, prvotný moment zrodenia "hriechu" oni nazývajú príloh (slovenská transkripcia slova).Vyznačuje sa ľsťou, zachytením, ovplyvnením, napadnutím. Na to sa nahliada ako na vplyv zvonku na ľudskú Dušu, keďže sa takáto myšlienka rodí buď ako dôsledok pokušenia, obklopujúcich človeka, akým venuje svoju pozornosť, alebo to môže byť vyvolané spomienkami z minulosti na vlastné i cudzie hriechy, alebo vplyvom temných síl, a tak podobne. Pritom sa zdôrazňuje, že sú tieto myšlienky náhodné, vonkajšie, rodia sa v hlave samovoľne, bez akejkoľvek účasti človeka, napriek jeho prianiam. Na vznik podobných provokatívnych myšlienok a ich zrieknutie, sa pozerá ako na duchovné cvičenia, svojráznu pomoc pri poznávaní seba samého. A v tom sa prejavuje ozajstná sloboda voľby človeka. Aby sme zabránili podobným myšlienkam Živočíšneho princípu, je nutné nevenovať im žiadnu pozornosť už v samotnom počiatku ich vzniku, "vyhnať ich od prahu". Ak to neurobíme, potom sa myšlienka (či obraz) zastavuje a ovláda rozum. Človek ju začína "živiť" svojou pozornosťou a želaniami a udržiava tak umelo tú myšlienku v hlave podľa vlastnej voľby.

Druhé štádium - "splynutie", presnejšie "spojenie" tej myšlienky (od Živočíšneho princípu) s vedomím človeka (s voľbou Osobnosti), alebo, ako píšu askéti, dochádza k "rozprave sa so vzniknutým obrazom". Teda človek si škodí už vtedy, keď len prihliada a vníma to zlé rozumom. Tretie štádium ... Človek "s potešením" prijíma myšlienku a uskutočňuje svoju osobnú definitívnu voľbu, dáva prednosť tej myšlienke zvonku. "Vôľa" sa pokúša túto myšlienku vykonať. Človek uskutočňuje voľbu so zámerom znovu, ešte raz prežiť intenzívnejšie predpokladaný príjemný pocit, vyvolaný tou myšlienkou. Tak končí "vnútorný rozvoj hriechu", presnejšie myšlienka Živočíšneho princípu naberá na sile, zotročuje si vedomie Osobnosti.

A ďalej sa to premieňa na vonkajší skutok. Ak sa človek nevenuje kontrole svojich myšlienok, vykonáva tento skutok prakticky bez akéhokoľvek zvláštneho váhania a podobný stav moci "náhodných myšlienok zvonku", ktoré ho ovládajú, sa už stáva zvykom. Preto si dokonca ani nevšimne, ani nechápe, že ho už ovláda "cudzia vôľa", stáva sa otrokom svojho Živočíšneho princípu.

Úryvok z knihyAllatRa, Anastasia Novych