KLIMATICKÁ APOKALYPSA JE NEVYHNUTNÁ

Ako tvrdia súčasné médiá, hlavným problémom civilizácie je napätá, krajne nestabilná geopolitická situácia a kríza verejnej správy. Práve o tomto sa nás snažia všemožne presvedčiť novinári, tí pri moci a vlády. Pozornosť verejnosti sa zámerne zameriava na problematiku ozbrojených konfliktov, rasových, náboženských a etnických sporov. Vnucujú nám falošné hrozby a tým sa snažia skryť informácie o skutočných nebezpečenstvách, ktoré visia nad ľudstvom.

Nastal čas pozrieť sa do očí neuspokojivým faktom a vniknúť do podstaty katastrofických udalostí na našej planéte, ktorá sa nachádza na okraji klimatickej apokalypsy.
Súčasný televízny divák si zvykol, že blok o počasí vedú sympatické, príjemné hlásateľky, ktorých žiarivý úsmev a pozdvihnutá nálada sú určené na zasiatie istoty v tom, že prinajmenšom s počasím je u nás všetko perfektné. Pritom málokto venuje pozornosť informáciám osvetľujúcim počasie za hranicami rodného mesta, nie to že krajiny. A informácie o kataklizmách a prírodných katastrofách sú vnímané ako niečo desivé, odpudivé a teda nežiadúce pre vnímanie – mňa osobne sa to "vďakabohu" netýka.

Z dôvodu udržania ilúzie bezpečnosti v masách sa informácie o klimatických nešťastiach špeciálne podávajú izolovane, bez náležitej analýzy, aby ľudia nemali možnosť uvidieť úplný obraz. Pritom neustále dotieravo znejú názory všemožných „expertov“, ktorí sa snažia ubezpečiť publikum, že vraj je všetko v poriadku a najbližších sto-dvesto rokov sa ľudstvo nemusí ničím znepokojovať. A medzitým sa Zem nachádza na prahu totálneho kolapsu.

1_1

Naša planéta je jeden organizmus a ako v každom organizme sú v nej všetky procesy vzájomne prepojené. Klimatické a geofyzikálne udalosti sa navzájom nevyhnutne ovplyvňujú, čo vyvoláva reťazovú reakciu vytvárajúcu predpoklady pre nové a nové makro udalosti.
Tak po vykonaní analýzy následkov množstva živelných katastrof vedci zistili, že seizmickej aktivite predchádzajú anomálie magnetického poľa Zeme. Napríklad v Japonsku pred zemetrasením, ku ktorému došlo 11.3.2011, bola zaznamenaná aktivácia Tichooceánskej litosferickej dosky, ktorej pohyb sa zrýchlil. Ako doplnkový faktor nemalú úlohu v tejto kataklizme zohral posun magnetických pólov, ktorý významne ovplyvnil geomagnetické pomery celého súostrovia. Výsledkom súhrnu týchto javov bola séria silných zemetrasení s magnitúdou 9,0.

Moderná veda si je vedomá, že práve oslabenie magnetického poľa Zeme vedie nielen k presunu geomagnetických pólov, ktorý sa za posledných 20 rokov zrýchlil niekoľkokrát, ale tiež ku tzv. prepólovaniu, kedy si severný a južný magnetický pól menia miesta a dochádza k inverzii. Tieto geofyzikálne udalosti vedú ku globálnym zmenám klímy, najmä k zvýšeniu priemernej ročnej teploty na planéte a ku zvýšenej tektonickej aktivite, ktoré sú vždy sprevádzané rozsiahlymi živelnými pohromami.

2

Magnetické pole Zeme

Magnetosféra je ochranným kokónom Zeme pred ničivou kozmickou radiáciou a vysoko energetickou kaskádou nabitých častíc, pohybujúcich sa od Slnka. Magnetické siločiary prirodzeného štítu planéty umožňujú prechod týchto prúdov mimo jej povrchu v dostatočnej vzdialenosti, čo tu vytvára podmienky pre rozvoj biologických foriem života. Kritické oslabenie magnetosféry pod určitú hodnotu môže viesť k tomu, že molekuly plynného obalu planéty budú odnesené slnečným vetrom. Vedci sa domnievajú, že práve takto svojho času stratil atmosféru Mars.
Pozorovania v posledných desaťročiach viedli k neradostnému záveru - z príčin neznámych pre modernú vedu magnetické pole Zeme prudko slabne. V roku 2014 Európska vesmírna agentúra (ESA) vypustila na obežnú dráhu Zeme tri družice Swarm pre štúdium stavu a sledovanie dynamiky zmien  magnetického poľa planéty a tiež procesov spojených so zrýchľujúcim sa posunom pólov.
Dáta z družíc potvrdili, že za posledných 100 rokov magnetické pole Zeme oslablo o viac ako 15%, hoci predtým sa oficiálne udávala iná hodnota - nie viac ako o 5%. A v oblasti tzv. Juhoatlantickej anomálie, tiahnucej sa od brehov Brazílie po západné pobrežie Afriky - do nebývalej hodnoty! A negatívna dynamika prudko narastá každým dňom. Je pritom potrebné poznamenať, že nad západnou pologuľou je intenzita magnetického poľa celkovo slabšia ako nad východnou a procesy jeho degradácie prebiehajú rádovo rýchlejšie.

Práve oslabenie magnetosféry viedlo k tomu, že polárna žiara značne rozšírila svoju geografiu a zostúpila z vysokých zemepisných šírok do oblasti mierneho pásma. Teraz tento atmosférický jav možno pozorovať v Poľsku, Nemecku a ďalších európskych krajinách, kde predtým podobné nikdy nebolo zaznamenané. Táto skutočnosť je najvážnejším núdzovým signálom - Zem rýchlo stráca svoju ochrannú bariéru a stáva sa bezmocnou pred kozmickými živlami!

9

Juhoatlantická anomália

 

Nemeckí vedci v časopise Nature Geoscience uvádzajú, že už v blízkej budúcnosti môže magnetosféra tak oslabnúť, že umelé družice nachádzajúce sa na obežnej dráhe budú nechránené pred slnečnou radiáciou. Už teraz sa kvôli zvýšenej radiácii pri prelete cez oblasť Juhoatlantickej anomálie väčšina satelitov počas preletu tejto zóny vypína.

Zmena magnetických pólov bude sprevádzaná zmenou polohy planetárnej osi otáčania. To vyvolá globálne zotrvačné pohyby vzdušných a vodných más vo forme megatsunami a uragánov. Nadchádzajúce udalosti možno prirovnať k rotačnému účinku vo forme kotrmelca, ako obraty padlého vĺčika. Podľa tvrdenia niektorých vedcov výška vĺn tsunami na pobreží môže byť vyššia ako 200-300 metrov. Rieky sa miestami tiež okamžite vylejú z brehov a zaplavia nížiny.

Podľa posledných zverejnených údajov (začiatkom roka 2007) sa rýchlosť prúdenia severného magnetického pólu zvýšila z 10 km/rok v sedemdesiatych rokoch najprv na 40 km/rok v roku 2000 a potom dosiahla až 60 km/rok v roku 2004. Pritom vedci spozorovali nárast dynamiky zrýchlenia tohto procesu.

Výskumy v oblasti paleomagnetizmu ukázali, že predtým v čase prepólovaní, ktoré prebiehali postupne, magnetické pole Zeme strácalo štruktúru dipólu. Inverzii magnetického poľa predchádzal jeho útlm a po nej intenzita poľa znovu narastala na predchádzajúce hodnoty.

4

Modelové znázornenie hlavného magnetického poľa Zeme v jeho súčasnom stave (vľavo) a v procese prepólovania (vpravo). Časom sa zemské magnetické pole môže zmeniť z dipólového na multipólové a potom sa znova vytvorí stabilná dipólová štruktúra. Avšak smer poľa sa obráti - severný geomagnetický pól bude na mieste južného a južný prejde na severnú pologuľu.

 

Experimentálne sa dokázalo, že zmena znamienka magnetického poľa výrazne znižuje jeho napätie. A údaje magnetických laboratórií v Kanade a v USA už dnes naznačujú hmatateľný pokles napätia poľa našej planéty a sledujú nárast dynamiky procesu inverzie. Napríklad, ak by dnes Zem prestala vyrábať magnetické pole, to by úplne vymizlo nie o 15 000 rokov, ako pri normálnom fungovaní, ale o 1500 rokov.

Pri inverzii v oblasti nízkych zemepisných šírok v časti magnetosféry privrátenej k Slnku môže byť tiež vytvorený geomagnetický lievik, ktorý zabezpečí možnosť nerušeného dopadu slnečnej plazmy na povrch Zeme. Pritom planéta, neustále sa točiaca ako na ražni, bude nastavovať svoje "boky" pod najsilnejšie prúdy radiácie, spaľujúcej všetko na svojej ceste.

Vážnu hrozbu pre ľudstvo nesie a prudko naberá obrátky proces globálneho otepľovania. Zvýšenie priemernej ročnej teploty už priviedlo k topeniu polárnych ľadových čiapok a oblastí večného ľadu ako na súši, tak aj na morskom dne. V dôsledku dochádza k zvyšovaniu hladiny vody oceánov, klesaniu pôdy a čo je zvlášť dôležité, z útrob sa uvoľňuje obrovské množstvo skleníkových a toxických plynov. Ide prevažne o metán, sírovodík a oxid uhličitý, ktoré pri úniku zo zajatia večného ľadu vedú k dramatickému zníženiu obsahu kyslíka vo vode a atmosfére. Zvlášť škodlivo vplýva metán na obyvateľov svetových oceánov. Obráťte pozornosť na stále častejšie prípady hromadného úhynu morských cicavcov, ktoré sa celými stádami vyhadzujú na breh. Oni jednoducho nemajú čo dýchať, dusia sa a preto si radšej volia samovraždu namiesto trýznivej smrti udusením.

5

Nie je možné poprieť, že klíma sa v poslednom desaťročí dramaticky zmenila. Zvyšuje sa priemerná ročná teplota, každý rok sa lámu rekordy a stanovia sa nové. Tak sa rok 2014 stal najteplejším rokom za celú dobu meteorologických pozorovaní od roku 1880. 2015-ty stanovil nové teplotné rekordy. Potom 2016-ty sa stal najhorúcejším – v poradí tretí rok po sebe. A teraz už 2017-ty bije rekordy predchádzajúcich rokov. To je dôkaz toho, že procesy globálneho otepľovania na Zemi sú spustené a rozvíjajú sa s aritmetickou progresiou. Práve oni spôsobujú bezprecedentnú horúčavu v Indii, rozsiahle požiare v USA a Sibíri, topenie ľadovcov v Arktíde, Antarktíde a Grónsku.

Tím vedcov z USA a Írska na začiatku roka 2017 publikoval v časopise Science výsledky výskumu týchto procesov. Správa uvádza, že v kontexte zvyšovania priemernej ročnej teploty na planéte v celku, sa Zem otepľuje nerovnomerne. Predovšetkým Arktída - asi dvakrát rýchlejšie ako zvyšok planéty a v Západnej Antarktíde rýchlosť nárastu teploty je štyrikrát vyššia, než je svetový priemer - o 2,4⁰C. To viedlo k tomu, že vlani tam bola zaznamenaná najnižšia priemerná ročná úroveň ľadovej pokrývky. A na severnom póle v novembri 2016 bola teplota o 20 stupňov (!) vyššia, než je obvyklé.

Túto informáciu potvrdili aj vedci z NASA, ktorí nedávno uverejnili video zostavené z tisícov satelitných snímok oblasti severného pólu a priľahlých území, ktoré jasne demonštruje ako kriticky sa zmenšila plocha ľadu v Arktíde, ktorá dosiahla svoje historické minimum vo februári 2017. Taktiež sa uvádza, že v dôsledku nárastu priemernej ročnej teploty a tým vyvolaných procesov topenia ľadov a permafrostu Zem mení svoju polohu.

Ďalšia skupina vedcov informuje, že za posledných 35 rokov sa územie Arktídy zmenšilo o takmer 9%, zatiaľ čo objem antarktického ľadu sa v rovnakom období zmenšil o 23%. Pritom treba poznamenať, že odkaz na dobu 35 rokov je urobený zámerne, s cieľom zmierniť dopad tejto šokujúcej informácie, pretože za posledné tri rekordne teplé roky tieto procesy nabrali katastrofálne tempo.

Takto bolo ľudstvo postavené pred fakt spusteného zotrvačníka svojím rozsahom grandiózneho mechanizmu globálnej zmeny nielen klímy, ale aj samotného vzhľadu našej planéty. Rýchlosť a rozsah prebiehajúcich procesov dávajú dôvod tvrdeniu, že už v najbližších 5-10 rokoch sa známe obrysy kontinentov a ich poloha zmenia na nepoznanie. Pritom sa ľudstvo ocitne na pokraji existencie.

6_1   

Na globálne klimatické procesy má tiež významný vplyv zvýšenie teploty oceánskych vôd. Pritom podľa vlani zverejnenej správy amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA), ktorá úplne popiera tvrdenia oficiálne prijatej verzie o údajnom "výraznom spomalení tempa globálneho otepľovania v období rokov 1984-2014", tento faktor nielen že sa nebral do nedávnej doby do úvahy, ale jeho ukazovatele sa znižovali minimálne dvojnásobne. Ale veď práve otepľovanie oceánu vedie k zrýchleniu topenia polárnych ľadovcov, už odlomených krýh a tiež k deštrukcii šelfových ľadových štítov.

Na konci januára 2017 sa od ľadovca Pine Island v Antarktíde odlomila asi kilometer široká a približne osem kilometrov dlhá kryha. NASA konštatuje, že ľadovec sa aktívne rozpadá od roku 2014 a v roku 2015 sa už od neho oddelil asi 10 krát väčší kus. Vznik ďalšej kryhy demonštruje nezvratnosť procesu rozpadu ľadovca.  

7 

Kryha Pine Island Foto: Jesse Allen / NASA (Divné, prečo nikto nevenoval pozornosť ďalšej väčšej trhline v hĺbke ľadovca? Ale veď to je nová, ešte väčšia hrozba).

Zdôrazňuje sa, že hlavnou príčinou degradácie antarktického ľadového príkrovu v súčasnosti je podmáčanie jeho základne teplou oceánskou vodou.

V blízkej budúcnosti sa od hlavného telesa šelfového ľadovca Larsen C do Weddellovho mora pri pobreží Antarktídy odtrhne v histórii ľudstva najväčšia kryha. Jej dĺžka je viac ako 210 kilometrov a plocha asi 6500 štvorcových kilometrov. Oddelenie takej obrovskej kryhy spôsobí jej rýchle topenie, zdvihnutie hladiny svetového oceánu minimálne o 1 meter a tiež výrazne zhorší už tak nezvyčajne prudko sa rozvíjajúci proces rozpadu šelfových ľadovcov Antarktídy.  

8

Grafické znázornenie formovania kryhy na ľadovci Larsen C.

Mimochodom, na začiatku mája na ľadovci Larsen C vedci objavili novú obrovskú trhlinu. Nachádza sa vo vzdialenosti 10 km od hlavnej trhliny. Vznik radu trhlín naznačuje, že ľadovec začal svoj pohyb, to znamená, že proces jeho rozpadu sa stal nevratným a to ohrozuje ľudstvo viac než vážnymi následkami.

V porovnaní s ľadovou pokrývkou Západnej Antarktídy sa Východoantarktický ľadový štít predtým považoval za stabilnejší. Medzitým nové štúdie demonštrujú intenzívne topenia ľadovcov aj tu. A príčinou je tiež teplá voda. Nejde len o oceánsku vodu, zohriatejšiu o niekoľko stupňov, ale tiež o obrovské množstvo jazier roztopenej vody, množstvo ktorých sa v poslednej dobe objavuje na povrchu ľadu, aj pod ich vonkajšou kupolou a ktoré rozrušujú ľadovce znútra. Z týchto príčin už začalo rozrušenie ľadovca Totten na východe Antarktídy, ktoré nevyhnutne povedie k zvýšeniu hladiny vôd svetových oceánov o 5 metrov.

V dôsledku zvýšenia teploty oceánskych vôd sa grónsky ľadovec Zachariae Isstrom, ktorý je základnou súčasťou ľadového štítu ostrova, taktiež rozpadá doslovne pred očami. Je potrebné poznamenať, že ak sa na planéte roztopí iba ľadový príkrov Grónska, povedie to k zvýšeniu hladiny svetového oceánu o 7 metrov.
Je absolútne očividné, že práve globálne otepľovanie, ktoré každý deň narastá, vedie k takým žalostným následkom. A vedci, zo znepokojením sledujúci globálne procesy topenia ľadov v Arktíde, Grónsku aj Antarktíde, dospeli k neradostnému záveru, že v najbližších niekoľkých rokoch ľudstvo očakáva vzostup hladiny svetových oceánov minimálne o 7 metrov. Ale keď sa roztopia polárne ľadové čiapky, toto číslo sa zväčší na 60-70 metrov.

9_1

Všimnite si, že samotné roztápanie ľadovcov spôsobuje zväčšenie skleníkového efektu. Ľadová pokrývka našej planéty totiž odráža časť slnečného svetla. Bez tohto sa teplo bude zadržiavať v zemskej atmosfére vo väčšej miere, čo ďalej prispieva k zvýšeniu priemernej atmosférickej teploty. A topením ľadov sa zväčšujúca plocha oceánov, ktorá absorbuje teplo, iba zhorší situáciu.

Časopis National Geographic už ponúkol svojim čitateľom mapu sveta po rozpustení všetkých ľadovcov. Treba poznamenať, že nehľadiac na hrozné následky predloženého modelu, podľa ktorého  voda pochová pod sebou Dánsko, Estónsko, Holandsko, značnú časť európskej časti Ruska, polovicu Ukrajiny, všetky pobrežné, čiže najhustejšie obývané územia našej planéty, novinári predsa poľutovali svoje publikum a trochu prikrášlili hrozivé výsledky blížiacej sa katastrofy.

10

Netreba zabúdať, že voda má hmotnosť. Reč je o miliardách a miliardách ton. A celá táto záľaha  bude vytvárať značný tlak na tektonické dosky, ktorých povrch zaplaví. A ako sa bude správať každá jednotlivá doska je veľmi ťažké predvídať. Preto nestačí rozmýšľať lineárne a spoliehať sa na výšku, v ktorej sa nachádza vaše rodné mesto nad úrovňou mora, v nádeji, že "sa tomu vyhne". Že vraj nejakých 7? Nás ani 70 metrov neohrozí! Takto môže rozmýšľať iba naivné dieťa. Veď voda, ktorá zatopí len časť plochy tektonickej platne, môže spôsobiť to, že táto celá poklesne o niekoľko sto, ale aj tisíce metrov pod svoju terajšiu úroveň. A ak zoberieme do úvahy na obrátkach naberajúcu tektonickú aktivitu planéty, tak následky môžu byť absolútne nepredvídateľné. Teraz je jasné iba jedno – už o niekoľko rokov zostane oveľa menej súše, ako by sme si všetci želali.
Spolu s roztápaním ľadových čiapok a večne zamrznutej pôdy sa ľudstvo stretáva ešte s ďalšou  hrozbou - skleníkové plyny. Ešte donedávna sa predpokladalo, že najväčší príspevok k rozvoju skleníkového efektu činí oxid uhličitý. Podľa údajov nedávno zverejnenej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy OSN (IPCC), vo výpočte na 100 rokov je skleníková aktivita metánu 28 krát silnejšia, ako u CO2 a v 20-ročnej perspektíve až 84 krát.
Výskumy uskutočňované ruskými vedcami počas posledných 20 rokov ukázali, že ľadovce kontinentálneho permafrostu a podmorského Východosibírskeho šelfu obsahujú obrovské množstvo hydrátov metánu, vyjadrené v miliardách ton.

Hydrát (aj klatrát) metánu je zamrznutá a silne koncentrovaná forma metánu, nachádzajúca sa v prírode. Iba za mierneho tlaku a pri dostatočne nízkej teplote zostáva hydrát metánu stabilný. Ale v dôsledku zvýšenia priemernej teploty zemskej atmosféry a značného otepľovania vôd svetového oceánu sa večné ľady začali roztápať, uvoľňujúc do atmosféry metán. Pritom sa značne zosilňuje skleníkový efekt, čím sa opäť urýchľujú procesy globálneho otepľovania.

Problém je v tom, že metán uvoľňovaný do atmosféry nebráni vstupu tepla k zemskému povrchu, ale prakticky úplne blokuje procesy prestupu tepla, čím vytvára efekt termosky. Takto sa spúšťa uzavretý cyklus: teplo postupuje od Slnka k povrchu planéty – zvyšuje sa teplota vzduchu a vody v oceáne, roztápajú sa ľadovce a večne zamrznutá pôda, uvoľňuje sa metán, sírovodík a oxid uhličitý – a tieto, zadržiavané v atmosfére, zhoršujú situáciu. Pritom negatívne udalosti neustále narastajú.

11

Vedci podotýkajú, že k najväčším výronom metánu do atmosféry bude dochádzať v Severnom ľadovom oceáne. Len v roku 2010 bolo podľa skromných výpočtov z hlbín arktických vôd do atmosféry vyvrhnutých 6 miliónov ton metánu. V roku 2011 bolo v severnej časti mora Laptevovcov na kúsku morského dna o rozlohe jeden štvorcový kilometer zaregistrovaných niekoľko stovák výronov plynu. Vedci, ktorí narazili na tento jav, ho pomenovali megasip. Ich počet vo vodách svetových oceánov narastá každým rokom. Doteraz ich iba vo vodách mora Laptevovcov napočítali vyše 300.

Výsledky expedícií vykonaných v rokoch 2012, 2014 a 2016 potvrdili, že intenzita uvoľňovania metánu z oceánskeho dna v oblastiach megasipov prudko narastá. A pokiaľ sa predtým objavovali kontinuálne, silné vystupujúce štruktúry do sto metrov naprieč, tak teraz sa zaznamenávajú hodnoty priemerov nad 1 000 metrov.

Vedci prišli tiež k záveru, že globálne otepľovanie môže viesť k silnejším, alebo dlhšie trvajúcim búrkam v Severnom ľadovom oceáne, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou schopné vyprovokovať silný výron metánu do atmosféry s objemom vyše 50 mld. ton. Uvoľnenie takého množstva skleníkového plynu nevyhnutne vyvolá prudký nárast globálnych teplôt a humanitárnu katastrofu nebývalého rozsahu.

12

Okrem škôd spôsobených planetárnej klíme vedci dnes spájajú výrony metánu aj s takzvanými anomáliami Bermudského trojuholníka v Atlantiku. Nedávno Bruce Denardo z Námornej postgraduálnej školy v Monterey v Kalifornii dokázal hypotézu, že pri vzostupe masívnej bubliny metánu sa hustota vody prudko znižuje a morská loď okamžite klesá pod vodné masy. Podobné sa deje s lietadlami. Metán, uvoľňujúci sa z podložia, prudko znižuje hustotu vzduchu, znižuje vztlak, skresľuje údaje výškomerov a je schopný zastaviť motory, čo vedie k nevyhnutnému kolapsu lietadiel. 

Pokračovanie...