Čo je to inkulturácia? Je to prispôsobenie nového náboženstva kultúre miestnych národov a takýmto spôsobom nahradenie tradičného náboženstva novým. Inkulturácia prebiehala nielen v zámene obrazov, ale aj mnohých sviatkov určitých náboženstiev, ktoré nahrádzalo kresťanstvo. Čiastočne zavádzali kultové obrady tých náboženstiev, ktoré dominovali na územiach, kde sa zavádzalo kresťanstvo. No a takto, jednoducho povedané, zvábili tých ľudí, na území ktorých práve dochádzalo k zavádzaniu kresťanstva, t. j. doslovne prebiehalo zavádzanie.

 

 

Úryvok zo živého rozhovoru z relácie Vedomie a Osobnosť. Od vopred mŕtveho k večne živému)

 

I.M. ... A tu je dôležité, čo sa dáva a ako sa dáva. Ak sú Znalosti čisté a všetko prebieha čestne, ako sa hovorí bez zámen, tak sa odovzdávajú, dochádzajú k Osobnosti a človek to všetko cíti. Najčastejšie prvé, čo človek vníma – to je pobúrenie vedomia. Vedomie začína hučať, ale človek cíti. Tento pocit úprimnosti prekonáva nechuť vedomia k poznaniu tejto Pravdy. A tak sa rodí... samotná Pravda.

T: Čiže vedomie často manipuluje, podvádza a podsúva človeka práve cez obrazy. Napríklad, stretol si človeka a jeho vonkajší vzhľad, obraz, vyvoláva v tvojom vedomí jeden dojem, jeden obraz. Vedomie si namaľovalo nejaký šablónový ideál, alebo naopak, že "všetko je zle." A potom spoločná práca alebo život s týmto človekom – a celý tvoj ideál, tvoju ilúziu, ti tvoje vedomie zničilo. Prečo? Pretože tvoje vedomie zistilo, čo hovorí vedomie tohto človeka. T. j. človek v dobrom podvedome tiahne k duchovnej časti iného človeka, ale zrazu sa vmiešava vedomie a všetko prekrúca na pýchu a moc nad sebe podobnými. Ale ak na sebe pracuješ a žiješ iným vnímaním – hlbokými pocitmi, tak už rozlišuješ Pravdu od Lži, tieto zámeny. Čiže vedomie ti hovorí a vykresľuje jedno, ale ty už cítiš celkom iné.  

Ž: Áno, a chápeš, že v trojrozmernosti sú to iba obrazy, ktoré existujú len v tvojom vedomí a len vtedy, keď ich ty sám živíš pozornosťou.

T: Áno, aj celá spoločnosť je u nás vybudovaná na pýche a moci nad sebe podobnými, t. j. pod dominanciou vedomia... Všetko je na obrazoch, všetko na akýchsi domnelých predstavách o sebe, o ľuďoch, o svete vcelku. Televízia, internet... zoberme tie isté firmy, organizácie, reklamu – všade sa kladie dôraz na obrazy.

IM: Obraz – to je nástroj mágie.

T: Čiže ak v človeku dominuje vedomie, tak obraz môže slúžiť na zotročenie, keďže obraz je návykový. Toto dáva pochopenie, prečo sa pri hľadaní cesty k Bohu netreba fixovať na obrazoch.

IM: Úplne správne. Napríklad, vezmime inkulturáciu. Čo je to inkulturácia?

T: Sú to celistvé obrazy... Je to prispôsobenie nového náboženstva kultúre miestnych národov a takýmto spôsobom nahradenie tradičného náboženstva novým.

IM: Presne tak. Zoberme kresťanstvo. K čomu dochádzalo, keď toto kresťanstvo začali rozširovať?

T: ...Dochádzalo práve k nahradzovaniu jedných obrazov druhými. Veď podľa histórie prvé cirkevné skúsenosti s inkulturáciou kresťanstva... To všetko vzišlo z Pavlových kázaní, keď sa usiloval o zakorenenie nového náboženstva medzi Grékmi a Rimanmi. A keď sa už kresťanstvo stalo oficiálnym náboženstvom (spočiatku jednou organizáciou, potom sa rozdrobilo na niekoľko organizácií), tak napríklad v misionárskej činnosti rovnaké katolícke chrámy v rôznych krajinách, ako ich začali upravovať? Tak, aby sa približovali miestnej kultúre.

IM: Áno, to je pravda.

T: Napríklad, čo zobrazovali na ikonách? Znovu obrazy ... obrazy hlavných biblických postáv – Ježiša, Panny Márie, apoštolov. Ale zaujímavé je, ako ich zobrazovali? Zobrazovali ich s črtami tváre, ktoré sú zhodné s vonkajšími fenotypovými odlišnosťami miestnych národov.

IM: To je pravda. Začali zavádzať do svojej misionárskej činnosti určité zámeny. Napríklad Ježiša alebo Máriu v afrických krajinách zavádzali v ikonografii ako Afričanov, tmavokožcov. To je obvyklá podoba, ktorá sa neodmietala. Prečo? Pretože bieli by boli údajne odmietnutí väčšinou. Len niektorí, cítiaci, že v tomto učení existujú zrná pravdy, mohli ísť... Ale v súvislosti s tým, že náboženská organizácia je v prvom rade organizácia a pre ňu je dôležitá masovosť, preto sa zavádzali tieto zámeny, kde už vydávali svätých za tmavokožcov. Boli blízki, boli prijateľní africkým obyvateľstvom, a oni to s ľahkosťou prijímali.
Inkulturácia prebiehala nielen v zámene obrazov, ale aj mnohých sviatkov určitých náboženstiev, ktoré nahrádzalo kresťanstvo. Čiastočne zavádzali kultové obrady tých náboženstiev, ktoré dominovali na územiach, kde sa zavádzalo kresťanstvo. No a takto, jednoducho povedané, zvábili tých ľudí, na území ktorých práve dochádzalo k zavádzaniu kresťanstva, t. j. doslovne prebiehalo zavádzanie.
T: Áno, veľa príkladov... Rovnako staroslovanské Sviatky, ktoré už pod vplyvom kresťanstva začali spájať s vianočnými obradmi, ktorých atribútmi boli svieca, ako životný oheň človeka a zrkadlo. A nielen v kresťanstve existujú také sviatky, ktoré boli prevzaté zo starších náboženstiev.

 

Napríklad v krajinách strednej Ázie, kde sa tradične vyznáva islam, sa slávi sviatok Novruz Bajram, čiže Nový rok. Je to jeden z najstarších sviatkov. Slávi sa v noci pred dňom jarnej rovnodennosti. A je zaujímavé, že tento sviatok sa každoročne slávi na počesť osláv vzkriesenia Dobrého ducha nesúceho svetlo spod zeme, a porážky Zlého ducha. Skoro ako súčasná Veľká noc. Zaujímavé je, že jedným z hlavných atribútov tabule sú sviečky, zrkadlo a maľované vajcia. Všetky majú symbolický význam a tento význam je spojený s duchovnou interpretáciou týchto symbolov. Tak napríklad sviečka – to je vnútorný oheň človeka, jeho životná sila a vajce symbolizuje zrodenie duchovného života človeka. Avšak sviatok Novruz slávili ešte v období rozkvetu zoroastrizmu, starobylého náboženstva, ktoré predchádzalo aj kresťanstvu, aj islamu.   

T: Tak sa to deje v histórii... Neustále inovácie dobre zabudnutého starého, keď jedno náboženstvo vymieňa iné, ale pritom si robí nárok na svoju jedinečnosť.

IM: A znovu, je to dobré, či zlé? Na jednej strane môžeme povedať, že zlé, ale na druhú stranu, keď sa pozrieme – a čo je tu zlé? Jedno náboženstvo bolo nahradené druhým. Človek má právo vybrať si, komu slúžiť a ako sa správať. A opäť, kto to robil? Ľudia. Skrze čo? Skrze svoje vedomie. Kvôli čomu? Kvôli tomu, aby popularizovali svoju vieru. T. j. s dobrými úmyslami využili určité nástroje trojrozmernosti, aby dosiahli určitý cieľ.
A či je to dobré alebo zlé, to nech posúdi každý. Ja v tom napríklad, úprimne povedané, nevidím nič zlého. Z jednej strany akoby nahradili náboženstvá, ktoré boli stabilné, za svoje náboženstvá, ale však sú to organizácie. Ak spravíme paralelu s akoukoľvek organizáciou... Vezmime organizáciu, ktorá vyrába športové oblečenie – všade svoja značka, popularizácia, reklama ich oblečenia. Ak je na určitom území nejaký slávny alebo uznávaný človek, stačí ho obliecť do svojho športového odevu a ľudia ho začínajú napodobňovať. Je to prirodzené, znovu sa vraciame k primátom, k tomu, ako pracuje vedomie.

Pokračovanie...