Pre tých, ktorí ešte nečítali knihu "AllatRa", to trochu objasním. V človeku sú prítomné dva princípy - Živočíšny a Duchovný. Riadiac sa Duchovným princípom vo svojich myšlienkach, zámeroch a činoch - človek realizuje globálnu Duchovnú, Božskú Vôľu. Teda ide po ceste prirodzeného rozvoja svojej Osobnosti, realizujúc jej snahu spojiť sa s Dušou a vytvoriť novú Duchovnú bytosť, formovanie ktorej je, mimochodom, hlavným cieľom existencie človeka.
                                                                                                                       

Riadiac sa však princípom Živočíšnym, človek realizuje Vôľu Živočíšneho rozumu, inými slovami – Vôľu negatívnu, večne vzdorujúcu čistému, svetlému a dobrému v človeku, v dôsledku čoho Osobnosť opúšťa hlavný cieľ svojho života a nerozvíja sa v duchovnom ponímaní tohto slova. Živočíšny rozum rozhodne nie je nič iné, ako zámerne vytvorený systém, ktorého hlavným cieľom je poskytnutie špecifickej školy pre Osobnosť, aby prekonávajúc všemožné úlohy a nástrahy, v konečnom výsledku vyplnila svoje pôvodné predurčenie.
                                                                                                                       

Práve preto sa človek, ktorý si seba uvedomí ako Osobnosť inklinujúcu k Duši, v prvom rade snaží skrotiť svoj Živočíšny princíp, aby nedopustil prejavy negatívnej Vôle Živočíšneho rozumu v sebe. A v tomto pomáha človeku najmä sledovanie svojich myšlienok, pozorný postoj k svojim zjavným i skrytým zámerom a šablónam. Pomocou analýzy a sledovania myšlienok od Živočíšneho princípu, im človek nedovolí ďalej sa rozvíjať a obmedzuje tieto prejavy na minimum.

Moje zoznámenie s hlasom v hlave
V poslednej dobe som v sebe aktívne sledoval myšlienky Živočíšneho princípu, objavoval šablóny, ktorými zachytáva moju pozornosť, analyzoval rôzne stavy, v ktorých som sa nachádzal. Pozorne som sledoval zrod myšlienok vo svojej hlave... A tu, raz ráno, podarilo sa mi naraziť na dovtedy neznámy prejav Živočíšneho princípu, ktorý ma donútil nahliadnuť na obyčajné veci, prebiehajúce vo vedomí každého človeka, pod úplne iným uhlom.
                                                                                                                         

Ráno po prebudení som ohodnotil svoj stav. Dalo by sa povedať, že bol prirodzený: v hlave - roj myšlienok, bzučiacich ako včely v úli. Zvyčajne, aby som sa zbavil neodbytných myšlienok a hluku, vykonávam komplex meditácií a duchovných praktík, opísaných v knihách Anastasie Novych. Pomáha mi to naladiť sa na duchovnú vlnu, precítiť svoju Dušu a prepnúť sa na pocity.

V to ráno som zaznamenal, že sa po vykonaní tohto komplexu ešte stále nachádzam pod vplyvom tiesnivých, depresívnych myšlienok. Ich celkový motív vyznel asi takto: všetko je zlé, nič sa nedarí. Všetky tieto myšlienky mali zreteľný tón sebapodceňovania, ale bol nejaký neobvyklý. Keď som naň obrátil pozornosť, uvedomil som si niečo nečakané, či skôr ani nie uvedomil, ale započul.
V mojej hlave znel hlas. A ten hlas nielen hovoril, že som smoliar a podobne, on mi na plné obrátky nadával! V prvých sekundách som si celkom neuvedomoval, čo sa deje. Veď som sa už neraz stretol s rozličnými prejavmi Živočíšneho princípu a viem, že používa najrôznejšie spôsoby, aby ma odvliekol od hlavného, zhodil z duchovnej vlny. Spomenúc si na to, snažil som sa abstrahovať od myšlienok, ale tu vo mne vznikla otázka. Otázka k sebe samému. "Prečo tento hlas znie úplne ináč, ako hlas, ktorým rozmýšľam? Prečo tak jasne cítim jeho cudzorodosť?" Bol to úplne iný, zlý a nejaký protivný, bezočivý hlas... A tu sa mi, ako sa hovorí, rozvidnelo. Pochopil som: Živočíšny princíp v mojej hlave sa so mnou rozpráva. Nielen, že mi podsúva myšlienky do hlavy, ale skutočne HOVORÍ! Presnejšie, agresívne sa ma snaží presvedčiť o jeho postavení, alebo mi vnútiť jemu potrebný stav. A zrazu ma preniklo ako vo filme "Revolver".
V tomto filme je scéna, v ktorej hlavná postava, obracajúc sa na hlas v hlave, hovorí: "Počujem ťa!" Tak aj v mojom prípade.Nehľadiac na to, že som tento film mnohokrát sledoval, citoval z neho frázy, aj tak som úporne nechápal jednu jednoduchú vec: môj Živočíšny princíp so mnou hovorí. Veru, skutočne hovorí a pritom rôznymi hlasmi. Zdá sa nám, že nám podsúva myšlienky, no v skutočnosti s nami rozpráva, používajúc rôzne hlasy. A tu sa vo mne začal skladať celkový obraz, zrazu sa mi v hlave vynorili riadky z knihy "AllatRa (sk1), (cz2)":

"V tom čase Živočíšny princíp nahrádza sebou túto živú komunikáciu. Osobnosť, pozorujúc svoje myšlienky, ak si to želá, môže v sebe zreteľne odsledovať tento proces. Začína sa tým, že človek, odvracajúc sa k myšlienkam Živočíšneho princípu, alebo ako hovorili v dávnej minulosti, "k prachu", stráca Dialóg s Tým, Kto je Večný, Tým, Kto je pre neho najdôvernejší a najbližší. V tomto momente človek začína cítiť vnútornú osamelosť. V dôsledku toho uskutočňuje zámenu, hľadajúc vonkajší styk s tými, ktorí sú tu, tak isto ako on sám dočasne a sú tvorení prachom, alebo sa úplne oddá myšlienkam svojho Živočíšneho princípu a začína sa rozprávať "sám so sebou." No táto komunikácia sa kvalitatívne odlišuje od duchovného Dialógu s Bohom. Stráca sa v nej pocit úprimnosti, duševnej čistoty a objavujú sa pocity ublíženia, pýchy, závisti, chamtivosti."

V knihách Anastasie Novych sa neustále upozorňuje na to, že skutočná komunikácia, komunikácia s Bohom, prebieha v jazyku hlbokých pocitov, teda prebieha neverbálne, nie tak, ako sme zvyknutí v našom každodennom živote.

"Rigden: Hlboké pocity - to aj je zvláštny jazyk, odlišný od ľudského."

Možno ma, rovnako ako druhých, miatli obvyklé frázy: "načúvaj vnútornému hlasu", frázy z rôznych duchovných kníh, kde sa píše: "Proroci počujú hlas Boží", alebo niečo v tom zmysle. Predtým, keď som to bral doslovne, nechápal som, že komunikácia s Bohom prebieha na pocitovej úrovni a nie v slovnej forme. Čo sa týka vyjadrenia: "Proroci počujú hlas Boží", k tomu je dobré potvrdenie v knihe Anastasie Novych "Sensei-I(sk1), (cz2)", že tento Dialóg s Bohom prebieha na úrovni hlbokých pocitov:

"Takže, keď archanjel Gabriel uznal, že je Mohamed dostatočne pripravený, povedal mu: "Teraz budeš musieť ísť do sveta a doniesť tieto znalosti ľuďom." Na čo ten odpovedal: "Ako môžem slovami vysvetliť ľuďom to, čo som spoznal od teba duchom?" "Choď a povedz im, že Boh je jeden, On ako slnko všetko osvetľuje svojou Božskou Láskou. Ja som ako mesiac v noci ľudského života, odrážajúci svetlo Boha a osvetľujúci cestu v temnote vedomia. A ty si ako sprievodná hviezda, ukazujúca cestu k božskému svetlu."

Slová "spoznal duchom" predsa hovoria o pocitovej skúsenosti, o intuitívnom poznaní, ktoré je ťažké vyjadriť slovami. Čiže všetci skutoční proroci komunikovali s Duchovným svetom v jazyku pocitov. Trvalo mi mnoho rokov, aby som pochopil, že hlas v hlave - je vlastne hlas toho, kto sa vo mne protiví Bohu.
Keď som zachytil tento hlas, bol to pocit, akoby som chytil zlodeja pri čine. Okamžite zmizol, ako by nikdy neexistoval. V tom istom okamihu ma naplnila vnútorná radosť, myšlienky zmizli a nerušili moje vedomie. V prvých minútach som ani nemohol uveriť, že sa stávajú také veci: absolútna bezmyšlienkovitosť a ohromná radosť, aké jednoduché. Cítil som, že môj mozog začal pracovať v úplne inom režime, ako poslušný stroj, zachcelo sa mi - zapol som, zachcelo sa mi - vypol som, ale nie tak ako to býva, keď jednoducho hučí, preplnený myšlienkami. No najcennejšie, čo sa stalo bolo to, akoby mi sňali kameň z Duše a Jej svetlo nerušene, bez skreslení prechádzalo priamo do mojej podstaty. V mojom vnútri všetko jasalo a uvedomil som si, že všetko je také jednoduché! Ako je napísané v knihe Anastasie Novych "Sensei-I(sk1), (cz2)":
"Všetko veľké je smiešne jednoduché, no dosahuje sa neľahkou prácou."

Tak aj v tomto prípade, už nejeden rok študujem zvyky svojho Živočíšneho princípu, odhaľujem šablóny, ktorými sa Živočíšny rozum cez vedomie snaží mnou ako Osobnosťou manipulovať, prehovárajúc ma k voľbe v prospech matérie. A tu zrazu taký úspech, také pre mňa hodnotné uvedomenie. Vďaka tomu, že sa pootvorilo okienko Duše, začal som tento hlas analyzovať. Veď teraz bol najlepší čas urobiť to, pozrieť sa zboku na celkový obraz. A hľa, čo sa mi podarilo spozorovať – môj problém nie je v tom, že počujem tento hlas, ale v tom, že väčšinu jeho príkazov prijímam ako návod ku konaniu. Teda plním vôľu svojho Živočíšneho princípu a celkovo slúžim Živočíšnemu rozumu, Satanovi.

Charakteristika hlasu v hlave
Vždy hovorí, niekedy šepká, komentuje vznikajúce obrázky a obrazy, ale nikdy nekomunikuje pomocou hlbokých pocitov.
Jeho sféra komunikácie sa nachádza vo verbálno-emocionálnom rozsahu. Nikdy nekomunikuje na úrovni hlbokých pocitov, pretože jazyk pocitov - je jazykom Duše, ale to už nie je jeho sféra, to je sféra Duchovného, on patrí do tohto hmotného sveta. Toto chápanie mi umožnilo jasne definovať, kedy sa nachádzam v pocitovom dialógu s Duchovným svetom a kedy už vediem dialóg so svojim vedomím. Predtým som chybne prijímal hlas v hlave za svoj vnútorný hlas. Trochu sa budem opakovať, všetci sme počuli frázu: "Načúvaj svojmu vnútornému hlasu." Vlastne som to aj často robil. No všimnite si, nikdy nehovoria: "Pocíť, precíť rozhodnutie." Chápem, že takéto frázy nie sú populárne v našom slovníku, takéto frázy možno počuť veľmi zriedkavo a zdá sa, že viem uhádnuť prečo. V prvej fráze nás jasne posielajú na falošnú cestu: či počujeme hlas? Počujeme! Teda to znamená, že tento vnútorný hlas aj existuje. Očividne najvážnejšia zámena, ako som nakoniec pochopil. Ale budem úprimný, tento hlas mi priniesol toľko utrpenia a rozčarovania, že sa to samozrejme nijako nedá nazvať pomocou. Skôr naopak, je ako diverzant, prezlečený za vlastného vojaka, ktorý akoby slúžil tebe, no potom, v najnevhodnejšom momente, odpaľuje most vedúci k Duši.
O tento objav som sa podelil s kamarátmi, s ktorými ideme po ceste duchovného sebazdokonaľovania a oni všetci potvrdili existenciu takéhoto "vyslanca" v svojej hlave. Tiež ich osvietilo pochopenie. Uvedomenia sa začali sypať ako z rohu hojnosti. Mnohí si všimli to, že je veľmi vynaliezavý a prefíkaný. A odhalili, vyjadrené v súčasnom jazyku, "podvod", ktorý spočíva v nasledujúcom. Niekedy tento hlas hovorí "pravdu", takým spôsobom si kupuje dôveru Osobnosti, ale potom presviedča: "Tak vidíš, naznačil som ti a stalo sa tak, ako som ti hovoril a teraz hľaď, aký som dobrý, váž si ma a dôveruj mi!" Ale on takto postupuje zvyčajne vtedy, keď chce v budúcnosti v potrebnej chvíli pritiahnuť pozornosť na seba a odviesť Osobnosť od niečoho, pre ňu veľmi dôležitého a významného, najmä v duchovnej rovine. Ako šikovný trhovec, ktorý chápe skutočné hodnoty, v podstate podvádza Osobnosť, ponúkajúc jej nezmysly za ŠANCU stať sa večnou, t. j. za to, čo má neporovnateľne väčšiu cenu. Myslím, že keď zanalyzujete svoje životné skúsenosti, budete môcť sami odhaliť vo svojom živote kopu prípadov, keď vás hlas v hlave takto "podviedol". Z tohto základu totiž vyplýva druhý bod charakteristiky hlasu.

Veľmi často klame
To je jeho podstata. Jeho hlavná úloha je destabilizovať Osobnosť. Zrodiť v hlave kopu pochybností a tak ďalej. Hoci na akýchsi elementárnych momentoch, napríklad, treba robiť toto, alebo nie. Ako sa hovorí, z maličkej úlohy vyrastie celý ohromný neriešiteľný problém, odetý do brnenia pochybností, ktorý sa niekedy privádza vedomím až do absurdna. Zvlášť obratne podvádza vo vzťahu k duchovnému. Hovorí, že duchovné - to je všetko nezmysel a tak ďalej. Všimnite si, často to tak býva aj v živote, že vás odhovárajú od vykonania pre vás skutočne dôležitých vecí. Ak sa chystáte urobiť nejaký nezmysel, ktorý vám neskôr "vylezie krkom", hlas bude mlčať, alebo naopak podnecovať, vraj, "len rob, všetko bude dobré". Sám som sa o tom na osobných skúsenostiach neraz presvedčil.

Pre lepšie pochopenie seba som si začal zapisovať, čo mi hovorí tento hlas, zapisovať myšlienky, ktoré ku mne prichádzajú. Založil som si zápisník a aby bol experiment čistý, zapisoval som myšlienky tak, ako boli, dokonca aj keď to boli nejaké príkazy k činnosti (áno, áno, práve príkazy, on často rozkazuje). Keď som ich predtým plnil, tak, ako ste už aj sami uhádli, nič dobré z toho nevzišlo. Všetky výsledky som písal do denníka. A tu sa mi odhalil ešte jeden moment. V tomto všetkom som začal jasnejšie zaznamenávať prejavy intuície, šiesteho zmyslu, hlasu Duše, nazvite to ako chcete.
Rozdiel medzi hlasom Živočíšneho princípu a pocitmi, intuíciou, je obrovský. Hlas vždy všetko logicky vyloží do podrobností, až do takých, že ak sa predpokladá komunikácia s ľuďmi, tak on už rovno rieši, kto čo povie a ako to všetko bude, akoby programoval situáciu. Ak však človek vníma intuíciou, potom to cíti približne takto: "Choď tam, tam bude všetko dobre." Najzaujímavejšie je, že toto prebieha aj vtedy, keď logika hovorí opak (opäť - hovorí). To znamená, že v podstate neexistujú žiadne chybné výpočty, modelovanie situácií, jednoducho sa poskytuje hotový výsledok a všetky súvisiace momenty sa "samé" prispôsobujú tomuto výsledku.

Rigden: "Hoci, ak pravdaže hovoríme o najlepšom nástroji vo vzťahu k poznaniu neviditeľného sveta, tak ním je bezpodmienečne samotný človek, ktorý je obdarený schopnosťou prenikať do iných svetov a dimenzií..."
Anastasia: "Inými slovami, človek môže stanoviť úlohu a získať hotovú odpoveď alebo výsledok bez uvedomovania si všetkých zvláštností a podrobností javov, sprevádzajúcich tento proces a jeho mechanizmov pôsobenia. Teda, hovoriac jazykom vedcov, získavať praktický výsledok, obíduc teoretické výpočty. Hoci pre samotných vedcov, z ktorých sa mnohí pokladajú za materialistov, bude toto samozrejme znieť ako nezmysel."


Z knihy Anastasie Novych "AllatRa (sk1), (cz2)"
Je jasné, že rozdiel medzi hlasom a hlbokými pocitmi je obrovský. Duša vie všetko, kde bol začiatok a kde bude koniec, hlas sa snaží všetko spočítať logikou a vytvoriť takú situáciu, v ktorej Osobnosť utrpí maximálnu škodu v duchovnom vzťahu.

"Poznanie neprichádza z rozumu, ale z hlbokých pocitov Duše. Veď človek verí rozumom, ale Pozná – Dušou."
Z knihy Anastasie Novych "AllatRa (sk1), (cz2)"

On nenávidí všetko duchovné
Všimol som si ešte aj takú zvláštnosť hlasu. Keď chodím do chrámov, kostolov, stáva sa, že v mojom vnútri prebieha odsudzovanie Boha, alebo nejakých ikon, obrazov. Predtým, kým som si neuvedomoval prítomnosť tohto hlasu, som pravdaže chápal, že je to všetko od Živočíšneho princípu, no nevedel som, prečo to tak je. Veď ja ako Osobnosť chápem, že tieto myšlienky sú mi úplne cudzie. No kto sa potom prejavuje skrze mňa? Kto to hovorí? Živočíšny princíp nenávidí všetko, čo je spojené s duchovným, pretože na rozdiel od Osobnosti, Živočíšny princíp vie a chápe, že existuje Večnosť, a že Duša je časťou tejto Večnosti. Živočíšny princíp závidí a nenávidí divokou nenávisťou Osobnosť za to, že má možnosť spojiť sa s Dušou a odísť do Večnosti, stať sa súčasťou Večnosti. Ale Živočíšny princíp sa v každom prípade obráti na prach, to je zákon, preto aj tak zúrivo útočí na Osobnosť, odvracajúc jej pozornosť od Duše, aby nedovolil uskutočniť toto spojenie a tým predĺžil svoju existenciu.

"Preto vedomie robí všetko preto, aby predĺžilo svoju existenciu. Nech aj pod troskami budovy, nech aj v stave sub-osobnosti, no pre neho je to život. Ale pre Osobnosť je to smrť."

Z programu "Ilúzia a cesta. Pravda je pre všetkých jedna."

Takisto, keď som s ľuďmi, ktorí dosiahli určité duchovné výšky, pozorujem, že Živočíšny princíp na nich nadáva. Všetko sväté maže bahnom. Pokúša sa vnútri namaľovať obraz, že všetci naokolo sú nepriatelia a tak ďalej. Povedal by som, že programuje k vojne. Keď si spomínam na seba predtým, teraz chápem, ako som sa kvôli jednému slovu proti mne, z pol obratu naštartoval a vstupoval do sporu. Ale najsmiešnejšie na tom je, že sa často stávalo, že človek nemal na mysli to, čo som ja pochopil a hádka sa udiala v podstate o ničom. No kto rozpálil moje vedomie do takej miery, že som len tak, bez analýzy prebiehajúceho deja, vstupoval do sporu?

Odvádza a zacykluje pozornosť

Všimol som si ešte aj nasledovný efekt. Porozprávaš sa s človekom na nejakú tému, nekontroluješ svoj Živočíšny princíp, ale potom ideš a v myšlienkach sa hádaš s týmto človekom, dokazuješ svoju pravdu, vyzdvihuješ nové argumenty. Vediac o hlase, položil som si otázku: "Ale s kým sa ja dohadujem vo svojej hlave?" Vedomie mi namaľuje obraz, zdôrazňujem, práve obraz toho človeka, s ktorým sa dohadujem. Ale ak sa zamyslím, kde je tento človek teraz a kto sa skrýva za jeho obrazom v mojej hlave, tak odpoveď bude jednoduchá - je to vedomie, ktoré sa maskuje za rôzne obrazy. Tu treba doplniť, že sa nutne neobjavujú obrazy negatívne, môžu to byť obrazy ľudí, ktorých máte radi a vážite si ich, ale znova - všetko to prebieha vo vašej hlave. V tejto chvíli komunikujem práve s vedomím a najstrašnejšie je - že mu takto odovzdávam svoj čas a čo je ešte oveľa dôležitejšie, svoju pozornosť, na účet ktorej ono aj žije. Pre seba som pochopil, že ak chcem niečo niekomu povedať, treba to robiť v realite, no neprehrávať dialóg v hlave. Chcem uviesť jeden príklad zo svojho života.

Raz mi zavolal otec mojich priateľov, ktorým som daroval knihu "AllatRa". Veľmi sa mu zapáčili informácie, ale potom nastal jeden zaujímavý moment. Hovorili sme o knihe, keď zrazu povedal: "Žiješ ako farizej. V knihe píšu jedno a ty žiješ druhým." Zarazilo ma to a povedal som mu: "Nebavme sa v osobnej rovine." Náš rozhovor sme ukončili s nepríjemnou príchuťou. Zavesil som slúchadlo a začal sa s ním v hlave hádať, dokazovať svoju pravdu a to, že on nič nevie, aby robil o mne takéto závery. A potom som sa spamätal a povedal: "Stop! S kým sa teraz hádam? Človek položil slúchadlo a ja s ním pokračujem v rozhovore." Keď som sa upokojil, pozrel som sa na všetko z pozície duchovného Pozorovateľa. Bol som akýsi nepokojný, nepáčil sa mi môj stav a chcel som sa ho zbaviť. Zrazu som pocítil to, čo mi nakoniec pomohlo vyrovnať sa s týmto. Rozhodol som sa zavolať tomu človeku a rozpovedať všetko tak, ako to je: o hlase, o tom, že ak som sa zarazil po jeho slovách - tak sú pravdivé. A tu sa hlas vo mne vzopäl, začal mi hovoriť: "Rob čo chceš, len mu nevolaj!" Dokazoval mi, že to nepochopí, najmä čo sa týka hlasu, hovoril, že toto môžeš rozprávať tým, ktorí sú v "obraze", ale iní to nepochopia. A toto bol posledný argument v prospech toho, aby som zavolal. Aj som tak urobil.
Výsledok bol ohromujúci. Povedal som všetko tak, ako som to chápal. Náš rozhovor prebiehal v úplne inom tóne, duševne. Môžem povedať, že sme boli na rovnakej vlne, človek nielen pochopil o hlase, ale tiež povedal, že ho má aj on, a že ho tiež počuje, no nemohol ho pre seba rovnako, ako ja predtým, identifikovať takým presným spôsobom. Ako sa hovorí, rozhovor prebehol v priateľskej atmosfére, srdečne sme sa navzájom rozlúčili, tiesnivá situácia zmizla, akoby ani nebola. A hlas v hlave zmĺkol. Po tejto príhode som rozprával o hlase mnohým ľuďom, tým, ktorí nečítali knihy Anastasie Novych a oni všetci potvrdzovali jeho existenciu.
Ale najjasnejší moment, ako sa mi zdalo, sa udial, keď som toto všetko porozprával môjmu osem a pol ročnému synovcovi. V skutočnosti som to všetko rozprával staršej sestre a mame a on bol jednoducho svedkom rozhovoru. Mylne som sa domnieval, že deti v jeho veku nemusia všetko chápať. Ale zas, kto vo mne takto rozmýšľal? Keď som skončil príbeh, prišiel ku mne, jeho oči sa zvláštne rozjasnili, ale reč sa stala plynulou, vôbec nie detskou. Aké bolo moje prekvapenie, keď začal odhaľovať svoj Živočíšny princíp, usvedčovať hlas v sebe, úprimne povedané, jeho mama a babka nikdy od neho nepočuli také odhalenia a ja tiež. Zo všetkého povedaného ma zaujal jeden fakt. Povedal s ľútosťou, že do 7 rokov ani nevedel klamať! Ale potom sa to v určitom okamihu naučil a v rovnakom okamihu v jeho hlave vznikol hlas. Ako je napísané v knihe "AllatRa", v 5.-7. roku prebieha prvotný vzostup, počiatok formovania Osobnosti. Čiže je to ten moment, kedy Živočíšny princíp, podľa môjho chápania, kvôli dnes prevládajúcim hodnotám v spoločnosti, berie pod svoju kontrolu Osobnosť, usídľuje v nej "hlas", alebo ho aktivuje. V mojej pamäti sa okamžite vynoril presne rovnaký fragment z môjho detstva. Spomenul som si, že kedysi v detstve som tiež nevedel klamať, ale v istý moment vo mne prebehli zmeny a začal som hovoriť nepravdu. To všetko bolo tiež vo veku 5-7 rokov.

"Už som spomínal, že nová Osobnosť v novom tele sa viac-menej formuje v 5-7 rokoch, vtedy u nej dochádza k prvotnému vzostupu. Potom v období pohlavného dozrievania - v 11.-14. rokoch (u každého individuálne) prichádza druhý, silnejší energetický vzostup. Tieto vzplanutia sú v podstate prejavy sily Duše, pôvodne nasmerované na pomoc Osobnosti pri hľadaní ciest duchovného oslobodenia. No sila je sila, dôležité je, cez akú prizmu myslenia prechádza a kam sa potom nasmeruje. Preto je v týchto rokoch pre novú Osobnosť dôležité jej okolie a v prvom rade svetonázor, slová a činy ľudí, s ktorými sa každodenne kontaktuje a všetko od nich nasáva ako hubka: aj zlé, aj dobré, zaznamenávajúc túto informáciu na svoj čistý list vedomia. Tieto prvotné vklady sa odrážajú v ďalšom živote Osobnosti a nepriamo vplývajú na jej životnú voľbu: duchovnú, alebo materiálnu, ktorá v nej bude dominovať a tým predurčovať jej posmrtný osud."
Z knihy Anastasie Novych "AllatRa (sk1), (cz2)"

Samozrejme, napadla ma otázka - existujú snáď nejaké zmienky v histórii ľudstva o tomto hlase? V tejto súvislosti mi naznačili veľmi dobrú myšlienku. Duchovným zdokonaľovaním sa zaoberali rozliční ľudia v rôznych dobách, preto sa oplatí pohľadať, či nezostali zmienky o tomto hlase v posvätných knihách ľudstva. Čo o tomto hovoria rôzne viery, náboženstvá národov sveta? Je možné, že v líčeniach asketických skúseností mníchov existujú zmienky o tomto hlase, alebo o pojme, ktorý my nazývame hlasom Živočíšneho princípu? Poďme sa spolu venovať štúdiu tohto problému a navzájom sa podeliť o informácie v komentároch.


Andrej Michal'čuk

http://allatravesti.com/golos_v_golove._razoblachenie