"... Myslím, že pre vás bude zaujímavé, keď sa dozviete o skutočnom príbehu tej doby."

"Tak teda, piatykrát sa vzorec prapôvodného Zvuku (Svätého Grálu) dostal na svet vďaka Ježišovi Kristovi, a ten, ako musíme poznamenať, keď pobudol na tomto svete a zhodnotil duchovnú úroveň ľudí, neurčoval bez rozmyslu, ale zámerne zveril túto formulu človeku, ktorého považoval po duchovnej stránke za najvhodnejšieho spomedzi všetkých ostatných. A týmto človekom bola Mária Magdaléna, jediná vyvolená a jeho najoddanejší učeník.

 Za tisíc rokov potom, čo Mária Magdaléna odhalila formulu Svätého Grálu, ktorú jej odovzdal Ježiš na Poslednej večeri, sa Svätý Grál znovu dostal na svet vďaka Bódhisattvovi Agapitovi Pečerskému.

 A znova bola daná voľba. Ale ľudia, ktorí získali Grál, neriskovali a nepoužili silu moci nad vonkajším, ako to urobila Mária Magdaléna. Odhalili iba vnútornú silu. Ale rozhodli sa, že poslúžia Máriinej veci a využili svoje získanie zvláštnych schopností k organizácii a rozvoju v tej dobe úplne novej formácie spoločnosti s prevládajúcimi duchovnými cieľmi. Práve títo ľudia založili Poriadok, ktorý dostal neskôr názov templári. "

 

 "A ako títo ľudia získali Grál?" "Úplne som to nepochopil," prehovoril Andrej. "Agapit ho priniesol priamo im?"

"Nie. Agapit, ako Bódhisattva, priniesol Grál na svet, ale nie priamo týmto ľuďom. Ak Ježiš dal Grál konkrétne Márii, potom Agapit náležite, určil žrebom. Keď sa zdržiaval na Blízkom Východe, zanechal na kameňoch nápis Grálu v starom podzemí hory Morie, kde sa kedysi nachádzal palác a chrám Šalamúna. Pričom túto formulu Svätého Zvuku rozdelil na štyri časti. Ten, kto hľadal Grál, sa musel poriadne zapotiť, aby našiel tieto časti, a čo je hlavné, aby správne zostavil túto formulu. ... Keď bol Agapit na Athose (Svätá Hora, Grécko), odovzdal vysoko duchovným starcom niektoré poznatky nielen o Márii, ako nositeľke sily Grálu, ale aj o mieste, kde sa nachádza terajší Grál ... "

 "V čase Agapita žilo na Athose niekoľko duchovne silných starcov. A práve im Bódhisattva Agapit zveril dôkazy o mieste, na ktorom sa nachádza Grál. Práve oni ich mali odovzdať dôveryhodným ľuďom."

"Len odovzdať? A prečo oni sami nevyužili tieto znalosti?" Udivene sa spýtal Viktor. "Agapit len uviedol, kde sa má Grál hľadať a čo sa konkrétne má hľadať, teda štyri kamene s nápismi. Ale nič viac. Aby sa vydali hľadať Grál, dokonca aj s tými znalosťami, ktoré im zanechal Agapit, bolo po prvé potrebné fyzicky prekonať veľkú vzdialenosť. Pretože Agapit schoval Grál tam, kde by sa ho nikto neodvážil hľadať - v Palestíne, v starom podzemí, ktoré sa nachádza na vrcholku hory Moria. Po druhé, vrchol hory Moria bol v tej dobe, ako sväté miesto moslimov, starostlivo chránený a obohnaný vysokou kamennou stenou. "

 

 "Takže okrem toho, že by sa museli dostať do podzemných priestorov Chrámovej hory a nájsť tam ukryté nápisy, bolo treba ešte správne zostaviť všetky štyri časti Grálu a vynaložiť pomerne dosť času na overenie a výpočet správnej kombinácie ... Pričom iba jeden variant je správny a práve on dáva kľúč, ktorý otvára nepredstaviteľnú silu. Ale existuje aj nepravý variant, ktorý odoberá všetku silu. Ostatné varianty sú prázdne a nič nedávajú, len sklamanie. Za touto formulou je sila, ktorá sa zjavuje odnikiaľ. Začiatok kľúča je v začiatku. Pre hlúpeho je to obyčajný nápis, pre múdreho je to kľúč k moci. Preto sa Agapit tiež snažil schovať Grál akoby na viditeľnom mieste, ale zároveň nedosiahnuteľnom pre laikov, ako by to boli obyčajné obrysy na kameni, ale pre mudrca je to cennejšie než všetky poklady na svete."

 "A ako sa poznatky Agapita dostali k templárom?"

"Presnejšie: nie ako sa poznatky Agapita dostali k templárom, pretože oni ešte ako organizácia neexistovali, ale ako bol s pomocou vedomostí o Grále, ktoré zanechal Agapit, založený Rád templárov," opravil ho Sensei.

"Hneď vám o tom poviem. Len aby ste pochopili, ako sa veci majú, povedzme si všetko po poriadku.

 V 11. storočí v súvislosti s tým, že sa na svete objavil Grál, sa značne zaktivizovala aj činnosť archóntov a tá prinášala vážnu hrozbu. Vzniklo nebezpečenstvo, že sa prevráti Monáda, teda že dôjde k úplnému prevzatiu moci do rúk archóntov na celom svete. Aby nedošlo k podobnej katastrofe pre ľudstvo, na scéne zákulisnej strany moci sa objavuje celkom nezvyčajná, nenápadná osoba, ktorej "tieň" sa začne veľmi skoro objavovať pri rozhodovaní prakticky o všetkých dôležitých medzinárodných, politických a ekonomických otázkach. Práve obetavá činnosť tohto človeka značne narušila plány archóntov na dosiahnutie vytúženého cieľa a bola tiež prvým popudom k tomu, čo následne viedlo k zničeniu niekoľkých základných opôr archóntov.

Týmto človekom bol mních z Athosu, zasvätený do toho najsvätejšieho zo svätých - do tajomstva Grálu. V Európe a na Východe v určitých elitných kruhoch ho poznali pod menom Biely Mních. Práve on vytvoril dve mocné organizácie, ktoré aktívne čelili zlu vo všetkých jeho prejavoch (ako v tajnom, tak v zjavnom), a vďaka ktorým boli zvrhnuté v tej dobe významné opory archóntov. Jednou z týchto organizácií bol Rád templárov, druhou - Geliari.

V Európe poznal Bieleho Mnícha len veľmi úzky okruh ľudí. Medzi nimi bol veľmi talentovaný a nadaný mladý človek menom Hugues - najmladší syn grófa de Blois a Champagne. Treba povedať, že táto slávna rodina vlastnila väčšinu bohatých častí grófstva Champagne a grófstva Blois, ktoré boli vo francúzskom kráľovstve prestížne.

 

 Hugues de Champagne a tajomstvo Svätého grálu

Mimochodom, samotný názov slova Grál, ako taký vošiel do každodenného života v určitom zmysle vďaka Bielemu mníchovi. Ide o to, že keď rozprával Hugues de Champagne príbeh o predchádzajúcom vlastníkovi vzorca tohto "Svätého Zvuku" - o Márii Magdaléne, o udalosti, ktorá sa stala pri Poslednej večeri, nazval plytkú drevenú misu, do ktorej Ježiš vyryl nožom znaky - Grálom. Nebol to však žiadny neologizmus, žiadna novinka Bieleho Mnícha. Proste tak v 11. storočí vo francúzskom nárečí znelo slovo, ktoré označovalo druh plytkej misy, ktorá sa používala na servírovanie počas hostín a hodov najbohatších ľudí. Túto plytkú misu francúzsky označovali ako "Graal" alebo aj ako "Gradalis" alebo ako "gradal". A už Hugues de Champagne, ktorý zasväcoval do tajomstiev prapôvodného Zvuku svojich oddaných, ho začal označovať ako Grál. Tým skôr, že slovo grál v tej dobe bolo používané zriedka a dokonca u tých, ktorí ho poznali, nevyvolávalo žiadne asociácie okrem tých, ktoré boli spojené s každodenným životom.

 Huguesovi boli zverené vedomosti o Grále . V súvislosti s tým na konci roka 1093 (keď Hugues po smrti svojho brata zdedil hlavné mesto Champagne - Troyes) sa dvanásť ľudí poverených Huguesom vydalo na tajnú misiu do Jeruzalema. Preobliekli sa, niekto ako pútnik, niekto ako obchodník, niekto ako žobrák a niektorí napríklad ako pomocníci v útulku, v ktorom žila skupina kresťanov, väčšinou pôvodom z Európy. Starali sa o chorých a mrzákov. Ľudia ich označovali za "milosrdných bratov svätého Jána", pretože vedľa domov, kde bývali, boli postavené dve kaplnky. Jedna z nich patrila mužskému kláštoru a bola zasvätená Jánovi, kanonizovanému patriarchovi Alexandrijskému, ktorý bol za svojho života známy svojimi charitatívnymi skutkami. A druhá kaplnka bola ženská, zasvätená Márii Magdaléne.

 Keď ľudia Huguesa, grófa de Champagne, prišli do Jeruzalema, začali zhromažďovať všetky informácie o objekte, ktorý ich zaujímal, a ktorý sa nachádzal na vrchu Moria. Po nociach sa pokúšali skúmať samotný objekt, všemožné prístupy k nemu, a to ako z vonku, tak aj cez podzemné chodby. Tak pracovali takmer rok, kým pri jednej z nočných pochôdzok arabská ochranka nezabila ich druha. Táto udalosť spôsobila, že Arabi ich nežiaducim spôsobom začali podozrievať. A Huguesovi ľudia sa museli vrátiť do Európy.

 Údaje, ktoré za rok zhromaždili boli cenné, ale vôbec nie potešujúce: preniknúť na územie svätostánkov Chrámovej hory, a to bez povšimnutia arabskej ochranky bolo veľmi komplikované, nie to ešte dlhodobé hľadanie v podzemných priestoroch. Ale tento komplikovaný prístup ešte viac motivoval hľadajúcich v tom, aby pátranie po Grále nevzdávali.

 

 Krížová výprava do Jeruzalemského kráľovstva

V tom čase v roku 1094 v Ríme po mnohoročnom boji s Klementom III. o miesto Najvyššieho pápeža nakoniec nastupuje na pápežský stolec Urban II. (Pôvodom Francúz). Od kompetentných osôb poslaných Bielym mníchom dostáva Urban II. "náhodne" informáciu o tom, kde sa nachádza Grál. Viete si predstaviť, čo to znamenalo pre Najvyššieho pápeža, ktorý bol viac než ktokoľvek iný informovaný o existencii Veľkého Tajomstvo Ježiša, ktoré v sebe ukrývalo silu a moc ?! Samozrejme urobil všetko možné, aby Grál získal do svojich rúk, sníval o tom, že bude mať úplnú moc a stane sa jediným vlastníkom kľúčov "od raja a pekla".

Preto, aby dosiahol svoj cieľ, Urban II. dáva do chodu všemožné prostriedky, aby uistil vplyvných biskupov o politických a ekonomických výhodách krížovej výpravy do tejto veľmi nepokojnej oblasti ... Potom, čo bol dobytý Jeruzalem, dochádza k celému radu "záhadných" udalostí. Doslova za dva týždne po dobytí mesta náhle umiera Urban II. bez toho, aby sa dočkal správ o dobytí Jeruzalema. A už o rok potom umiera vo veku 39 rokov vojvoda Gottfried von Bouillon, ktorý bol jedným z vodcov tejto krížovej výpravy a potom prakticky riadil Jeruzalemské kráľovstvo, a zvlášť Jeruzalem. Tento trón zdedil jeho brat Balduin I. z Edessy. Práve tento človek, nie jeho nástupca Balduin II., tajne odovzdal ľuďom Huguesa, grófa de Champagne, štedrý dar - časť priestorov bývalej mešity Al-Aksá na hore Moria, aby sa tam mohli zdržiavať. Teda to isté miesto, na ktorom predtým stál chrám Bohorodičky, umiestnený na starých kamenných základoch. A čo viac, dal im tiež k dispozícii podzemné časti s chodbami, vrátane priestranných starých miestností nazývaných Šalamúnove stajne. Neskôr im kanonici chrámu Pána (ako sa začala označovať mešita "Kubbat as-Sachra" potom, čo ju dobyli kresťania. Mešita bola, ako sa predpokladá, postavená na mieste Šalamúnovho chrámu) dali k dispozícii veľký dvor, ktorý sa nachádzal medzi ich budovou a Šalamúnovým chrámom.

 

 Taký štedrý darček na takom významnom mieste nemohol nespôsobiť údiv mocných tej doby. Tým skôr, že sa objavila informácia, že pod bývalým chrámom Bohorodičky začali títo ľudia viesť akési nepochopiteľné vykopávky. Aby boli rozptýlené všetky zbytočné domnienky, kráľ Balduin dáva vyhlásiť, že títo ľudia (nehľadiac na ich malý počet) sú iba, chudobní vojaci Krista, ktorí si priali chrániť kresťanských pútnikov na ich púti od morského pobrežia do Jeruzalema a späť. A iba svojimi silami odstraňujú závaly na území "Šalamúnových stajní", aby tam mohli chovať svoje kone. Následne ich potom začali označovať s určitou dávkou irónie za "chudobných vojakov Šalamúnovho chrámu". A oveľa neskôr, keď boli medzi týmito zvláštnymi ľuďmi, ktorí sa s nikým nestýkali a žili celkom skryto a v ústraní, spozorovaní rytieri z radov dvoranov, začali ich označovať za "chudobných rytierov Chrámu".

V skutočnosti títo ľudia aktívne hľadali Grál a boli celkom úspešní. Už v roku 1104 našli prvú časť vzorca, ktorá bola vyrytá na jednom z kameňov v podzemí. A keď poverený človek oznámil grófovi de Champagne túto správu, gróf sa okamžite vydal na cestu do Jeruzalema. Odišiel s veľkou družinou rytierov, medzi ktorými bol inkognito tiež Biely Mních. V Jeruzaleme potom prežili nasledujúce štyri roky. Za tú dobu sa našli ešte dva nápisy. Ale poslednú časť sa vôbec nedarilo nájsť. V roku 1108 sa gróf de Champagne vrátil do Európy. A až za šesť rokov sa jeho ľuďom podarilo nájsť poslednú časť.

 

 Odhalenie formule Grálu

 V roku 1114 sa gróf de Champagne znovu náhlivo vracia do Jeruzalema. Ale nájsť Grál to je len polovica úspechu. Teraz ho museli správne zostaviť a odhaliť. A k tomu bolo potreba veľa času. Odhalenie Grálu bolo ale neľahkou záležitosťou. Jeden z tých, ktorí formulu skladali, náhodou zostavil smrteľnú kombináciu a po tridsiatich troch dňoch, po ktorej s ňou pracoval, doslova pred zrakmi prítomných za krátky okamih zomrel. Pričom v jeho tele došlo ku zvláštnym metamorfózam, ktoré prekvapili všetkých svedkov tohto úkazu. V posledných minútach sa zmenil na veľmi starého človeka, ktorý sa podobal vysušenej múmii, jeho telo bolo doslova zbavené vody.

 Grál, to je ohromná sila. Pri nesprávnom zostavení zvukovej kombinácie môže dôjsť k opačnému efektu ... Ale všetci títo ľudia vedeli, do akého rizika sa pustili a každý z nich bol pripravený na osudovú kombináciu, nielen kvôli prísahe priateľstva a oddanosti svojim druhom, ale pre to veľké dielo, ktoré začali.

úryvok z knihy Sensei zo Šambaly, 4. diel,pokračovanie v budúcom čísle...