pokračovanie z minulého čísla ...
 "Nie náhodou sa pečaťou prvých templárov stalo zobrazenie dvoch jazdcov, ktorí idú na jednom koni. Symbol blížencov znamená najvyššie osvietenie, ktoré ukazuje na rozdvojenie človeka po stretnutí s Prapôvodným Zvukom, teda Grálom. Kôň symbolizuje pohyb. V rôznych obdobiach sa používali namiesto koňa aj iné označenia, napríklad loď alebo vtáky, tiež labute, sokoly, teda to, čo bolo rýchlejšie ako chôdza obyčajného človeka, pod čím sa samozrejme rozumie sakrálny zmysel pohybu po duchovnej ceste.''
 
 Popis časti tajného rituálu zasvätenia do vnútorného kruhu Rádu templárov, ktoré zanechal rytier Chrámu Evrard v osobných zápiskoch:
"... Na konci veľkej sviatosti zasvätenia vo zvláštnom povznesení ducha som z celého srdca zatúžil uvidieť to, o čom mi rozprávali ... A potom sa mi to zjavilo. Všetko okolo akoby zmizlo, len zvláštne svetlo mi ožiarilo cestu a priťahovalo k sebe, priamo v samotný zenit najvyšších nebies. Niečo božské a nehasnúce ma rýchlo približovalo k prúdu jasného príťažlivého Svetla. Sila jeho svitu bola ohromná, ale nespaľovala. Pocítil som, že je v ňom prítomné čosi Vysoké a nevysvetliteľné. V radostnom rozrušení som vošiel do oslepujúceho Svetla. A tu, keď sa mi pohľad rozjasnil, som uvidel tvár neopísateľne prekrásnej Panny obostretú žiarivým jasom. Uvidel som ju - samotnú Sofiu! Tento božský obraz nie je možné popísať ľudskými slovami.

 Veľké tajomstvo obklopovalo všetkých okolo. Božská Sofia sa blížila ku mne. Vinula sa od nej nádherná vôňa iného sveta. V rukách držala zlatú čašu v tvare večného kvetu Lásky, ktorý rozvíja množstvo svojich lístkov v božskej čistote ich pôvodného jasu. V čaši sa trblietal zlatistý nápoj. Pokojne položila prekrásna Sofia ruku na moju hlavu, druhou rukou pozdvihla čašu k mojim ústam a začala ma napájať zlatistým nápojom. Blahodarná radosť sa začala rozlievať po celej mojej bytosti. Videl som, ako z čaše ubúda táto trblietavá božská tekutina, vlieva sa do mňa, ale ja som ju v ústach necítil, necítil som jej chuť. Ale jasne som cítil, ako sa nadpozemské teplo začalo rozlievať v mojom vnútri, akoby omývala prázdnu schránku môjho tela: najskôr po rukách, potom po hrudi, bruchu, nohách. A potom naplnilo prudkým tokom nehasnúceho jasu celú moju bytosť od nôh po hlavu, prebúdzalo v mojom srdci nekonečnú radosť a blaho. Keď posledné kvapky tejto zázračnej tekutiny vošli do môjho tela, Sofia sa na mňa nežne pozrela pohľadom plným božskej Lásky. A akoby sa mi niečo vnútri rozdvojilo, rozjasnil sa mi rozum a pocítil som v sebe, že sa mi otvára neznámy zdroj mohutnej sily. Zrazu ma ožiarilo chápanie Nesmrteľnosti, akoby sa otvorili dvere do iného sveta. A odhalila sa mi Múdrosť ...
Tí, ktorí sa zúčastnili môjho zasvätenia, videli niečo iné. Neskôr, keď som bol prítomný na zasväteniach iných, som bol neraz svedkom tohto božského zázraku, ktorý sa odohrával vo svojom nemennom poriadku, ale už s inými. A bolo to takto: Keď sme obklopili zasväteného dookola a všetci sme sa za neho modlili, zrazu prítomných osvietilo jasné svetlo. A toto svetlo vychádzalo od zasväcovaného, ​​akoby v jedinom náraze vzplanul a celý sa  ocitol v objatí nespaľujúceho plameňa. Ešte silnejšie sme sa pohrúžili do svätej modlitby. A toto svetlo bolo neskutočne jasné a natoľko nepriepustné, že cez neho nebolo možné nič vidieť. S narastajúcou vnútornou silou sme prednášali modlitby. Svetlo sa postupne menilo, získavalo neobyčajnú mäkkosť a priezračnosť. A skrz neho sme mohli uvidieť niečo zo skrytého božského Tajomstva - rysy Dieťaťa akoby ponoreného do prvotného oceánu vesmíru. Po tomto krátkom mystériu božské Svetlo zosilňovalo a hustlo a potom znova vzplanulo, rozptyľovalo sa a pred nami bol opäť bežný vzhľad zasväcovaného. "
 
 Odvtedy všetkých týchto ľudí, ktorí boli prítomní pri odhalení Grálu, spájalo nielen skryté tajomstvo, ale aj tá veľká duchovná sila, ktorá z nich urobila viac ako len bratov. Keď získali úplne iný pohľad na svet a pocítili skutočnú silu stvorenia, v podstate získali požehnanie. Zaprisahali sa, že budú slúžiť Bohu, že budú slúžiť svätej veci panny Márie a budú pomáhať ľuďom, kým budú žiť v tele na tomto svete.
 A potom toto vzplanutie, ktoré vzniklo odhalením Grálu týmito ľuďmi ako aj ich pevná viera, mali tiež značný vplyv na nimi vytvorenú organizáciu. Dokonca pri vojnových akciách získavali členovia tohto Rádu neobyčajné vlastnosti ideálneho bojovníka. Svojich nepriateľov prekvapovali výnimočnou odvahou a udatnosťou. Ich chrabrosť vyvolávala úctu dokonca u najsilnejších protivníkov. Štyria bojovali proti nepriateľom, ktorí mali desaťkrát väčšiu presilu, a víťazili nad nimi. Patrili k tým pravým bojovníkom, ktorých sa vtedy nepriatelia báli najviac, a to vďaka ich pripravenosti a dokonca túžbe zomrieť v boji. Silu Grálu využívali priamo iba tí, ktoré stáli pri počiatkoch vytvorenia Rádu, teda úplne prví templári. Grál ako taký s nimi odišiel, zmizol zo sveta. Ale tento obrovský duchovný vzostup vytvorený pri odhalení Grálu aj tajné Vedomosti, ktoré zostali vo vnútornom kruhu, ktorý sa v podstate stal jadrom templárov, to všetko zapríčinilo rast ich vplyvu a moci na celom svete. Vôbec nie náhodou sa heslom Rádu vytvoreným jeho samotnými zakladateľmi stal pokrik: "Vive Dieu Saint Amore!", čo znamená "Nech žije Boh Svätá Láska!"
 
 Verejná a duchovná činnosť templárov
 

Formovanie rádu templárov
Po odhalení Grálu títo ľudia vytvorili svoj Rád s názvom templári. Toto slovo je vytvorené z francúzskeho Temple - "chrám". Inými slovami to bol Rád "chrámovníkov". Tento názov vznikol však ešte v dobe hľadania Grálu, keď títo ľudia boli označovaní za "Rytierov Šalamúnovho chrámu" alebo "rytierov templárov". Formálne viedol Rád rytier Hugues de Payens. Bol jedným z tých, ktorí pracovali vo výskumnej skupine, a v ktorého prítomnosti bola odhalená sila Grálu. Patril ku šľachte de Champagne, bol vazalom a členom družiny grófa de Champagne. Hugues, gróf de Champagne viedol v podstate Rád z Európy. Oficiálne však vstúpil do Rádu oveľa neskôr, lebo zostával do určitej doby v tieni vodcov. Ale za všetkými rozhodnutiami Hugues de Champagne stála ešte významnejšie postava: Biely Mních. Ľudí, ktorí stáli pri prameňoch tohto rádu, bolo pôvodne málo a títo ľudia boli dosť zvláštni. Vďaka Grálu nadobudli obrovskú silu osobného pôsobenia, pretože keď bol odhalený Grál, títo ľudia získali skutočne mimoriadnu silu. Majiteľovi tejto zvláštnej sily napríklad stačil jediný pohľad na to, aby iného človeka prinútil  vykonať akýkoľvek skutok. Táto schopnosť nebola spôsobená žiadnou hypnózou. Základné inštinkty človeka však pri použití tejto sily strácali účinok a poddali sa vôli majiteľa tejto zvláštnej sily. Pre vedu zatiaľ tento vplyv zostáva skrytým tajomstvom.
 
 To bola len nepatrná časť zvláštnych schopností objaviteľov Grálu. Títo ľudia si uvedomovali, akú majú vo svojich rukách moc a zasľúbili sa chudobe, aby nevyprovokovali svoje telesné pudy a túžby, a aby ich nepriťahovali ahrimanovské (materiálne) hodnoty. Rozhodli sa, že svoj život zasvätia boju so zlom na tomto svete, a že budú slúžiť Bohu a pomáhať Márii Magdaléne v jej nebeskom i zemskom dobrodení pre ľudí. Rozhodli sa, že vytvoria takú organizáciu, ktorá by nielen zodpovedala týmto cieľom, ale ktorá by tiež predstavovala spoľahlivú oporu pre tých, ktorí sa vydali duchovnou cestou. Žijeme však v materiálnom svete. Zakladatelia nemali dostatok prostriedkov na vytvorenie organizácie, do ktorej činnosti by mohli byť zapojení noví členovia s cieľom pokračovať v tejto činnosti. Veď nevyhnutné bolo tiež získať priestory, ošatenie, kone, zbrane a iné potrebné veci na tento účel v danej dobe. Z dôvodu nedostatku týchto vlastných prostriedkov sa Huguesovi ľudia vydali "cestou Robina Hooda".
 úryvok z knihy Sensei zo Šambaly, 4. diel, pokračovanie v budúcom čísle