Fyziológia šťastia, alebo stať sa šťastným je jednoduché

On sa prejavuje v jednoduchosti.

Jednoduchosť komplikujúc,

Strácame Ho. 

Ale všetko je tak jednoduché! 

Rigden Djappo

 

Všetci ho hľadajú.

Od nepamäti, tisíce rokov ho ľudia hľadajú... Hľadajú ho muži, ženy, mladí i starí. Za morom, za horami, v ďalekých krajinách v odpovediach múdrych učiteľov, v proroctvách, v tajných knihách... Hovoria o ňom náboženstvá, rozmýšľajú filozofi a myslitelia rôznych dôb a národov, hľadá ho každý človek počas svojho života. Tí nemnohí, ktorí ho podľa presvedčenia ľudí našli, nedokážu jednoznačne odpovedať na otázku, kedy a ako sa to stalo, čo pre to urobili alebo naopak neurobili. Ich rady často neboli vhodné pre ostatných. Výsledkom je, že nikto nedokáže dať skutočnú a zároveň jednoduchú a zrozumiteľnú odpoveď  na otázku, čo to je a ako ho nájsť. O čom je reč? O hľadaní šťastia!

Ako som hľadal šťastie.

Nebol som žiadnou výnimkou z pravidla a ako každý prostý človek som sa snažil nájsť odpoveď na otázku - čo je to šťastie, ako a kde ho nájsť? Moje hľadanie nebolo ani dlhé, ani krátke. Jednoducho bolo... hľadanie môjho šťastia. Hľadal som ho, tak ako mnohí, vo vonkajšom svete - v rodine, deťoch, prestížnom zamestnaní, hmotnom zabezpečení, ktoré mi malo priniesť určitú slobodu. Úporne a dlho som ho hľadal. Keď som dosiahol to, čo som si želal, bol som šťastný. Ale neskôr sa tento pocit rýchlo vytratil, zmizol ako piesok medzi prstami a... a znova hľadanie. Opäť ten istý začarovaný kruh. Tieto krátke záblesky šťastia až bolestne pripomínali hltanie piluliek, ktorých účinok rýchlo pominie. Potom treba hltať ďalšie a ďalšie pilulky. Z toho vznikal neustály zlý pocit, že je to všetko len sebaklam. Stále častejšie prichádzalo nepríjemné poznanie, že v skutočnosti nehľadám šťastie, ale vytváram len ďalšie ilúzie šťastia a míňam na to kopu svojho času a síl. V skutočnosti som roky rozmieňal na okamihy... V určitom momente to začalo byť veľmi únavné. Hlavne vtedy, keď nastalo skutočné hľadanie. Spočiatku prostredníctvom náboženstva, filozofie a rôznych vied (chémia, fyzika, medicína, psychológia) som sa snažil pochopiť kto je to človek? Telo, vedomie, osobnosť, duša? Po analýze získaných informácií hľadanie plynule nadobudlo inú kvalitu. Snažil som sa nazrieť do svojho vnútra, aby som pochopil, kto je človek naozaj, aká je jeho pôvodná skutočná podstata. Začalo prichádzať pochopenie.

Teraz sa už nebudem zbytočne zaoberať podrobnosťami svojho hľadania, ale s radosťou sa s vami podelím o výsledky. Urobiť niektoré vnútorné odhalenia mi v tejto oblasti pomohli knihy Anastasie Novych a najmä jej kniha Allatra. Dosiahnutie šťastia je úplne reálne a nie je závislé na žiadnych vonkajších podmienkach ľudskej existencie. Všetko máme priamo „pod nosom“. Jadro problému spočíva čiastočne vo fyziológii a z časti v energetickej konštrukcii človeka. Ale všetko po poriadku. Takže: Fyziológia šťastia.

Čo je to človek?

Najprv sa poďme stručne pozrieť na to, čo (kto) presne človek je. Nie je to len „chemická továreň“, ktorá neustále pracuje a vykonáva každú sekundu množstvo zložitých operácií. Je to celý vesmír s prejavmi rôznych foriem života, s príslušnými energetickými a vlnovými stavmi. A všetko to spolu súvisí a navzájom sa ovplyvňuje. Chémia tela je veľmi úzko spojená s energiou, to znamená s prehĺbenou fyzikou. Jednoducho povedané, je to dôsledok pôsobenia energií a samotné chemické prvky sú „programovým záznamom“ zaznamenaných vlnových stavov, ktoré sú hustejšie, možno povedať materializovaných energií. Na to, aby molekula hmoty mohla reagovať, potrebuje energiu - primárny impulz (ezoosmózu).

Uvediem jednoduchý príklad z fyziky pre lepšie pochopenie toho, čo bolo povedané. Zoberme si napríklad taký pojem, ako je superpozícia elektrónu. To znamená, že v materiálnom svete sa môže elektrón nachádzať v dvoch stavoch súčasne – v stave materiálnej častice a energetickej vlny. Vďaka tomu sa môže objaviť naraz na rôznych miestach. Ale ak sa vykoná meranie elektrónu, to znamená pozorovanie, tak okamžite prechádza zo stavu vlny do stavu častice. Na tomto základe možno tvrdiť, že pozorovanie, alebo pozornosť, to je sila alebo skôr vektor sily. Kam je nasmerovaná pozornosť človeka, tam odchádza jeho životná energia. Zapamätajme si to. Vďaka kombinácii rôznych chemických prvkov, ktoré sú v určitom vzťahu s rôznymi energiami, sa rodí „živá“ alebo neživá forma hmoty. Rozhodujúcu úlohu v tomto procese zohrávajú najmä druhy energie, ktoré viažu určité chemické prvky do tejto podoby. Človek nie je výnimkou. Preto základné stanovenie jeho tvaru je energetický rám, fantóm, astrálne telo, biopole - nazvať to môžeme rôzne. Jednoducho, je to „matrica“ kombinácií určitých energií. A od toho, v  akom stave sa nachádza táto „energetická matrica“, priamo závisí i fyzické zdravie človeka.

Ako to všetko funguje?

Ďalej si rozoberieme, ako to všetko funguje. Ukážeme si to na príklade duchovnej praktiky „Lotosový kvet“. Pretože je to veľmi stará, prapôvodná, ale napriek tomu celkom jednoduchá, a preto všetkým dostupná, praktika. Bola rozšírená na všetkých kontinentoch, v rôznych časoch, u rôznych národov. Samozrejme, v rôznych kultúrach  mala rôzne názvy. Napríklad, na Východe ju nazývali "Lotosový kvet", v súfizme – dhikr alebo modlitba bez slov. V pravoslávnom kresťanstve bola známa ako "hesychasm" alebo „brána do srdca“. Preto túto praktiku môžeme smelo nazvať medzinárodnou. Technika jej vykonávania je veľmi jednoduchá - svojou  pozornosťou, (spomeňme si, že je to sila) pomocou pocitu lásky (duchovnej lásky) je potrebné stimulovať solar plexus (slnečnú pleteň). Prečo solar plexus a nie nejaký iný orgán? A čo sa deje, keď to robíme?

Prečo solar plexus?

Táto pleteň, ktorá sa nazýva aj brušnou pleteňou (Celiac plexus), predstavuje zväzok nervových uzlov rôznych veľkostí a tvarov, spojených navzájom množstvom vetiev rozličných dĺžok a hrúbok. Nazýva sa tak preto, lebo tvarom pripomína hrubý kruh. Od solar plexu vychádzajú nervy všetkými smermi k orgánom brušnej dutiny ako svetlo zo slnka. No a samozrejme má množstvo nervových zakončení. Solar plexus patrí k najväčším vegetatívnym plexom. Nazývajú ho dokonca „brušným mozgom.

Čo sa deje keď stimulujeme solar plexus?

Takže, čo sa deje, keď človek vykonáva duchovnú praktiku „Lotosový kvet“? Ak sa vnútorný proces cirkulácie energií obrazne premietne na fyziológiu človeka, dostaneme nasledujúci obrázok. Pri cielenej koncentrácii pozornosti na solar plexus s pocitom lásky, dochádza k  podráždeniu nervových zakončení, vrátane nervu s názvom vagus nervus, jedného z dvanástich párov hlavových nervov. Je potrebné poznamenať, že aktivácie solar plexu, ako jeho parasympatickej časti sa zúčastňuje ako pravý, tak aj ľavý blúdivý nerv. Okrem toho solar plexus obsahuje z väčšej časti spoločný zadný kmeň oboch blúdivých nervov. A teraz opäť k našej koncentrácii. Po stimulácii blúdiaceho nervu prechádzajú signály cez distribučné uzly, vchádzajú do hypotalamu, alebo ako ho tiež nazývajú - „primárneho mozgu“.

Hypotalamus.

Hypotalamus - to je vyššie centrum, v ktorom sa zbierajú všetky údaje o vnútornom stave organizmu. Je doslova prostredníkom medzi nervovým systémom, vnútornými orgánmi, telesnými tekutinami. Je to taký prevodník energie. Po prvých impulzoch hypotalamus mení pomer a koncentráciu hormónov, enzýmov solí atď., vo všetkých tekutinách organizmu. Tiež sa aktívne zúčastňuje na regulácii kardiovaskulárneho systému, zažívacieho traktu, telesnej teploty, biochémie organizmu, tiež reguluje biorytmy, pocit hladu, chute do jedla, smädu, vplýva na sexuálne správanie. Hypotalamus samozrejme koordinuje rôzne formy nervovej aktivity počnúc bdením, spánkom, a končiac vytváraním pozitívnych a negatívnych emócií. Zapamätajme si túto dôležitú informáciu.

Kde presne vznikajú emócie a myšlienky?

V hypotalame sa nachádzajú dve centrá - „agathodemon“ a „kakodemon“. V preklade z gréčtiny „agatho“ znamená - dobrý,  „kako“ - zlý a démon - „duch“. Tieto centrá sú čakrami - osobitými polovodičmi medzi jemnou hmotou (z ktorej sami pozostávajú) a nervovým systémom. Prijímajú signály nervového systému, prevádzajú ich na jemnú hmotu a súčasne sami môžu kódovať informácie v signáloch, t.j. myšlienkach. Treba poznamenať, že pri vzniku ako kladných, tak aj záporných emócií, prevažuje aktivita parasympatickej časti nervovej sústavy, jedného z hlavných nervov, ktorým je blúdiaci nerv. A tu sa musíme znova vrátiť k Lotosovému kvetu. 

A znova Lotos!

Čo sa deje pri vykonávaní duchovnej praktiky Lotosový kvet? Keď sa k hypotalamu dostane podráždenie od blúdivého nervu, spôsobené koncentráciou pozornosti na pozitívne pocity, na solar plexus, tieto nervové signály postupne prechádzajú cez obe centrá. Ale pri cieľavedomej stimulácii centra agathodemona pocitom lásky, človek cíti stav blaženosti, vše objímajúcej radosti a šťastia. Je dôležité poznamenať, že pri pravidelnom vykonávaní praktiky sa tento pocit stáva pre človeka prirodzeným. Možno povedať, že časom sa vytvára zvyk cítiť sa šťastným.  A kruh sa uzatvára. Vidíme, že spôsob, ako byť šťastným, je pomerne jednoduchý a nie sú v tom žiadne čary. Ale môžeme povedať ešte viac:

Ak povieme viac, tak:

1.      Ak môžeme hypotalamus prirovnať k dobrému riadiacemu pracovníkovi, tak jeho šéfom je mozgová šišinka, čiže epifýza. Tá vytvára tzv. mozgový piesok v podobe kryštálov. Ich funkcia nie je doteraz vedou spoľahlivo preskúmaná. Predpokladá sa, že v týchto kryštálikoch sú uložené všetky informácie o človeku. Z toho je jasné, prečo tejto žľaze prikladali taký veľký význam mnohé mystické učenia Východu i Západu. Dokonca Budhu často zobrazujú s borovicovou šiškou vo vlasoch. Prečo?

2.      Pretože táto žľaza zohráva dôležitú úlohu v duchovných praktikách. Epifýza tiež produkuje hormón serotonín, ktorý je tiež často označovaný ako hormón šťastia. Vďaka produkcii serotonínu v tele má človek dobrú náladu, cíti príliv sily, nepodlieha stresom a celkovo má veľký tvorivý a životný potenciál. Je tu aj ďalšia dvojstranná zákonitosť: A) pri zvýšení hladiny serotonínu sa naša nálada zlepšuje; B) pri pravidelnom pozitívnom prístupe sa syntéza serotonínu zvyšuje. Naopak, pri akútnom nedostatku serotonínu človek upadá do hlbokej depresie. V noci sa v epifýze syntetizuje hormón malatonín, ktorý reguluje činnosť endokrinného systému, krvný tlak, intervaly spánku a ďalšie funkcie. A čo ešte?

3.      A ešte pôsobením melatonínu, ktorý sa tiež nazýva hlavným hormónom epifýzy alebo „hormónom spánku, alebo oddychu“, sa zvyšuje obsah hormónu serotonín. Melatonín tiež spomaľuje proces starnutia a posilňuje imunitný systém. A je tu ešte jedna dôležitá vec. Podľa fyziológov pripadá maximálna aktivita epifýzy na čas od polnoci do piatej hodiny ráno. Práve tento čas je v mnohých náboženských tradíciách určený pre hlboké modlitby a meditácie. Prečo?

4.      Tu sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu, možno povedať kľúčovému momentu. Podstata tkvie v tom, že epifýza je priamo spojená s dušou človeka. Naši predkovia o tom vedeli, hovorili o tom i niektorí stredovekí učenci, napríklad René Descartes. Tvrdil, že duša sa nachádza hlavne v epifýze, a preto bol blízko k pravde. Dnes, vďaka prapôvodným znalostiam, ktoré priniesla kniha Allatra Anastasie Novych vieme, že duša sa nenachádza vo fyzickom tele, ale v energetickej konštrukcii človeka. Nachádza sa na úrovni solar plexu a je s ním spojená, pretože tento plexus je súčasne aj čakrou. Hovorí sa jej tiež duchovné srdce. Potvrdzujú to aj slová Ježiša Krista: „Hľa kráľovstvo Božie je vo vás.“ (Luk. 17:20-21) a "Blahoslavení  čistého srdca, lebo oni uvidia Boha" (Matúš: 5 : 8). Alebo ako napísal stredoveký básnik – súfi Jalaluddin Rumí: "Zaši svoje oči, nech sa srdce stane okom. A týmto okom uvidíte iný svet." Keď hovoríme o srdci, nemyslí sa tým telesný orgán, ale duchovné srdce. Pokiaľ ide o solar plexus, je priamo spojený s epifýzou. Epifýzu v staroveku nenazývali  inak ako Strážca brány. To znamená, že to bol určitý portál do duchovného sveta, do sveta Boha. Prechodom cez tento portál má Osobnosť možnosť spojiť sa so svojou Dušou. A čo môže byť v živote krajšie?

5.      Šťastie, to je nemateriálna hodnota. Je to zvláštny stav, vnútorný stav ducha, nezávislí od vonkajších podmienok života. Dosiahnuť ho je jednoduché, dokázať to môže každý. Stačí len silná túžba Osobnosti. Veď všetky nástroje, napríklad duchovná praktika Lotosový kvet, ktorá je opísaná v knihách Anastasie Novych, nám boli dané.  S pozitívnym prístupom a vždy s pocitom lásky treba pestovať tento krásny kvietok svojej Duše. A to bude najskutočnejšie, vše objímajúce a všetko prestupujúce šťastie!

Svoje rozprávanie by som chcel ukončiť slovami básne Veľká Kasída od Ibn-al Farida - stredovekého súfijského básnika. Pretože práve v nej prejavil neuveriteľné úsilie opísať to, čo možno len precítiť, dotknúť  sa toho svojou Dušou, ktorá vykonáva  duchovnú praktiku.

           

"I tajné sa zjavilo vo mne naraz

rozsvietil slnko oslnivý svit,

ako posvätný zvitok rozvinul niekto,

skrytý v mojej duši utajený spis.

Nikto a nikdy by ho neprečítal

bez lásky čo zlomila tú pečať.

Tajuplný svet sa v tele odomkol."

 

Prajem všetkým pokoj a dobro. Nech každý vypestuje prekrásny kvietok Duše!

Sergej Chitrun

 

Zdroj: https://sensei.org.ua/article/fiziolog-fortune109