Napríklad ako získali bývalú francúzsku kolóniu Louisianu, ktorej územie sa rozprestieralo od New Orleans, až ku kanadským hraniciam? Mimochodom, v polovici 18. storočia patrili najrozsiahlejšie kolónie na území Severnej Ameriky práve Francúzsku. A to poslúžilo ako jedna z hlavných príčin značného oslabenia tohto štátu v dôsledku mohutnej ekonomickej krízy, ktorú vo Francúzsku vyprovokovali Slobodomurári (výsledok ,pomoci‘ USA zo strany francúzskej vlády v ich ,vojne za nezávislosť‘ ,pomoc‘, ktorá zase mnohonásobne zvýšila štátny dlh Francúzska) a ako jej následok – takzvanú Veľkú francúzsku revolúciu.“

„Takže v skutočnosti to nebolo prejavom vôle francúzskeho národa?“ začudoval sa Viktor. „Bolo to dopredu premyslené? Na právnickej fakulte nám rozprávali o zvrhnutí monarchie, o povstaní, o vláde ľudu.“

Žeňa opäť nevydržal. „To je predsa jasné! Kto tebe - ,služobník ľudu‘, povie pravdu.“

Všetci sa zasmiali.

„Bolo to len ďalšie divadlo Archóntov,“ ťažko si povzdychol Sensei. „Akonáhle bol George Washington menovaný za prvého prezidenta štátu, novovytvoreného Slobodomurármi, tak ihneď, prakticky niekoľko dní na to, začali Archónti aktívne realizovať druhú fázu programu na rozšírenie hraníc USA. Aby bol oslabený vplyv Francúzska v ich amerických kolóniách, o ktoré sa Archónti zaujímali, bola vo Francúzsku zorganizovaná revolúcia. A zas, kto zorganizoval Veľkú francúzsku revolúciu? Slobodomurári so svojimi pomocníkmi z radov masonov, s takými ,ideológmi‘ a ,činiteľmi‘ ako boli Voltaire, Diderot, Rousseau, Robespierre, Marat a iní...“

Voltaire

Denis Diderot

Jean-Jacques Rousseau

Maximilián Robespierre

Jean-Paul Marat

„No, áno, keď ti stúpia na kurie oko, tak úplne zabudneš, čo si v tomto živote chcel,“ rozosmial sa Žeňa.

„30. apríla v roku 1789 prebehla inaugurácia prvého prezidenta USA. Už 5. mája 1789 prepukli búrlivé udalosti Francúzskej revolúcie. Všetko sa udialo podľa starej schémy Archóntov, podľa takej istej, aká bola uplatnená pri založení Rímskeho impéria, pri zničení ,starého dobrého‘ Anglicka, pri vytvorení USA a tiež v iných krajinách. Najskôr prebiehala revolúcia, až potom bola vytvorená republika, následne bola zavedená vojenská diktatúra a nakoniec sa do čela štátu postavila bábka, ktorá bola nútená podriaďovať sa finančnej aristokracii, kontrolovanej Archóntmi. Rovnako to bolo aj vo Francúzsku. Pod pláštikom krásnych hesiel boli ľudia štvaní proti sebe navzájom. Bolo preliatej veľa krvi a následne sa do čela vlády aj tak dostali ľudia, ktorí vyhovovali Archóntom. V roku 1792 bola ustanovená republika. Po štátnom prevrate v roku 1799 bola nastolená Napoleonova diktatúra. A už v roku 1803, mimochodom tiež 30. apríla, poverenec USA, zahájil jednanie s Napoleonom o odkúpení Louisiany. V tej dobe Slobodomurári zorganizovali niekoľko povstaní vo francúzskych kolóniách. Ba čo viac, na týchto územiach bola zahájená agresívna politika osídľovania bohatej a úrodnej zeme Američanmi. No, a Napoleon obdržal návrh, ako popisujú túto udalosť moderní historikovia,“ pousmial sa Sensei, „návrh, ktorý jednoducho nemohol odmietnuť – buď predá tieto územia za ponúkanú symbolickú cenu alebo o ne aj tak príde a nedostane za ne žiadnu náhradu.“

„No, tak to mu teda dali naozaj málo možností na výber,“ okomentoval to Stas.

„Ako to popisujú moderní historici?“ chytil sa týchto slov Nikolaj Andrejevič.

„No áno. Píšu rôzne veci, dokonca to, že sa Napoleon sám rozhodol predať toto územie. Ale vari ich môžeme viniť z takej interpretácii faktov? Historici sú predsa tiež len ľudia.“

„A ako to bolo v skutočnosti?“

Napoleon Bonaparte

„No ako... Napoleon bol figúrkou, ktorú ľudia Archóntov postavili do čela vlády. Práve v dobe, keď vznikol problém s kolóniami, bol Napoleon aktívne pripravovaný na vojny v Európe. Tento človek veľmi dobre chápal, že nemá na výber. Preto urobil to, čo od neho požadovali. Bez zbytočných prieťahov predal Louisianu a za túto ,poslušnosť ‘  bol Archóntami odmenený v roku 1804 imperátorským titulom.“

Takže vojny s Napoleonom tiež nie sú náhoda?“ spýtal sa Viktor.

„Samozrejme. Mimochodom, vojny s Napoleonom, zákon USA o embargu, vojna v Británii v roku 1812 – to všetko podporovalo veľmi intenzívny rozvoj priemyslu v USA.“

„No áno, mali to všetko spočítané,“ horko sa pousmial Nikolaj Andrejevič.

„No, a viete, ako USA získalo španielsku kolóniu Floridu? Použili rovnakú taktiku. Zorganizovali v kolóniách revolúciu a začali drzo osídľovať tieto územia svojimi kolonistami. A potom, po divadielku pre verejnosť, predložili španielskej vláde rovnaký návrh, ako obdržal predtým Napoleon. Zaplatili symbolickú cenu a to len kvôli ‚ uspokojeniu nárokov niektorých veľkých španielskych majiteľov pôdy‘, ktorí boli v skutočnosti figúrkami Archóntov, a pripojili tieto územia k USA. Rovnaká taktika bola používaná aj voči ostatným krajinám, ktoré sa neskôr stali štátmi USA. O Mexiku ani nehovorím. Jednoducho rozpútali s touto krajinou vojnu a bez škrupulí si ,odhryzli‘ polovicu ich obrovského bývalého územia. A potom, aby celému svetu previedli akí sú ,demokratickí‘ zaplatili za tieto teritóriá úplne smiešnu cenu.“

Žeňa si neodpustil komentár: „No áno, najskôr mu upravili fasádu, ošklbali ho, okradli a potom ,amigovi‘ podsunuli drobné, aby bol spokojný, že ho nezmietli z povrchu Zeme.“

„Aj tak sú ,dobrí‘!“ zasmial sa Andrej.

„Vytvorili si veselý štátik,“ vyjadril sa zase Stas. „Všetko stojí na klamstvách, podvode a krádežiach.“

„Tss, vraj že symbol ,slobody a rozkvetu‘, vzdychol si Viktor. „A akú krásnu sochu ešte k tomu vztýčili - ,Lady Sloboda‘ . Ale v skutočnosti...“

Sensei sa zasmial a odpovedal Viktorovi.

„No, povedzme, že prvotný úmysel tejto sochy nebol vôbec spojený s ,lady‘. A čo sa týka symbolu ,Slobody‘... Táto socha bola bezprecedentnou zábavnou kapitolou v príbehu Slobodomurárov. Avšak židovský kňazi si dokázali dokonca i z tohto vytvoriť výhodu: vnútili americkému ľudu sochu ako symbol Slobody a dodnes na tom zarábajú veľké peniaze.

 **********

Predzvesť revolúcie - slávny obraz „Sloboda vedúca národ“ významného predstaviteľa francúzskeho romantizmu, maliara Eugéna Delacroixa...“

„Obraz Delacroixa? A čo je na ňom namaľované?“ zaujímal sa Kosťa.

Ferdinand Victor Eugène Delacroix

„Obraz je venovaný bojom na barikádach júlovej revolúcie v Paríži roku 1830. Je na ňom vyobrazená polonahá mladá žena v antickom odeve, ktorá v pravej ruke drží trojfarebnú republikánsku vlajku a v ľavej ruke zbraň. Vyzýva ľud, aby ju nasledoval na barikády. A za ňou idú ozbrojení Parížania. Táto žena podľa zámeru umelca stelesňovala aj obraz Slobody.

Sloboda vedúca ľud na barikády

„Sloboda vedúca ľud na barikády,“ zamyslene povedal Nikolaj Andrejevič. „Hmm, jemná materiálna zámena duchovných hodnôt. Hotové heslo Archóntov. Veď v podstate to býva tak, že „sloboda“ vedie jednoduchých ľudí na smrť, za skutočnú slobodou malej skupinky, trpiacej prehnanou mániou velikášstva....“

 

Pokračovanie...

Úryvok z knihy “Sensei zo Šambaly IV”.