Vo svete existuje predstava, že Človek sa rodí do tohto sveta preto, aby sa rozvíjal. Nehovorím o škole, inštitútoch a odborných školách, hoci oni tiež majú svoj prínos. Chcem hovoriť o osobnom rozvoji, o tom, práve aké vlastnosti sa vo mne formujú v procese seba rozvoja. Nakoľko budem pripravenejší a skúsenejší v procese života. Chcem hovoriť o tej sebavýchove, ktorá robí zo mňa Človeka (s veľkým Č).
V priebehu života som našiel veľa nástrojov pre sebarozvoj: internet webináre, video-lekcie, knihy úspešných ľudí, rady, life hacking (triky, zjednodušenia). Ale ako červená niť cez všetky rady, knihy aj video-lekcie prechádzalo pripomínanie obrovského významu vedenia si osobného denníka.
O vedení osobného denníka sa zmieňovala väčšina úspešných ľudí našej doby. Osobné záznamy si viedli veľkí spisovatelia, ktorí zanechali "kvety" na ceste čítajúcich pútnikov. Na vedenie denníka spomínajú duchovné osoby. Tak som sa rozhodol zavŕtať sa trochu hlbšie do tejto témy a dozvedieť sa, prečo je tak užitočné viesť si tieto zápisy, ako ich viesť a načo. Spočiatku som zistil, čo si o tom mysleli veľkí spisovatelia a verejní činitelia, prelistoval som internet. 

Vzhľadom k veľkému prívalu informácií a cudzích názorov môže človek stratiť svoju vlastnú mienku o tomto živote, preto je osobný denník vynikajúcou metódou na spoznanie seba a svojho osobného vzťahu k rôznym témam. (Informácia z internetového fóra)
Denník je podľa mňa jednoducho skvelý, ak si ho naozaj nezavádzam samoúčelne. A tak pomáha pochopiť nejaké svoje tajné túžby, čo-to preanalyzovať a o niekoľko rokov je vlastne príjemné niečo prepísať, niekedy je až zvláštne, ako naše emócie uhasínajú. (Fórum)
Nebohý metropolita Joann (Snyčev) žehnal duchovným deťom povinne si každý deň hoci po riadočku zapisovať denník. (Pravoslávne fórum)

Osobný denník - to je pokus vyznať sa v sebe. Taký názor zastávali Kafka, Lev Tolstoj, Kierkegaard.
Sledovať zmeny prebiehajúce vo vedomí. (Blokove denníky)
Zachytiť akúsi emóciu. (Poznámky Cvetajevovej, Susan Sontag)
Zapísať okamih, ktorý sa nikdy nezopakuje a čoskoro bude zabudnutý v "pôvodnej", "nesúvislej" podobe. (Zápisky Rozanova)
Niekoľkokrát som sa púšťal do každodenných zápiskov, ale vždy som to vzdal z lenivosti," - písal Alexander Sergejevič Puškin, keby v hocičom inom, ale práve v tomto druhu lenivosti sú mnohí z nás "solidárni" s veľkým básnikom!..
Denník si viedol aj L. N. Tolstoj. V tomto denníku si vypracoval pravidlá pre rozvoj vôle. Spočiatku boli veľmi stručné: kedy vstávať a líhať si spať, atď.; aké morálne zásady dodržiavať, napríklad opovrhovať bohatstvom, poctami a verejnou mienkou nezakladajúcou sa na zdravom zmysle. Neskôr boli tieto pravidlá doplnené ďalšími, priamo súvisiacimi s posilňovaním vôle a charakteru. Najhlavnejšími boli: "sústreďovať všetku pozornosť na jednom predmete", "robiť všetko podľa možnosti sám", "všetko stanovené plniť", "iba v prípade nevyhnutnosti podnikať druhé aktivity, neukončiac prvé", "myslieť pri každej činnosti na jej cieľ".

Dva roky som nepísal denník a myslel som si, že sa už nikdy nevrátim ku tejto detinskosti. Ale to nebola detinskosť, ale rozhovor so sebou, s tým pravým božským ja, ktoré žije v každom človeku. Celú tú dobu som spal a nemal som s kým besedovať."- Lev Nikolajevič Tolstoj.

"Je to kniha poznámok o všetkom, čo prešlo pred mojimi očami a dojímalo moje srdce, čo som napísala v tichu a samote môjho domu, kde, ako som si myslela, ju nikto a nikdy neuvidí," - zakladateľka japonského štýlu Zuihitsu (doslovne "Ihneď za štetcom"), Sei Šonagon. Nemohla si ani pomyslieť, že položí začiatok nového japonského žánru, ku ktorému sa láska nemôže minúť, lebo rozhovor samého so sebou, s prírodnými javmi zasahujúcimi predstavivosť, je vlastnosťou japonskej duše.
"Viesť denník - to nie je len zapisovať to, čo sa stalo počas dňa, je to príležitosť zamyslieť sa nad svojim životom. Okrem toho, pri čítaní denníka je možné vysledovať evolúciu svojich myšlienok a pocitov," - hovorí otec Stefan (vedúci katedry vieroučných disciplín Pravoslávneho inštitútu sv. Jána Bohoslovca).
"Akí prekrásni, akí dobrí by boli ľudia, ak by si každý večer pred snom pripomínali udalosti celého dňa a rozhodli, čo bolo dobré a čo zlé! Každý deň by sa spontánne pokúšali stať sa lepšími. Tento spôsob by mohol využiť každý. Nič nestojí."(Anna Franková)
"Sebapoznanie," - tvrdil Thomas Mann - "ak len sa mu venujeme s dostatočnou zodpovednosťou, je vo väčšine prípadov prvým krokom k vnútornému prerodu. Pochopil som, že človek, ktorý poznáva seba, nikdy nezostane takým, akým bol predtým."

Ukazuje sa, že práca na sebe začína od sebapoznania a osobný denník je najefektívnejšou metódou sebapozorovania. Veď jediný človek na celej planéte, ktorý ma môže pochopiť na 100% - som len ja sám. Veru nenadarmo hovorili starí proroci, že v človeku sa skrýva obrovský neznámy svet, a že keď spoznáš seba samého – otvoria sa ti hranice sveta.
Hoci to aj boli názorné príklady vedenia denníka, no i tak sa mi ho dlhú dobu nedarilo začať. Tu sú príklady dôvodov, ktoré som si hovoril:
málo času pre vedenie denníka (veď ak ho máš viesť konštruktívne, tak ani žiť nebudeš, iba písať); 

dobre, zapamätám si, pamäť mám výbornú;
vyskytovali sa dôležitejšie veci;
som unavený, hlava to vôbec "neberie", budem písať od zajtra.

Boli to práve tieto výhovorky, ktoré mi nedovoľovali viesť denník prvých pár mesiacov, po tom, ako som odhalil pre seba užitočnosť týchto "osobných zápisov", alebo tie výhovorky, kvôli ktorým som robil významné prestávky. Ale vnútorné motívy predsalen zaujali moju pozornosť a pero hneď písalo kľukaté čiary v mojom osobnom zápisníku. Vďaka týmto zápisom som pochopil, že som sám sebe osobnou brzdou a motívom v rozličných situáciách. Pozoroval som u seba, že večer si dám jasné stanovisko k tej či onej veci, ale ráno ma chytá lenivosť a pochybnosti. Včera sa mi nepáčilo, že saku mne niekto chová nečestne a klame ma, ale dnes sám opakujem podobné aktivity. Často si nevšímam ľudí okolo seba, nevážim si tento okamih, ale jednoducho sa vznášam vo svojich predstavách o budúcnosti, o dovolenke, o tom, že keď čokoľvek získam, budem spokojný (nevnímam život). S pomocou denníka som si uvedomil, že môj život sa stal oveľa zaujímavejším, pretože teraz mám napínavé cvičenie – štúdium seba samého. Vďaka tejto práci na sebe sa mi podarilo zdisciplinovať sa. Teraz jasne chápem, že sa vo mne skrývajú aj chamtivosť, aj lenivosť, aj skryté manipulácie, ktoré sa mi tak nepáčia u druhých ľudí.

Dlhú dobu som nepokladal denník za pomocníka v osobnom rozvoji. Existovalo veľa sporných, nepríjemných situácií a ja som vinil všetkých, len nie seba. Bol som v afekte a mnohé detaily som zabúdal, keď som si ich nezapisoval. Chcel som sa pozrieť na situácie v opačnom stave ako v afekte - a síce v stave dobra a lásky. No tu som si uvedomoval, že si nepamätám detaily situácie.
Mnoho ľudí, ktorí ma hodnotili veľmi zhovievavo, mi hovorilo, že nejednám správne. Začal som si zapisovať a pochopil som, že v mnohých prípadoch – som sa skutočne mýlil. Ale vďaka denníku sa môžem pozerať na situácie z mnohých strán a stavov. Niečo vo mne sa začalo priečiť zápisom, a to niečo hovorilo v myšlienkach: "Nepíš to, aj tak si všetko pamätáš". Prichádzali myšlienky: "Načo zapisovať zdanlivo rovnaké situácie?", - ale teraz chápem, že boli rôzne.

Pomocou denníka som u seba objavil tú časť, ktorá ma chce neustále manipulovať, diktuje mi ako mám žiť, čo robiť a čím sa zaoberať. Pochopil som, že ak vo mne niečo kladie odpor, znamená to, že sa uberám správnym smerom.
Ukazuje sa, že príslovie: "Zmeň seba a svet okolo teba sa zmení." – nadobúda teraz úplne iné zafarbenie. Ako som sa mohol na kohokoľvek sťažovať, kým mám kopu chýb a nedostatkov. Teraz sa predo mnou otvoril obrovský horizont mojich vlastných omylov, ktorých keď sa zbavím, darujem svetu ešte jedného dôstojného Človeka.
 
Autor: Alexander Gogoľ

http://allatravesti.com/dnevnik_kak_instrument_raboty_nad_soboy