Ľudská bytosť počas života predstavuje viacrozmerný priestorový objekt, ktorý je postavený okolo Duše a má svoju rozumnú Osobnosť. Oku viditeľná známa forma a usporiadanie fyzického tela spolu s jeho fyzikálno - chemickými procesmi a kontrolným systémom (vrátane materiálneho mozgu), to je len časť z celkovej konštrukcie človeka, ktorá sa týka tretej dimenzie. To znamená, že sa človek skladá z Duše (s jej informačnými obalmi), z Osobnosti a štruktúry skladajúcej sa z rôznych polí v iných dimenziách (vrátane fyzického tela, nachádzajúceho sa v trojrozmernom priestore).

Obrázok je kópiou z videa - Človek a neviditeľný svet. 

Rozumná Osobnosť 

Čo je to rozumná Osobnosť? V novej konštrukcii, v novom tele sa formuje nová osobnosť - to je to, ako sa každý človek vníma, ten kto robí voľbu medzi Duchovnou a Materiálnou podstatou, analyzuje, robí závery, zhromažďuje zásobu osobných, pocitových a emocionálnych dominánt. Ak dôjde v živote človeka v dôsledku duchovného vývoja ku spojeniu jeho Osobnosti s Dušou, potom vzniká úplne nová, vyspelá Bytosť, odlišná od človeka, ktorá odchádza do duchovného sveta. To je v skutočnosti to, čomu hovoríme "oslobodenie duše zo zajatia hmotného sveta", "odchod do Nirvány", "dosiahnutie svätosti" a tak ďalej. Ak počas života človeka nedôjde k spojeniu Osobnosti a Duše, potom po smrti fyzického tela a zničení energetickej konštrukcie, odchádza rozumná Osobnosť spolu s Dušou na znovuzrodenie (reinkarnáciu) a premieňa sa, pre lepšie pochopenie povedzme hypoteticky, v sub-osobnosť. Po smrti fyzického tela život ľudskej bytosti naďalej pretrváva. V prechodnom stave má guľovitý tvar so špirálovitými štruktúrami.

 

Na fotografii duše je jasne vidieť okrajový obal. Smerom do stredu sa skladá z červenej farby (zvyšky prány - životnej energie), ďalej zo žlto - bielej farby, ostatných energií. Guľovitý tvar má blankytne modrú farbu s odtieňmi svetlozelenej, a má charakteristickú špirálovitú štruktúru víriacu sa do stredu, ktorá má odtiene dúhy a biele flaky.

Obe fotografie pochádzajú z knihy AllatRa.

 

Do tejto formácie je umiestnená Duša spolu s jej informačnými obalmi - sub-osobnosťami z predchádzajúcich inkarnácií, vrátane Osobnosti z predchádzajúceho života. Informačné obaly, ktoré sa nachádzajú okolo Duše - predstavujú pocitové a emočné zhluky, presnejšie povedané rozumovú informačnú štruktúru, ktorú môžeme asociatívne prirovnať k zvláštnemu druhu hmloviny. Jednoducho povedané, sú to bývalé Osobnosti z minulých životov. Týchto sub-osobností okolo duše môže byť veľa, v závislosti na tom, koľko mal človek reinkarnácií. Sub-osobnosť je teda bývalá Osobnosť z minulého života, Osobnosť, ktorá bola aktívna v minulých inkarnáciách a jej Duša. Táto sub-osobnosť si so sebou nesie celú zásobu pocitových a emocionálnych dominánt (pozitívnych alebo negatívnych), ktoré sa nahromadili počas jej života, a sú výsledkom jej životnej voľby.

Spomienky na minulé životy

Osobnosť spravidla nemá priame spojenie so sub-osobnosťami. Preto si človek nepamätá na minulé životy a na skúsenosti získané znalosťami týchto sub-osobností. Ale vo výnimočných prípadoch a za určitých okolností je možný hmlistý pocit déjavu alebo krátkodobý spontánny prejav poslednej činnosti (pred aktuálnou inkarnáciou) sub-osobnosti. Toto je charakteristické predovšetkým pre človeka v ranom detstve. V štúdiách z oblasti psychiatrie existujú zaznamenané prípady detí, u ktorých sa krátkodobo prejavilo správanie blízke hraničiace poruchám osobnosti, hoci u nich neboli zistené žiadne zdravotné poruchy a jednalo sa o deti zdravých rodičov. Tieto deti prejavovali nepredvídateľné a im skôr nevlastné agresívne správanie s nezvyčajnou silou. Ich správanie bolo neprirodzené a neadekvátne k ich veku. 

 

Napríklad jedno štvorročné dievča v zlosti prevracalo stoly, stoličky, veľkú skriňu a nespoznávalo svoju matku, na ktorú smerovalo svoj hnev v podobe obvinenia ako "nie si moja matka", "zomrieš" a tak ďalej. To znamená, že slová ani toto správanie nebolo pre dievča prirodzené, ale skôr veľmi typické pre sub-osobnosť, ktorá prežila reinkarnáciu a nachádza sa v stave "pekla", teda prežíva muky a bolesť. Ďalší deň sa dieťa zase stalo normálnym a správalo sa ako obvykle. To je typický prípad krátkodobého prejavu negativity sub-osobnosti. To najlepšie, čo mohli rodičia v tomto prípade urobiť, bolo aktívne rozvíjať inteligenciu dieťaťa, rozšíriť jeho obzor poznania sveta a čakať na prvý vzostup, kedy sa sformuje nová Osobnosť.

Vzostup novej Osobnosti

K prvotnému vzostupu dochádza spravidla v piatom až siedmom roku života. Faktom je, že v ranom detstve pred prvým vzostupom, môže dochádzať ku krátkodobej aktivácii predchádzajúcej Osobnosti (sub-osobnosti). Kým sa formuje nová Osobnosť, táto sa snaží preniknúť do vedomia a prevziať moc nad človekom. Oveľa častejšie sa ale sub-osobnosti prejavujú u detí medzi tretím a piatym rokom života (obdobie, kedy nová Osobnosť nie je sformovaná), kedy tieto deti začínajú hovoriť z pozície dospelého skúseného človeka. V zriedkavých prípadoch to dokonca môžu byť podrobnosti o ich predchádzajúcom dospelom živote, ktoré v skutočnosti v tomto veku nemôžu poznať. Veľmi často sa tiež stáva, že dieťa vyjadruje múdre názory v určitých otázkach zjavne nepatriacich k detskému mysleniu a niekedy tým poriadne vystraší dospelých. Rodičia by sa nemali takých prejavov báť, a mali by jednoducho pochopiť ich podstatu. Keď sa Osobnosť dieťaťa sformuje, tieto prejavy zmiznú.

Osobnosť a sub – osobnosť

Takže každá sub-osobnosť zachováva individualitu svojho minulého vedomia v podobe túžob a cieľov, ktoré dominovali počas jej aktívneho života. Osobnosť nemá žiadne priame spojenie so sub-osobnosťami, to znamená, že človek si vedome nepamätá na svoje minulé životy. Avšak, na podvedomej úrovni sa tento vzťah Osobnosti a sub-osobnosti udržiava. Sub-osobnosti môžu mať nepriamy vplyv na Osobnosť a postrkovať ju k určitému správaniu, alebo prijať určité rozhodnutia. K tomu dochádza na nevedomej úrovni. Okrem toho, sub-osobnosti sú, obrazne povedané, ako "hmlisté svetelné filtre", ktoré výrazne bránia priamemu spojeniu medzi Dušou a novou Osobnosťou, teda medzi zdrojom Svetla a tými, ktorí ho potrebujú. Sub-osobnosti (ktoré si zachovávajú svoje ego - seba-identifikáciu) sa nachádzajú okolo Duše, môžeme si ich predstaviť ako "rozumné hmloviny". Na jednej strane sú v blízkosti Duše a ovplyvnené touto veľmi silnou anti-materiálnou štruktúrou, takpovediac pociťujú blízkosť "dýchania večnosti", prítomnosť "častice zo sveta Boha". Na druhú stranu sú sub-osobnosti do značnej miery ovplyvnené tlakom hmotnej štruktúry materiálnej podstaty človeka. To znamená, že sub-osobnosti sú zovreté medzi dvoma mocnými silami duchovného a hmotného sveta. Tento neuveriteľný tlak zažívajú na oboch stranách neustále.

Sub-osobnosti predstavujú akési "svetelné filtre" na ceste uskutočnenia spojenia medzi aktuálnou Osobnosťou a Dušou. Stupeň zatemnenia takéhoto "svetelného filtra sub-osobnosti" závisí na minulom živote Osobnosti a ňou nahromadených dominujúcich životných rozhodnutí, preferencií, pocitových a emocionálnych priorít. Napríklad, ak bol človek v minulom živote dobrý, láskavý a urobil veľa pre svoj duchovný rozvoj, ale nie toľko, aby sa konečne vymanil z hmotného sveta, potom v tejto jeho sub-osobnosti bude viac pokoja a menej vibrácií. To znamená, že prostredníctvom tohto "svetelného filtra" budú energie a impulzy od Duše lepšie prechádzať do vedomia novej Osobnosti. A ak človek celý svoj minulý život strávil s prioritou materiálnych hodnôt, potom tento "svetelný filter sub-osobnosť" bude mať hustejšiu štruktúru kvôli vyšším vibráciám, tj. jeho prepúšťacia schopnosť "svetla" pochádzajúceho od Duše, bude oveľa horšia. To môžeme asociatívne prirovnať ku sklu znečistenému sadzami, ktoré narušujú, alebo horšie prepúšťajú pravé svetlo. Inými slovami, čím viac v človeku za života dominovala jeho Materiálna podstata, prevládali materiálne hodnoty, tým zložitejšie sa mu potom povedie, pretože bude nositeľom väčšej miery skreslenia. A ak je týchto sub-osobností so silnými "svetelnými filtrami" veľa, je pre teraz žijúcu Osobnosť veľmi ťažké vyrovnať sa s vlastnou Materiálnou podstatou, veľmi ťažké odbočiť z cesty materiálnych dominánt a pocítiť svoju Dušu. Je však potrebné pochopiť, že aj keď sa človek nachádza v tejto situácii, nikdy nie je neskoro túto situáciu zlomiť, pretože Osobnosť má životnú silu a právo voľby ... Inak ju čaká to isté, čo teraz zažívajú jej sub-osobnosti. 

Peklo sub-osobností a strach zo smrti

Mimochodom, práve skúsenosti sub-osobností nepriamo ovplyvňujú prejav človeka na podvedomej úrovni strachu zo smrti. Spôsob, akým sa tieto sub-osobnosti cítia v novej Osobnosti je, povedané jazykom náboženstva, pre nich skutočné "peklo". Po smrti tela Osobnosť, ktorá sa stala sub-osobnosťou, dostáva svoje skúsenosti a pochopenie toho, čo je v skutočnosti materiálny svet, čo je to Duša a aký je jej význam pre ľudskú bytosť. Ale v konštrukcii nového tela sa sub-osobnosť už nachádza v zúfalom stave spútaného rozumu, ktorý všetkému rozumie, zažíva silné pocitové a emočné bolesti, ale nemôže nič robiť, vrátane toho, že nemôže svoje skúsenosti odovzdať novej Osobnosti. To je rovnaké, ako by ťa zavreli v tele, ale telo už neslúži tvojmu vedomiu, nepodriaďuje sa a nepočúva, čo mu povieš. Inak povedané ti vôbec neslúži a žije si samovoľne. A ty si to všetko uvedomuješ, ale nemôžeš nič robiť, len cítiš neuveriteľne hrozný tlak, znovu sa opakujúce rovnaké chyby novej Osobnosti a svoju bezmocnosť zmeniť smer vektora vynaloženej životnej energie. 

Fóbia

Mimochodom, odtiaľto vzniká aj strach, napríklad klaustrofóbia. Korene hlavných príčin, prečo vzniká toto skreslené vnímanie priestoru, ktoré vyvoláva hlboký pocit strachu a paniky u človeka, sú spojené práve so sektorom štruktúry človeka, kde sú umiestnené sub-osobnosti. Napríklad, prečo ľudí priťahuje slogan "žiť večne v tele", ktoré používajú mnohé sekty a náboženstvá? Psychológovia to zvyčajne spájajú s tajnými túžbami človeka, ktoré vznikajú ako odozva na iracionálny strach zo smrti (Tanatofóbia). Táto fóbia má určité prejavy správania, ktorých cieľom je buď sa vyhnúť predmetu fóbie, alebo znížiť strach pomocou určitého konania (dodržiavanie náboženských pravidiel, rituálov, prejavom zvýšeného záujmu o také informácie, ako je "večný život v tele", atď.). To znamená, že sa ľudia za to všetko akoby schovávajú pred vnútorným konfliktom, ktorý nedokážu vyriešiť, a ktorý vyvoláva iracionálny strach, ktorý je navyše sprevádzaný zlými predtuchami. Odkiaľ vlastne tento strach a obavy vznikajú? Z podvedomia a je to spojené s pocitovými, emočnými a desivými stavmi sub-osobností, ktoré už majú praktické vedomosti o tom, čo je to smrť a znovuzrodenie. Obrazne povedané, kvôli strachu z nedosiahnuteľnosti Večnosti pre nich, a následne aj ich nevyhnutná smrt, vzniká u ľudí túžba žiť v tele "večne". To je len jedna z túžob Materiálnej podstaty a jej zámena (podvedomá) toho, k čomu Duša tiahne.

 

Oslobodiť sa z kruhu reinkarnácií 

Ak sa človek počas života dokáže duchovne rozvíjať do úrovne, kedy môže, ako duchovne zrelá Osobnosť vystúpiť z cyklu znovuzrodení, jeho sub-osobnosti, ktoré sú informačnými štruktúrami, budú zničené. Každá existujúca hmota je len informačná vlna, a človek tiež. Práve na uloženej informácii závisí, či je pred tebou napríklad planéta, baktéria, stolička, alebo človek. Ale v človeku je Duša, to ho odlišuje od akejkoľvek inej hmoty. Duša nie je informačná štruktúra, pretože nepatrí do materiálneho sveta, je z úplne iného sveta - sveta Večnosti ... Takže človek s celou jeho mnohorozmernou štruktúrou v materiálnom svete (vrátane jeho Materiálnej podstaty), je práve informačnou vlnou. A Duša je to, čo je v človeku skutočné, je to hlavná časť človeka, na ktorej je sústredená celá štruktúra! Všetko ostatné je len dodatočná informácia pre rozvoj, ktorá sa po dozretí duchovnej Osobnosti, po jej splynutí s Dušou (po duchovnom oslobodení) jednoducho diferencuje, teda prestane existovať ako organizovaná štruktúra. Jednoducho povedané, v ľudskom ponímaní je táto informačná vlna zničená, ale v skutočnosti sa premení do inej podoby, veď informácia ako taká (informačné tehly, z ktorých sa skladá všetko) nie je zničená.

 

Životná šanca

Osobnosť sa môže vedome duchovne rozvíjať, spojiť sa s Dušou a oslobodiť sa za jeden život! V skutočnosti je to ľahké. Keď sa človek v tomto živote snaží rozvíjať duchovným smerom, ale nedostatočne sa snažil, v budúcom živote budú podmienky pre novú Osobnosť lepšie. Tým sa rozšíria možnosti pre jej duchovný rast, ale tiež sa posilní odpor zo strany Materiálnej podstaty. A znova (pokračovanie, alebo ukončenie utrpenia sub-osobnosti, osud Duše a Osobnosti) bude závisieť od individuálnej voľby novej Osobnosti. Každý živý človek má šancu oslobodiť svoju dušu! Rozhodujúcu úlohu tu zohráva najmä osobná voľba človeka, jeho cieľavedomosť, práca na sebe samom a jeho vytrvalosť v dosiahnutí duchovného cieľa. Takéto premeny sú spojené výhradne s premenou vnútorného sveta človeka. Ak sa človek snaží zmeniť svoje vonkajšie podmienky a vnútorné nemení, nebude to mať žiadny význam.

 

Všetky informácie v tomto článku sú Znalosti, obsiahnuté a rozpracované v encyklopédii prapôvodných Znalostí - knihe AllatRa. Článok (v neupravovanej podobe) je určený k voľnému šíreniu.