T: Igor Michailovič, čo ľudia nevidia? Čo sa globálne s nimi deje?

IM: To je dobrá otázka: "Čo ľudia nevidia?" Ľudia nevidia nič. V skutočnosti, keď vezmeme človeka ako Osobnosť, ako diváka, ktorý sa nachádza v divadle života, tak človek nevidí to podstatné. Ľudia nevidia, že sú Osobnosťou. Ľudia nevidia a nechápu to, že sa skutočne môžu stať nesmrteľnými. Nevidia a nerozumejú elementárnej veci - prečo sú tu, teda tomu najjednoduchšiemu – zmyslu svojej existencie.

V čo dúfajú? Ako zvyčajne: v to, na čo si zvykli v detstve, čo ich naučili. A čo ich naučili? Aby boli rozumní, počúvali vedomie, boli mazaní, prežívali. Žili a prežívali kde? Toto je správny výraz: prežívať. A opäť platí -žiť, to je správne. A žiť dobre - je tiež správne. Ale kde žiť? Večný život sa zamieňa za dočasnú existenciu. A čo sa deje s človekom? Je ako slepec. A to, čo mu ukazuje vedomie ... No samozrejme, ukazuje mu: "Tu je strom." Človek sa priblížil, dotkol sa - strom. "Tu je kameň." Človek podišiel bližšie, dotkol sa, áno, je to kameň. Môže ho zdvihnúť, je ťažký. A vedomie hovorí: " Možno o tom pochybovať? Veď veda to tiež potvrdzuje. A vy hovoríte o nejakých duchovných veciach".

A kto to potvrdzuje? A prostredníctvom čoho to potvrdzuje? Prostredníctvom vedomia. A čo je to vedomie? Človeku sa vždy zdá, že vedomie - to je on. Ale je to naozaj on? A tu je najväčšie tajomstvo a najväčšia slabosť toho, koho nazývajú diablom alebo systémom. V tom je jeho slabosť.

Mnohí tvrdia, že moc Satana spočíva v tom, že sa mu podarilo dokázať, že neexistuje. Ale každý človek, ktorý nastúpil na Duchovnú cestu a začal spoznávať všetky zložitosti tejto cesty, jej jednoduchosť a krásu, prvé čo vidí je, že vedomie nie je jeho a neslúži mu. Vedomie je tým diktátorom, časťou systému, ktorý ním manipuluje a robí z neho, slobodnej Osobnosti, otroka. V tom je zmysel.

Ale aby to človek uvidel, musí v prvom rade túžiť po vnútornej slobode. Nie chcieť, nie si želať, ale túžiť. Musí sa to stať jeho potrebou. A keď človek cíti túto potrebu, vtedy môže prejsť touto cestou. A ak len "chce" a želá si", tak všetky "chcem a želám si" i tak prechádzajú cez vedomie. Ak všetku svoju skúsenosť s "duchovnou cestou" ,nazvime ju tak, v úvodzovkách, prepúšťa cez svoje vedomie, bude schopný niekam prísť?

Tiež ste sa v tom zmietali. No a čo? Je možné dosiahnuť niečo cez vedomie? Nič. Pretože urobí všetko, aby ste sa neposunuli dopredu. Prečo? Pretože opäť, zákony hmoty: "rozdeľuj a panuj", " vlastni aj keď len dočasne, ale vlastni. Je to oveľa lepšie ako nemať nič, tu v materiálnom svete".

Ž: No áno, ale ak vedomie stráca svoju moc nad Osobnosťou, tak to jednoducho nemôže prežiť. Je tu taký moment a je veľmi dôležité ho pochopiť, že dokonca aj potom, keď sa človek počas života duchovne oslobodí, vedomie stále zostáva v jednom komplexe s telom. Ale keď skutočne získaš túto vnútornú slobodu, keď naozaj cítiš Duchovný svet a každý deň ním žiješ, stáva sa neoddeliteľnou súčasťou tvojho života. No a samozrejme, ovládanie vedomia sa stáva veľmi jednoduchým. Prirodzene, že vedomie pokračuje v agresii voči tebe ako Osobnosti a stále sa ti snaží cez šablóny vnútiť svoje programy. Avšak osobnosť už chápe, v čom je pravda. A v tom je zmysel. Treba poznamenať, že vedomie útočí oveľa menej, pretože tento proces sa preň stáva jednoducho nevýhodným, nerentabilným.

A keď už telo dožije svoj pozemský čas, slobodná Osobnosť, ktorá ešte za života tela dosiahla duchovné oslobodenie, jednoducho odchádza do svojho Rodného domu, vracia sa do Duchovného sveta. Ale vedomie prestáva existovať navždy. A práve keď Osobnosť prahne, keď cíti tieto vnútorné impulzy, keď skutočne odpovedá na vnútorné volanie, na duchovnú Lásku, na pocity, ktoré vychádzajú z Duše, najmä preto, keď sa duchovne oslobodzuješ, vedomie o tom vie a veľmi sa bojí smrti fyzického tela, pretože preňho tento proces, rovnako ako pre fyzické telo - znamená jednoducho smrť.

IM: V podstate, áno. Táto časť systému, nazývaná ľudské vedomie, v skutočnosti prestáva existovať po smrti duchovne oslobodeného ľudského tela. A systém tiež stráca moc nad človekom, keď sa človek duchovne oslobodí počas svojho života, stáva sa slobodným - to je zmysel slobody. Je slobodný! To znamená, že ovláda svoje vedomie.

Kdekto hovorí: "Ovládam svoje vedomie, je to moje vedomie, robím to, čo chcem." Veľa sme o tom hovorili. Tak si sadni s ceruzkou a kusom papiera a zapisuj všetko, čo ti ukazuje a rozpráva. A potom si to prečítaj a pozri sa: chcel si to? Objednal si si tieto myšlienky? Objednal si si tieto želania? A prečo sa to všetko deje?

IM: Áno, môžeme sa pokúsiť dokázať z hľadiska psychológie, neurofyziológie a ďalších vied, prečo je to tak, prečo vedomie ukázalo práve toto... jeho šablónovitosť. Celá psychológia je založená na šablónach vedomia, aby to bolo jasné. Študujú tieto šablóny a učia sa techniky manipulácie s týmito šablónami pomocou iných šablón. Opäť tá istá palica, len s opačným koncom.

Živý rozhovor: Od vopred mŕtveho k večne živému - Vedomie a Osobnosť