Mám rada históriu pre tie lekcie, ktoré nám predkladá, pretože to, čo sa deje teraz, už niekedy bolo – aj pred sto, aj dvesto aj tisíc rokmi. História nás učí znova a znova a kým si úlohu neosvojíme, budeme stále len chodiť v kruhu. Staroveká Chazarská ríša je príkladom toho, čo sa stane, keď sa príliš ľahkomyseľne zaujíma postoj k významu jedného jediného človeka na celú svetovú históriu.

O Chazarskom kaganáte už bolo napísané veľa, tento článok neašpiruje na historickú analýzu, tým nech sa zaoberajú historici. Budem operovať s faktami a fakt, ako hovoril rešpektovaný Bulgakov, je najneústupnejšou vecou na svete. Pridala by som ešte logiku, proti ktorej nemôžeš argumentovať.

Takže, Chazarská ríša bol štát, ktorý existoval viac ako tristo rokov od roku 650 do roku 969. Rôznorodé obyvateľstvo tvorili hlavne kočovné kmene, ktoré sa usadili v ústiach troch riek vrátane Dnepra a Volgy, ako aj pri troch moriach. Tento štát zaberal nemysliteľné územie od Krymu po Afganistan. Celý severný región Čierneho mora, Azovského mora, severozápadnú časť Kazachstanu, východnú časť Európy atď.

Ak sa pozrieme na mapu, pochopíme, že sa celkovo nezariadili zle. Spočiatku bol tento pestrý národ neagresívnym, agrárnym štátom, vyznávajúcim rôzne náboženstvá, ale trvalo to nedlho, kým moc neuchopili Židia, ktorí prišli z Perzie. Neobyčajne sa im zapáčila výhodná poloha území Chazarska a okamžite sa dovtípili, že tu sa možno priživiť. Neprešlo ani pol storočia, ako sa nenápadný štát stal Mega silným, významným, veľmi vplyvným, rozrástol sa ako nádor. Bol to jeden z prvých štátov-parazitov. Žili len z poplatkov a daní. A dane bolo od koho vyžadovať: Veľká hodvábna cesta z východu do Európy, cesta od  Varjagov (Vikingov) do Grécka – zo severu na juh. Po týchto cestách prechádzalo veľa kupcov, od koho teda požadovať, ak nie od nich, za právo prechádzať Chazarskou ríšou? Okrem toho vyrubovali dane blízko ležiacim slovanským územiam za to, že boli garantmi ich bezpečnosti pred ostatnými štátmi. Peniaze zo vzduchu. Potom dobre rozbehli trh s predajom otrokov a ich hlavnými otrokmi boli, samozrejme, Slovania.

Štruktúra moci bola v Chazarskom kaganáte veľmi zaujímavá. Na čele sedel kagan, považovaný za bohorovného, keďže pozerať na neho nebolo možné, ináč bolo možné umrieť na mieste. On rozhodoval o tom, kto sa má s kým oženiť, v podstate šikovne miešal falošné karty medzi zástupcami národov. Totiž v Chazarskej ríši boli čierni Chazari – prevažujúci národ a bieli – predstavitelia vrcholu moci. Kaganovi pomáhal vládnuť, presnejšie bol prostredníkom medzi ním a ľuďmi, zasvätený  šabatbej, ktorý jediný sa mohol pozrieť na panovníka. Tohto zasväteného vyberali spomedzi čiernych chazarov. Keďže kagan vyznával judaizmus, hoci nevnucoval svoje náboženstvo svojmu ľudu, ale tajne vydával židovky za najvýznamnejších, najvplyvnejších a najbohatších chazarov. Podľa židovských zákonov sa synovia, narodení židovke, tiež stávali židmi a preto sa čoskoro všetka moc, ziskové obchody a celá administratíva ocitli v rukách židov. A potom sa obyčajní ľudia stali bábkami v rukách prisťahovaných chamtivých cudzincov.

Štát – parazit sa rozrastal a čoskoro susedné štáty, nielen kupci, pocítili ruku tohto parazita na svojom krku. Ale to bol len začiatok. Ako už bolo spomenuté, krajine vládol kagan, ktorý vedel veľa o riadení sveta, o tajomstvách a skrytosti toho, ako si podriadiť a rozvrátiť svet. Trvám na tom, že naši predkovia Slovania, vtedy ešte predkresťanskej Rusi mali absolútnu pravdu, keď hovorili, že Chazari – to je temnota. A táto temnota bola nielen vonkajšou, materiálnou hrozbou, ale aj vnútornou – skutočnou hrozbou pre čistotu duše.

Kagan bol vyškolený špeciálnymi učiteľmi – rochdanitmi, ktorým za svoje učenie štedro platil zlatom. Toto učenie bolo jednoduché a zložité zároveň – sionistické tajomstvá ovládania sveta sa nezmenili po tisícročia: zotroč národy, vnúť im otrockú ideológiu a ostatné nie je dôležité, ľudia sami urobia všetku prácu. Prečítajte si o archóntoch, je to jedno a to isté.

Práve od toho momentu sa judaizmus a ľudia, ktorí ho hlásali, stali synonymom podvodu, lži falošnosti a chamtivosti. No a ničím nevinní Židia dodnes pykajú za tajné vládnuce špičky, ktoré nijako neutrpeli ani počas holokaustu. Nájduc národ, ktorý bude večne pykať za svoje náboženstvo, vládnuca elita robí svoje temné diela až doteraz, čím od seba odvracia pozornosť.

Posvätné znalosti, s ktorými sa zoznámil kagan veľkej Chazarskej ríše, pomohli postaviť okolo tohto štátu neviditeľný štít, chrániaci ho pred nepriateľmi... pomocou zlata. Totiž bielych Chazarov pochovávali tajne v stepiach, kde nenájdeš ani náhrobky. A s nimi, ako je známe, aj všetko ich zlato. Ale zlato v tomto prípade plnilo oveľa zaujímavejšiu úlohu, ako len pochovanie, tvorilo základ ochrany Chazarskej ríše. V priebehu času sa tieto hroby v podobe hada, hryzúceho svoj chvost, stali spoľahlivou ochranou pred Kyjevskou Rusou a všetkými, ktorí mohli zatúžiť po zemiach štátu-parazita.

V Chazarskom kaganáte mohol prostý ľud máločo, no raz... akosi vyšiel zákon, ktorý dovoľoval všetko a nazýval sa „Plať a konzumuj“. Človek mohol urobiť všetko, čo sa mu zachcelo, ale musel za to zaplatiť... ak mal peniaze. Bolo možné nadávať človeku, ale najprv za to zaplatiť, bolo možné niekoho zmrzačiť, dokonca zabiť, ale zaplatiť za to zlatom. Ľudia, ktorí po stáročia nič nemohli sa z takej slobody jednoducho zbláznili! Začal skutočný chaos. Ľudia používali alkohol a drogy priamo na uliciach, dokonca aj ženy! Všetko bolo dovolené. Plať a konzumuj! Zároveň s touto slobodou sa objavili podivné dane, ktoré boli predtým neznáme. Za dážď, za slnečné svetlo... Prišlo to až do bodu, že ľudia stavali domy bez okien, aby platili menej daní. Rozprávka? Pozrite sa na súčasnú situáciu vo svete, v našej krajine. Nemyslím, že peniaze zo vzduchu dnes nie sú aktuálnou témou.

Do krajiny slobody prichádzali ľudia z iných krajín, ktorí tiež chceli pocítiť túto najchýrnejšiu slobodu. Doslova za niekoľko rokov sa Chazarská ríša zmenila na štát, ktorý nemal precedens vo svetovej histórii. Rozvrat, násilie a chamtivosť ovládli vedomie obrovského národa. Kyjevskú Rus ohrozovala sila, nad ktorou už nie je ľahké zvíťaziť mečom, ale jeden človek sa o to pokúsil.

Kyjevské knieža Svjatoslav a všetko, čo je s ním spojené, je ovenčené takými historickými nezrovnalosťami, takými tajomstvami a protirečeniami, že je ťažké povedať, kým v skutočnosti bol tento posledný panovník, vyznávajúci rodnoverie (pozn. – jazyčníctvo, pôvodná viera Slovanov). Jedno tvrdia všetky zdroje unisono – mal násilnícku, neovládateľnú, bojovnú povahu a protivil sa zavedeniu kresťanstva, ktorému sa plne podriadila tiež jeho matka Oľga. Prívrženci názoru, že Chazarská ríša bola kultúrnym, civilizovaným a rozvinutým štátom, ho nazývajú barbarom. Tí, ktorí naplno prešli na jazyčníctvo a zvolili si chodiť vo vyšívaných košeliach a neholiť si bradu, robia z neho kult. Som proti skresľovaniu, som za logiku.

A teda, mladý knieža, ktorý mal, ako hovoria historické pramene, v čase výpravy proti Chazarom dvadsaťdva rokov, sa v čele svojej družiny, ktorá mala len niečo vyše tisíc ľudí, vydal proti Chazarom. Je pravda, že túto vojnu si želal už Oleg, ktorý bol živiteľom Svjatoslavovho otca Igora. Ale práve Svjatoslav pocítil v sebe silu vykonať tento hrdinský čin a odťať hlavu hadovi, ohrozujúcemu jeho ľud. Pochod bol veľmi, veľmi zvláštny, pretože družina obišla všetky cesty a prekážky chazarských hliadok a splaviac sa po Volge, objavila sa ako spod zeme pri múroch Itilu, hlavného mesta Chazarskej ríše! To nikto neočakával, sformovať vojsko, zvolať žoldnierov nebolo času, preto Svjatoslavova družina nebojovala dlho. Samotný s Bohom spojený kagan vyšiel do boja so Svjatoslavom, ale to málo pomohlo. Vojská boli porazené, Itil, ktorý vlastne nemal veľký obchodný význam, ale mal veľký náboženský význam, bol zničený do základov. Had uvoľnil chvost.

Potom v oblasti severného Kaukazu Svjatoslav spustošil mesto Semender a až potom na Done mesto-baštu Sarkel, kde oddávna stála obrovská socha Mitru s vencom na hlave a fakľou v ruke a medzi nohami tejto sochy sa plavili kupci, platiaci dane za prechod. Na mieste mesta Sarkel postavili Svjatoslavovi vojaci Bielu vežu, aby všetkým ukázali, že tu teraz niet štátu – parazita. Divoch nenechal kameň na kameni v mestách, ktoré boli najvýznamnejšie pre vládnucu špičku Chazarska a tento nadutý mocný štát praskol v jedinom okamihu ako mydlová bublina. Možno veľa hovoriť o ekonomických výhodách pre Rus z víťazstva v tejto vojne, ale najväčší prínos bol v tom, že po zdecimovaní chazarskej vládnucej špičky jej vzal posvätnú silu, ktorú získavala zo zlata a ona sa na stáročia ukryla v iných štátoch.

Avšak spôsob života, takzvaná sloboda a jej ideály sa ako infekcia šírili po svete a nakazila sa ňou dokonca aj Stará Rus. Svjatoslav rozmetal osie hniezdo a ľudia, ktorí okúsili hriech a vieru v to, že všetko možno kúpiť za peniaze, sa rozbehli kam ich oči viedli po najbližších krajinách s prosbou o záchranu. Kričali a pohoršovali sa nad správaním barbara Svjatoslava, sľubujúc nešťastie aj ostatným národom: „Nás pobili, aj vás pobijú“. Slovanský národ ich prichýlil s láskou v duši, tým viac, že sama kňažná Oľga nepodporila ťaženie svojho syna. Od tých čias vírus slobody a otrocké myslenie, podporené ideou otroctva z kresťanstva, ktoré zaviedol už syn Svjatoslava, Vladimír, postupne ovládli množstvo ľudí.

Napriek tomu knieža svoju povinnosť splnil, odraziac nástup infekcie na celé tisícročie. Nech by to bolo akokoľvek, kto chcel, ten pochopil dôležitosť ťaženia Svjatoslava na Chazarov a kto nepochopil, ten v skutočnosti nechcel a zvolil si nasiaknuť nebezpečnou filozofiou porazeného štátu. Kde je teraz súčasná Chazarská ríša netreba hovoriť, už sme sa o tom zmienili. Z histórie sme sa nepoučili, nijako sme sa nesnažili preniknúť hlbšie do zmyslu všetkého, čo bolo a mohlo byť pred 1 000 rokmi. A Chazari, presnejšie ich vládnuca špička, ktorú nazývajú aj sionistami, aj slobodomurármi, sa poučili, pochopili, že musia svoju baštu slobody vybudovať ďalej od týchto nepredvídateľných Slovanov. Dokonca kúpili Aljašku, aby duch týchto Rusov nebol na ich území. Svoje chápadlá môžu dnes ľahko rozšíriť na ktorýkoľvek bod na svete, čo aj úspešne robia a nezdá sa vám, že už je možné všetko? Nezdá sa vám, že svet postupne upadá do takej špiny, ktorej zbaviť sa nie je ľahké, pretože táto špina sa na nás nelepí sama, ale my sami si volíme zašpiniť sa ňou. A ten, kto si to volí, sa sotva spamätá a pôjde sa umyť.

Ale ako ukázal Svjatoslavov príklad, aj jeden uvažujúci človek je schopný mnohého. Mnohí porovnávajú knieža s Alexandrom Macedónskym, hovoria že on by tiež mohol dobyť svet a vojna s Bulharskom a Byzanciou po rozdrvení Chazarskej ríše je toho dôkazom. Ale čo sú to dobyté územia? Macedónčan vychovaný archóntom išiel na výpravu aby zničil Pravdu a to, že spálil perzskú Avestu a snažil sa zničiť Védy, je toho dôkazom. Svjatoslav naopak pravdu chránil, preto vyzývam chrániť pravdu a pozorne sa preskúmať na prítomnosť špiny z filozofie „Plať a konzumuj“.

Pretože chazarská elita doteraz sníva o navrátení svojich území a to, čo sa deje teraz na Ukrajinskej zemi, potvrdzuje teóriu začisťovania teritória pod nový chazarský štát... tým viac, že územie, ktoré teraz obývajú, môže vôbec zmiznúť z povrchu Zeme.

Autor: Tatiana Buňkovskaja

Zdroj: 

http://wejournal.com.ua